Košiciam sa darí lepšie. Zaháľať však nemôžu

Košice mali doteraz veľkú konkurenciu v neďalekom priemyselnom parku Kechnec, kam už pred časom prišlo viacero zahraničných investorov, ktorí ponúkli tisíce pracovných miest. Tento fakt by bolo treba zvrátiť a je otázne, či sa to novému vedeniu mesta podarí.

Veľkým problémom metropoly východu je sídlisko Luník IX, kde je na jednom mieste sústredená najväčšia rómska komunita v strednej Európe. Za posledné roky na ňom zbúrali šesť panelákov, ktoré boli v dezolátnom stave. Rodiny, ktoré v bytovkách bývali, vo väčšine prípadov nemali od bytov výmer a neplatili nájomné. Niektorí z nich odišli do osady Mašličkovo neďaleko sídliska, ďalší sa presunuli na iné miesta v Košiciach. Jednou z najväčších výziev pre nové vedenie mesta bude zlepšenie situácie na Luníku IX. Niekoľko nových bytov pribudne, ale dostanú ich len rodiny, ktoré prejdú prísnym výberom.

Na problematickom sídlisku už platia prísnejšie kritériá pre platby za bývanie a energiu a zdá sa, že to prináša efekt. Dlh sa pomaly znižuje, najmä čo sa týka platieb za energie. Motivačné je to aj pre samotných obyvateľov, ktorí si takto uvedomia, že ak platia, budú mať elektrinu. Podobne je to aj s upratovaním, mesto upustilo od toho, že raz za čas prišli ťažké stroje, ktoré odpratali kopy odpadu spod balkónov bytoviek.

V posledných dvoch rokoch rezonovala v Košiciach tiež problematika počtu mestských častí. Košice ich majú 22, čo je rekordom nielen na Slovensku. Pri súčasných kompetenciách, ktoré majú, je taký počet mestských častí luxusom. Na ich chod idú ročne desiatky miliónov eur. Hoci sa súčasné vedenie mesta snažilo diskusiou a hľadaním konsenzu dosiahnuť zníženie počtu mestských častí, nepodarilo sa mu to. Väčšina starostov mestských častí je proti zmene. Išlo predovšetkým o starostov menších mestských častí, ktorí sa báli zlúčenia s väčšími časťami. Pritom v týchto prípadoch majú malé mestské časti často problém s tým, aby zo svojich nízkych príjmov udržali chod úradu. Paradoxom je, že sa viacerí predstavitelia samosprávy zhodli, že ideálom by bolo štyri až päť mestských častí. Jediným, aj keď malým pozitívom je zníženie počtu mestských poslancov z 50 na terajších 41. Za jedno volebné obdobie tak mesto ušetrí dva milióny. Znížil sa aj počet poslancov v mestských častiach, aj keď na zákonom stanovené maximum.

V Košiciach sa stále hovorí o vlaňajšom projekte Európskeho hlavného mesta kultúry, vďaka čomu mesto získalo veľký impulz nielen v oblasti kultúry. Pribudlo viacero kultúrnych inštitúcií aj kultúrne aktivity. Opravy a znovuzrodenia sa dočkalo viacero budov, ktoré dlhé roky chátrali. Zo starej krytej plavárne, ktorá mala narušenú statiku a roky bez využitia chátrala, vznikla Kunsthalle – hala umenia. Rovnakým úspechom sú kasárne Kulturpark, ktoré vznikli prestavbou starých kasární, ktoré Košice získali od štátu. Tento trend pozdvihnutia kultúry a množstva kultúrnych akcií v meste treba udržať.

Foto: Boris Macko, Pravda

Košice, Kasárne Kulturpark vznikli prestavbou starých kasární.

Úplne ideálna nie je ani situácia v košickej MHD. Hoci nákupom nových autobusov sa komfort cestovania zvýšil, trolejbusy a električky sú zastarané a často v zlom technickom stave. Košický dopravný podnik už objednal 23 nových električiek v hodnote vyše 33 miliónov eur. Na tento účel získalo mesto 85 percent financií z európskych fondov, 10 percent zo štátneho rozpočtu a zvyšok spolufinancuje košický dopravný podnik. Mesto uvažovalo aj o zrušení trolejbusových liniek, ale Košičania sa petíciou postavili proti tomuto zámeru. Dopravný podnik chcel kúpiť aspoň štyri nové vozidlá, ministerstvo životného prostredia však žiadosť za vyše dva milióny eur zamietlo. Pokúsi sa znovu získať peniaze, budú však stačiť len na tri trolejbusy.

Mestu chýba aj akvapark či ďalšia krytá plaváreň. Hoci sa začala rekonštrukcia známeho kúpaliska Červenej hviezdy, ide o letné kúpalisko, nie o plaváreň. Košičania už dlhší čas túžia po plnohodnotnom akvaparku. Ak si chcú užiť tento druh zábavy, musia cestovať buď do Maďarska, alebo do Liptova. Hoci viacerí kandidáti na primátora tvrdia, že majú plány na výstavbu akvaparku, čas ukáže, či sa myšlienka dočká realizácie.

Košické zastupiteľstvo ovládla neobvyklá koalícia

Košice patrili v uplynulom volebnom období medzi mestá, kde niektoré koalície svojím zložením nekopírovali tie vo „veľkej“ politike. Mestský parlament okrem klasickej pravicovej ovládla aj koalícia Smeru a Mostu-Híd. Jazýčkom na váhach bolo nielen desať nezávislých poslancov, ale aj ďalší traja, ktorí zastupovali strany HZDS, EDS a Stranu demokratickej ľavice a Stranu občianskej solidarity. No Smer a Most-Híd mali neraz vďaka podpore viacerých nezávislých poslancov prevahu nad pravicovou koalíciou.

Foto: Boris Macko, Pravda

Košice, magistrát Košický magistrát.

Zastupiteľstvo aj magistrát museli viackrát riešiť dlhy z minulosti, ktoré mesto dobehli v uplynulom volebnom období. Išlo napríklad o kauzu stránkovej firmy Waltz Properties, ktorej muselo mesto zaplatiť 10 miliónov eur. Išlo o spor ešte z čias primátorovania Rudolfa Schustera, keď mesto vypovedalo zmluvu s firmou Strelingstav, ktorá mala vykonávať údržbu ciest. Firma Strelingstav odpredala svoju pohľadávku firme Waltz Properties, tá si ju následne vymáhala od mesta. Dôsledkom tejto kauzy je fakt, že magistrát musel predať bývalé Malinovského kasárne. Ďalšou finančnou kauzou bol spor so spoločnosťou OutClaim, ktorej musel košický dopravný podnik vyplatiť odškodné 2,5 milióna eur.

V zastupiteľstve rezonoval aj projekt Európskeho hlavného mesta kultúry, viackrát sa na pretras dostala hrozba ťažby uránu neďaleko Jahodnej pri Košiciach. Zastupiteľstvo aj v apríli minulého roka potvrdilo odmietavé stanovisko k prípadnej ťažbe uránu. Prvé prijalo ešte v roku 2006. Aj na podnet primátora Richarda Rašiho, ktorý je zároveň poslancom NR SR, bol prijatý zákon, podľa ktorého sa k prípadnej ťažbe vyjadria obyvatelia mesta či obce v referende. Ak zámer odmietnu, ťažiť sa nebude. Viacerí aktivisti však tvrdia, že novely geologického a banského zákona ťažbu uránu nezastavia, navyše ani platný územný plán ťažbu nezakazuje.

Košice však urobili krok k tomu, aby bol v meste vybudovaný nový futbalový štadión. Zastupiteľstvo odobrilo zámer magistrátu, ktorý založil mestskú firmu Košická futbalová aréna, ktorá má postaviť aj prevádzkovať nový štadión. Mesto by tak malo získať dotáciu štyri milióny eur od vlády, ďalších osem miliónov núka ministerstvo financií ako bezúročnú pôžičku. Predbežne je v pláne preinvestovať 15 miliónov na krytý štadión, ktorý by mal kapacitu pre aspoň 10-tisíc divákov.

Anketa: Ako hodnotíte uplynulé obdobie a čo by ste v meste chceli zmeniť?

Monika Csefalvayová (35), kvetinárka Niektoré budovy sa opravili, ale chýba mi viac možností na športovanie. Napríklad aj v mestskom parku, kde mal byť korčuliarsky pavilón. Chcelo by to viac ľadových plôch. Košiciam by sa zišiel aj akvapark, aby ľudia nemuseli cestovať do Popradu alebo Maďarska. Stavať menej obchodných centier a viac projektov pre deti a mládež, aby mali kam chodiť. Zlepšiť stav ciest a viac mestských policajtov v Košiciach.

Ivona Macková (40), administratívna pracovníčka Najviac mi chýba krytá plaváreň, alebo by mesto malo zrekonštruovať tú súčasnú so zodpovedajúcim parkoviskom. Dobré je, že sa zrekonštruovali viaceré staršie budovy, na čom má zásluhu aj projekt Európskeho hlavného mesta kultúry. Zlepšilo sa to aj v centre mesta. Zároveň pokračovať v tomto trende, aby kultúrne akcie a opravy budov pokračovali aj v ďalších rokoch.

Norbert Molnár (33), manažér Vďaka Európskemu hlavnému mestu kultúry sa toho urobilo dosť, súčasný primátor bol dotlačený k tomu, aby projekt pokračoval. Kulturpark je úžasný areál a treba uznať, že po dlhom čase nastal opäť rozvoj mesta. Nech bude primátorom ktokoľvek, treba ďalej pokračovať v tomto štýle rozvoja ďalej tak ako doteraz.

Milan Kolcun (44), turistický sprievodca Z pozitív možno spomenúť nasvietenie Dómu svätej Alžbety, mohlo sa to však spraviť skôr. Turisti sú v Košiciach spokojní, ide skôr o to, ako ich sem dostať. V meste je viacero festivalov, zrekonštruovalo sa viacero múzeí a budov. Vadí mi, že sa hovorí o väčšom počte parkovacích miest a pritom stačí uprednostniť MHD, cyklistov a peších. V meste by tak neboli zápchy a v mestách západnej Európy sa to osvedčilo.