Ktorý Milan povedie Bratislavu? Pravica zacítila šancu

, 12.11.2014 18:00
Bratislava, hrad, centrum, mesto,
Panoráma Bratislavy je na pohľad nádherná, mesto však bojuje s vážnymi problémami, najmä v doprave. Autor:

Stav nedôstojný hlavného mesta, katastrofálna doprava, vysoká zadlženosť, chaotická výstavba poplatná silným finančným skupinám, čierne skládky. Tieto problémy Bratislavy sa najčastejšie skloňovali pred minulými komunálnymi voľbami. Čo sa za štyri roky zmenilo?

Čosi sa určite pohlo k lepšiemu. Súčasný primátor Milan Ftáčnik (podporovaný Smerom) nespojil svoje meno so žiadnym väčším škandálom spojeným s vedením mesta. Magistrát je voči občanom otvorenejší, manipulácie zo strany politikov či podnikateľov necítiť.

Z obrovskej „sekery“ 228 miliónov eur, ktorú v roku 2010 zanechalo metropole dovtedajšie vedenie na čele s Andrejom Ďurkovským (KDH), sa súčasným radným dodnes, ako vyčíslil riaditeľ kancelárie primátora Ľubomír Andrassy, podarilo ukrojiť slušných 55 miliónov.

Volby.Pravda.sk – pozrite si, kto vládol vo vašej obci od roku 1990
Mená starostov, pomery síl v zastupiteľstvách + aktuálny zoznam kandidátov

Konečne sa rozbehla obnova Starého mosta, spolu s výstavbou električkovej trate do Petržalky. Je to úspech, najmä preto, že Ďurkovský za svojho pôsobenia stihol rozpustiť aj 70 miliónov eur rezervného fondu na rozvojové projekty. „Práve na nosný systém verejnej dopravy sa z neho malo využiť 40 miliónov,“ pripomína Andrassy.

Horšou správou však už je, že postup prác na moste a v okolí má už teraz niekoľkomesačný sklz. Pritom na 60-miliónovú investíciu môže ísť 85 percent peňazí z eurofondov, ale iba pod podmienkou, že bude do konca roka 2015 hotová. A to je čoraz nereálnejšie.

V celom regióne, nielen zásluhou župy, ale aj mesta Bratislava, funguje po rokoch „testovania“ konečne aspoň prvá etapa systému Bratislavskej integrovanej dopravy. Na mestských aj prímestských linkách sa jazdí s jediným cestovným lístkom. Mesto nakúpilo nové trolejbusy a električky, ktoré postupne nasadzuje na linky MHD. Pribudlo niekoľko cyklotrás, medzi nimi však aj sporné, ktoré na autami preťažených uliciach vymedzujú iba nakreslené piktogramy s bicyklistom.

Vizitka mesta

Počet obyvateľov: 417 389

Rozloha: 853,15 km²

Národnostné zloženie: slovenská národnosť 90,9 %, maďarská 3,4 %, česká 1,3 %

Miera evidovanej nezamestnanosti: 5,83 % (v septembri 2014)

Zadlženosť: 173 mil. eur (v októbri 2014)

Nezamestnanosť: 5,83 %

Čím je mesto významné:

  • je metropolou celého Slovenska, sídlom ústredných štátnych orgánov, významným dopravným uzlom s napojením na diaľničnú a železničnú sieť, s medzinárodným letiskom aj lodným prístavom
  • je centrom slovenskej vedy, výskumu, sídli v ňom niekoľko univerzít, centrálne kultúrne inštitúcie, množstvo bánk, automobilka Volkswagen či rafinéria Slovnaft
  • k jeho dominantám patrí Bratislavský hrad, hrad Devín, mosty cez Dunaj, budova Národnej banky Slovenska (najvyššia v SR, 111 m), televízny vysielač na Kamzíku (194 m)

Mestské komunikácie sú však naďalej v zlom technickom stave a chodníky už slúžia skôr parkujúcim autám. Predstaničné námestie zostáva hanbou mesta, pre zdĺhavé rekonštrukcie vypadli dve električkové trasy, znovu ich sprejazdnia len pár dní pred voľbami. „Dopravné riešenia pripravené za Ftáčnikovho vedenia považujem za úbohé a nekoncepčné,“ hodnotí občiansky aktivista Matej Vagač. Zdôrazňuje, že magistrát nevypracoval sľúbenú ucelenú koncepciu mestskej parkovacej politiky s veľkými záchytnými parkoviskami, nepredstavil ani systém zjednosmernenia ulíc, popri cestách neubudlo z načierno postavených bilbordov. Za podivné považuje aj plány na rozšírenie hlavnej nábrežnej komunikácie pre začatú výstavbu v Podhradí.

Primátor Ftáčnik nedával pred voľbami 2010 veľké sľuby. Sľúbil však mestu aspoň jeden nový park, žiadny však nepribudol. Namiesto toho ubudlo viacero stromoradí. Sľúbil dostupné športoviská či plaváreň, ale opäť bez výsledku. Nepodarilo sa mu ani zachrániť za Ďurkovského pokútne predané PKO, na celú kauzu občania postupne zabúdajú. Nelegálnych skládok je síce menej, ale stále priveľa. Čistota v meste zostáva odstrašujúcim zážitkom pre turistov, ktorí Bratislavu beztak vnímajú skôr ako zaspaté provinčné mestečko, než živú modernú metropolu.

Podľa Vagača sú sklamaním aj Ftáčnikove sľuby o účasti verejnosti pri rozhodovaní o kľúčových projektoch a iných dôležitých mestských témach. „Požiadavky a petície občanov boli väčšinou odsunuté do stratena, verejné prezentácie veľkých projektov sa robili len formálne, bez toho, aby sa zohľadnili pripomienky občanov. Po Ďurkovského dobe temna sme od primátora čakali väčšiu razanciu,“ pokračuje aktivista.

Centrum metropoly je živé, návštevníkom však...
Centrum metropoly je živé, návštevníkom však často prekáža špina a neporiadok. Autor: SHUTTERSTOCK

Nielen miliónové dlhy z minulosti, z ktorých sa Bratislava dodnes nevie spamätať, bránili Ftáčnikovi ukázať viac. Veľkú podporu nemal ani v mestskom zastupiteľstve. Z jeho 45 poslancov 28 zastupovalo pravicu, len šesť ich pôsobilo v poslaneckom klube Smeru a 11 boli nezávislí.

Napriek tomu patrí Ftáčnik k favoritom aj v blížiacich sa primátorských voľbách. Jeho najväčším súperom, ako ukázali predvolebné prieskumy, bude ďalší Milan. Niekdajší tribún nežnej revolúcie, herec, ale aj bývalý politik, kandidát v tohtoročných prezidentských voľbách Milan Kňažko. Sľubuje dodať Bratislave európsky rozmer, má ciele, ktorými chce riešiť jej najpálčivejšie problémy.

Prečítajte si, ako odpovedali na otázky čitateľov Pravda.sk traja kandidáti na primátora Bratislavy:

Hoci Kňažko začal kandidovať ako nezávislý, momentálne má podporu veľkej koalície šiestich pravicových strán KDH, NOVA, Sieť, SDKÚ, Most-Híd a SaS. Päť z nich, vidiac jeho dobré preferencie, neváhali hodiť v mene znovuzískania primátorského kresla po štvorročnej pauze opäť pre pravicu cez palubu svoju pôvodnú kandidátku Tatianu Kratochvílovú. Šéf Siete Radoslav Procházka ešte nedávno vyhlasoval, že „KDH si v Bratislave do koalície neprosí“.

Alternatívou pre nerozhodnutých môže byť Ivo Nesrovnal, ktorý síce kandiduje ako nezávislý, no niekoľko ostatných rokov ako člen SDKÚ kontroloval finančnú politiku mesta.

Kandidáti na primátora

Peter Čiernik (61), strojný inžinier, bývalý starosta mestskej časti Staré Mesto, nezávislý

Milan Ftáčnik (58), vysokoškolský učiteľ a súčasný primátor Bratislavy, nezávislý

Milan Kňažko (69), herec, nezávislý s podporou KDH, NOVA, Sieť, SDKÚ-DS, Most-Híd

Ivo Nesrovnal (50), právnik, nezávislý

Andrej Palacko (59), fotograf, nezávislý

Kristína Ulmanová (50), ekonómka, nezávislá

Metropola na ozajstného primátora stále čaká

Doterajší porevoluční otcovia Bratislavy boli buď opatrní a nevýrazní, alebo mestu skôr škodili. Prípadne oboje. Väčšinu svojich predvolebných sľubov nikdy nesplnili, konali zväčša ako predĺžené ruky materských politických strán alebo vplyvných podnikateľských skupín.

Prvým primátorom novej éry bol v krátkom období od marca do decembra 1990 Roman Hofbauer. Na post ho dosadila VPN, o rok neskôr už s Vladimírom Mečiarom spoluzakladal HZDS. Za socializmu bol Hofbauer aktívnym ochranárom pamiatok, spoluautorom kritickej publikácie Bratislava nahlas. Veľa toho však vykonať nestihol, v prvých slobodných komunálnych voľbách ho v kresle vymenil Peter Kresánek a zotrval tam dve volebné obdobia.

Radnica sa už pripravuje na nového šéfa.
Radnica sa už pripravuje na nového šéfa. Autor: SHUTTERSTOCK

Kresánkovo meno sa spája napríklad s kauzou Spaľovňa a podozrivými kontaktmi magistrátu s firmou Siemens. Za Kresánka zanikla mestská firma na úpravu zelene ZARES, Útvar hlavného architekta, došlo k rozkradnutiu unikátnej historickej lekárne Salvator, lacno a klientelisticky sa predávali zaujímavé budovy atď.

V rokoch 1998 až 2002 viedol Bratislavu Jozef Moravčík (DÚ). Predtým premiér aj šéf diplomacie, pre Bratislavčanov „primátor z Očovej“. Nitky v meste vtedy ťahal skôr jeho viceprimátor Roman Vavrík. Za Moravčíka Bratislava lacno prišla napríklad o lukratívne pozemky v Podhradí. Predovšetkým však Moravčíkovo vedenie nesie najväčšiu zodpovednosť za to, že mesto prišlo o 370 miliónov korún uložených v skrachovanej Slovenskej kreditnej banke. Z kolotoča dlhov, ktoré sa postupne nabaľovali, sa mesto dodnes nevymanilo.

Najkontroverznejším primátorom Bratislavy bol však po dve volebné obdobia rokov 2002 až 2010 Andrej Ďurkovský (KDH). Mestu síce pomohol zabezpečením stavby dunajského Mosta Apollo či podporou projektu Eurovea. No negatívne sa zapísal čudným predajom pozemkov pod PKO, predraženou rekonštrukciu Zimného štadióna, podozrivými zámenami pozemkov v Petržalke, prideľovaním mestských bytov „vyvoleným“ atď.

Nateraz posledný a jediný porevolučný ľavicový primátor Milan Ftáčnik, ktorého pred voľbami 2010 podporil Smer, chce obhájiť svoj post na radnici na ďalšie štyri roky. Ftáčnikova éra priniesla upokojenie, stransparentnenie aj čiastočné odpolitizovanie práce na magistráte aj v zastupiteľstve. Od predchodcov však zdedil príliš zadlžené mesto a nenašiel ani pochopenie vo výrazne pravicovom zastupiteľstve, čo mu pri riadení mesta dosť zväzovalo ruky.

Kandidáti na poslancov a koalície

  • Bratislavské mestské zastupiteľstvo má 45 poslancov, občania si ich volia v 17 volebných obvodoch (podľa mestských častí)
  • o poslanecké kreslo zabojuje 297 kandidátov, najviac – 54 ich je nezávislých, 46 nominovala koalícia Sieť, SaS, Most-Híd, SDKÚ, 45 koalícia KDH, OĽaNO, Zmena zdola DÚS, Nova, OKS, KDS, SMK, 43 koalícia Smer, SNS a Strana zelených, zvyšných nominovali ďalšie strany
  • sú medzi nimi aj poslanci NR SR Martin Poliačik (SaS), Andrej Kolesík a Dušan Jarjabek (obaja Smer), Martin Chren a Juraj Droba (obaja nezaradení), ale aj osobnosti ako bývalý hokejista Jozef Golonka (SMS) či futbalista Ľubomír Luhový (Smer)
  • Bratislavčania si budú voliť aj starostov a zastupiteľské zbory 17 mestských častí, viac-menej istý výhrou si už môže byť súčasný starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa (SDKÚ, KDH, Nova, SaS, Most-Híd, Sieť), keďže kandiduje sám

Anketa: Ako hodnotíte uplynulé obdobie a čo by ste v meste chceli zmeniť?

František Kovár (68), herec

Najväčším problémom Bratislavy zostáva doprava. Pomohlo síce otvorenie diaľničného tunela Sitina, no, žiaľ, radní len pomaly prichádzajú s riešeniami, ktoré by odstránili dopravné zápchy v rannej či popoludňajšej špičke. Takisto parkovanie v centre aj mimo neho je vlečúci sa dlhoročný problém. Naopak, veľmi príjemne sa cítim na trhoch na Panenskej ulici, oceňujem aktivity v Medickej záhrade a iné podujatia, na ktoré radnica ponúka svoje priestory. Mrzí ma, že život mesta ovplyvnili parciálne záujmy podnikateľských skupín. Dúfam v pozitívnu zmenu.

Alexander Tesár (67), statik, odborník na mosty

V Bratislave treba, okrem iného, prednostne venovať pozornosť viacerým dopravným problémom. Dôležitá je najmä dostavba nového Starého mosta spolu s električkovou traťou do Petržalky. Aj súvisiaca úprava Štúrovej ulice napreduje príliš pomaly. Najnovšie sa v meste objavujú problémy so zosuvmi. Považujem za nevyhnutné urýchlene spevniť svahy pozdĺž Devínskej cesty, Šulekovej ulice či PKO. A treba tiež čo najskôr postaviť Národný futbalový štadión na Tehelnom poli. Je hanba, že v metropole nemáme futbalový stánok, ktorý by vyhovoval medzinárodným kritériám.

Katarína Šimončičová ml. (28), architektka, odborníčka na obnovu pamiatok

Oceňujem občianske aktivity mladých: Námestie pre ľudí (zachovanie a využitie Kamenného námestia ako verejného priestoru), Zelená hliadka, Cyklokoalícia, odborné diskusie o verejných priestoroch organizované, aktivity na záchranu industriálnych pamiatok, kvalitných architektonických diel… Keby vedenie mesta tieto aktivity podporilo, konalo by podľa potrieb a záujmu verejnosti. Žiaľ, často robilo opak. Treba obnoviť dôveru ľudí v samosprávu, zapájať ich do rozhodovania. Stromy nerúbať, ale sadiť. Industriálne pamiatky nebúrať, ale zmysluplne využiť. Mesto bez pamäti je mesto bez budúcnosti.

Albert Marenčin ml. (56), vydavateľ kníh

Bývam pod hlavnou stanicou a oceňujem, že tunajšiu električkovú trať konečne začali opravovať. Verím, že budúci primátor ju slávnostne otvorí ešte pred voľbami. Po meste väčšinou jazdím na bicykli, takže som rád, že sa čo-to urobilo pre cyklistov. Veľa by sa tu však ešte urobiť malo: budovať cyklotrasy, detské ihriská, zachovať a rozširovať trhoviská, odstraňovať bariéry. Snívam, že raz pôjdem bicyklom cez ostrov Sihoť do Devína, električkou cez Starý most do Viedne, propelerom do Petržalky… Trochu ma však pri snívaní ruší motorová píla. To pred voľbami orezávajú stromy. Rúbať ich budú po voľbách…

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Bratislava #primátor #pravica #komunálne voľby #Milan Ftáčnik #Milan Kňažko #Ivo Nesrovnal
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku