Obyvateľom Banskej Bystrice chýba najmä práca

Mestu stále chýbajú výrobné podniky, ktoré by dali ľuďom prácu, problémy má s prehustenou dopravou i parkovaním, ani v tomto volebnom období sa nepodarilo uviesť do života nový územný plán. Naopak, zlepšila sa v oblasti rozvíjania cestovného ruchu či zapájania občanov do vecí verejných.

Banskobystričanov najviac ťaží nedostatok pracovných príležitostí. Nádejou bol priemyselný park v Šalkovej, ktorý však naďalej zostáva v podstate prázdny. „Tento problém medzi ľuďmi rezonuje ako absolútna priorita. Zamestnanosť tu najviac zabezpečuje nevýrobná sféra ako nemocnica, univerzita či úrady. Chýba silný investor alebo stredné či menšie podniky s ľahkým priemyslom. Najmä mladí ľudia sa tu nedokážu uplatniť, preto z mesta odchádzajú,“ hovorí Ľuboš Vrbický z banskobystrickej občianskej iniciatívy Občania mestu.

Mesto si v súvislosti s priemyselným parkom dosť sľubovalo od dobudovania diaľnice medzi Nitrou a Banskou Bystricou, očakávania sa však nenaplnili. Príčinu vidí Vrbický v tom, že mesto si doteraz nedokázalo vypracovať stratégiu, ako získať investorov a zanedbalo aj propagáciu parku.

Aj keď severný obchvat Banskej Bystrice odľahčil centrum mesta, doprava je prehustená. Alternatívou by mohli byť aj cyklocesty. V tom mesto pokročilo, keď spracovalo a schválilo územný generel nemotorovej dopravy, ktorý je základom pre rozvoj cyklodopravy. Vyriešiť sa však nepodarilo kritický nedostatok parkovacích miest, najmä na sídliskách. Veľké polemiky a nevôľu ľudí vyvoláva aj systém parkovného v centre mesta, ktoré má pod palcom súkromná spoločnosť.

Banská Bystrica stále nemá nový územný plán mesta, v platnosti je plán zo 70. rokov, ktorý má asi dvesto zmien a doplnkov. Práve to v minulosti vyvolalo niekoľko káuz, v ktorých prišli do konfliktu záujmy občanov a developerských spoločností. Išlo napríklad o výstavbu vilovej štvrte na Kalvárii či o hotel pri Pamätníku SNP, neskôr aj o malé vodné elektrárne na Hrone. Na prijateľnej podobe nového územného plánu sa zastupiteľtvo nedohodlo. „Okrem Kalvárie nový územný plán znova otvára možnosť takýmto aktivitám. Je to dôležitý strategický dokument, ktorý by určite nemal byť podriadený skupinovým záujmom, ale mal by slúžiť v prospech občanov mesta. Toto bude dôležitá úloha pre budúce vedenie mesta a poslancov,“ zhrnula historička architektúry Klára Kubičková, ktorá sa tejto téme v meste venuje.

Pokrok mesto nepochybne urobilo v oblasti cestovného ruchu, na ktorom stavalo súčasné vedenie radnice. Zvýšil sa počet podujatí, vrátane ojedinelého gastrofestivalu Grilliáda, zlepšila sa aj propagácia, čím sa Banská Bystrica dostala do širšieho povedomia. Radnica sa tiež snažila viac do diania zapojiť občanov, napríklad tzv. participatívnym rozpočtom, v rámci ktorého mohli sami rozhodnúť o tom, čo považujú za prioritu, alebo vytvorením rôznych poradných orgánov, do ktorých boli zapojené aj mimovládky.

Foto: SHUTTERSTOCK

Banská Bystrica, Námestie SNP, Námestie SNP v Banskej Bystrici.

Mestu sa podarilo sčasti obnoviť sedem základných škôl, vybudovalo niekoľko ihrísk a komunitné multifunkčné centrá, opravilo niektoré cesty a chodníky. Nedokázalo sa však vyrovnať so svojimi „strašidlami“, na ktoré sú Bystričania citliví. Medzi ne určite patrí roky chátrajúca nedokončená autobusová stanica, ktorá je jednou zo vstupných brán pre turistov. Na atraktivite mestu nepridáva ani opustené stavenisko pri mestskom úrade, kde má na mieste parkoviska vyrásť polyfunkčný parkovací dom, či polozbúraný areál bývalej Slovenky. „To nie je len vecou súkromných vlastníkov. Mesto by malo s nimi rokovať a stanoviť striktné podmienky, veď im vydávalo stavebné povolenie,“ myslí si Kubičková.

Zvláštnosťou nadchádzajúcich volieb v Banskej Bystrici je rekordný počet kandidátov na primátora, až 15. Pred ôsmimi rokmi sa ich o tento post uchádzalo osem, pred štyrmi rokmi šesť. „Je to signál, že niečo nie je v poriadku. Odzrkadľuje to nálady ľudí, ktorí očakávali veľké pozitívne zmeny, a tie sa nenaplnili. Tak na úrovni vedenia mesta, ako aj na úrovni poslaneckého zboru,“ komentovala to Eleonóra Kováčová z Univerzity Mateja Bela, ktorá sa venuje komunálnej politike.

Dohody v zastupiteľstve sa rodili ťažko

Do primátorského kresla sa v Banskej Bystrici pred štyrmi rokmi dostal Peter Gogola. Kandidoval ako nezávislý s podporou pravicových strán SDKÚ, SaS, KDH, Most-Híd, KDS. Aj preto sa o ňom hovorilo ako o pravicovom kandidátovi, ktorý má šancu pretrhnúť šnúru ľavicovo orientovaných banskobystrických primátorov. Nad protikandidátom Ľubomírom Vážnym, ktorý kandidoval za koalíciu Smer-SNS-HZDS, zvíťazil s prevahou zhruba 3 400 hlasov, pričom Gogolu volilo takmer 14-tisíc Banskobystričanov.

Foto: SHUTTERSTOCK

Banská Bystrica, radnica Banskobystrická radnica.

Do 31-členného mestského zastupiteľstva poslali voliči najviac poslancov z koalície Smer-SNS-HZDS, ktorí v ňom obsadili viac ako polovicu kresiel. Ich poslanecký klub so sedemnástimi poslancami tak nadobudol najsilnejšiu pozíciu, čo sa odrážalo aj na hlasovaní, ktoré dokázali výrazne ovplyvniť.

Druhým, čo sa týka početnosti, bol v tomto volebnom období so siedmimi členmi klub nezávislých poslancov Banskobystrická alternatíva. V zastupiteľstve tiež pôsobil samostatný Klub nezávislých poslancov s tromi členmi. Svoj poslanecký klub pôvodne mala aj SDKÚ. Ten sa však po vystúpení jedného z jeho troch členov zo strany rozpadol v druhej polovici volebného obdobia. Poslanci tohto klubu prešli k nezaradeným bez klubovej príslušnosti, ktorí boli odvtedy štyria.

Spolupráca poslaneckého zboru s vedením mesta bola zložitá, dochádzalo k roztržkám a dohody sa neraz rodili ťažko. Primátor tvrdí, že celé štyri roky bol tŕňom v oku mestských zastupiteľov, pretože bojoval proti zabehaným praktikám ľavicových poslancov. Tí, naopak, argumentujú, že boli ústretoví a všetky jeho projekty, s výnimkou absurdného Bystrického mora, po doladení podporili. Viacerí poslanci, bez ohľadu na klubovú príslušnosť, vedenie mesta neraz kritizovali a vyčítali mu nekoncepčnosť.

Anketa: Ako hodnotíte uplynulé obdobie a čo by ste chceli zmeniť?

Elena Šupolová (66), dôchodkyňa

Niečo sa urobilo napríklad v oblasti podpory cestovného ruchu, kultúry alebo športu, ale so zamestnaním je to stále veľmi zlé, čo považujem za najväčší problém. Investori sa sem nehrnú, priemyselný park je prázdny. V tomto sa mesto vôbec nepohlo a je smutné, že naše deti musia odchádzať do Bratislavy a zahraničia, pretože tu sa niet kde zamestnať. Veľmi by som chcela, aby sa to zmenilo. Najviac potrebujeme robotu, to je priorita.

Jaroslav Pĺžik (29), advokátsky koncipient

V Banskej Bystrici sa mal oživiť „skapatý pes“, mám však skôr pocit, že došlo k jeho úplnému rozkladu. Okrem možnosti zamestnať sa v množiacich sa reštauráciách, kaviarňach a baroch nemajú Bystričania skoro žiadne pracovné príležitosti. Od budúceho primátora očakávam schopnosť ľudí spájať a hľadať prijateľné kompromisy pre skvalitnenie života v našom meste a schopnosť presvedčiť investorov, aby vznikli pracovné miesta.

Paulína Gáborčíková (26), asistentka riaditeľa

Banská Bystrica sa nikam neposunula. Rozvoj cestovného ruchu nenastal, v meste je minimum pracovných príležitostí, čo znamená hromadný odchod nielen mladých ľudí z mesta. Takisto sa nekonalo ani sľubované otvorenie mesta podnikateľským aktivitám. To je aj odpoveď na to, čo by sa malo zmeniť.

Vladimír Pavela (48), živnostník

Ako hodnotím uplynulé obdobie? Tak ako aj tie predtým, možno na jednu výnimku. Mám pocit, že občan je v popredí len tesne pred voľbami, po voľbách potom prídu skôr osobné záujmy. Nemám veľké ilúzie, preto si myslím, že Banská Bystrica je odsúdená na podobný spôsob existencie aj v ďalšom období.