Dlhší víkend môže zamiešať s volebnou účasťou

"Veľa ľudí môže odísť a nebude hlasovať. Aký bude rozdiel medzi tými voličmi, ktorí by mohli pribudnúť, a tými, ktorí odídu z mesta na predĺžený víkend, si naozaj netrúfam odhadnúť,“ povedal sociológ Pavel Haulík.

Analytici sú opatrní v predpovediach, koľko ľudí nakoniec príde k volebným urnám. Pred štyrmi rokmi bola priemerná účasť 49,69 percenta. "Ak by som mal vychádzať z toho, ako prebiehala kampaň, tak by účasť mohla byť mierne vyššia alebo aspoň taká ako pred štyrmi rokmi,“ mienil Haulík. Pripomenul však, že čísla sa môžu zmeniť práve predĺženým víkendom.

Politický analytik Ján Baránek považuje komunálne voľby za špecifické. Podľa neho nie sú celoplošné ako parlamentné, ale „bodové“. Robiť priemernú účasť za celé Slovenské je preto podľa neho veľmi zradné.

Už tradične je vyšší záujem voliť v menších obciach, naopak, vo veľkých mestách je menší. "Máme sídla, kde je účasť až 90 percent a iné, ktoré majú okolo 20 percent. Priemer sa síce robí pre celú krajinu, ale bral by som ho len ako orientačnú záležitosť,“ poznamenal Baránek.

Napríklad v Bratislave pred štyrmi rokmi volilo 33,5 percenta oprávnených voličov, v roku 2006 bola účasť 32,7 percenta. V Košiciach bolo percento účasti 33,4, kým v roku 2010 iba 26,5 percenta. Podľa Haulíka vo veľkých mestách môžu voličov povzbudiť samotní kandidáti, ich súboj a to, či sa počas kampane odohrali nejaké kontroverzie. "Tentoraz to bude na ostrí noža, takže vo veľkých mestách by mohla byť účasť o čosi vyššia,“ podotkol.

Aj podľa Baránka tam, kde bol zreteľný súboj pravice s ľavicou, resp. opozície so Smerom, bude mať účasť vplyv na výsledok volieb. Ako ďalej uviedol, v menších sídlach môže zase ľudí k urnám ťahať súboj dvoch táborov, ktoré sa napríklad vytvorili okolo súčasného starostu a výrazného protikandidáta.

Komunálne voľby sú špecifické tiež tým, že sa hlasuje od siedmej ráno do ôsmej večer. Volebné miestnosti teda nie sú otvorené až do desiatej večer, ako je to zvykom v parlamentných či prezidentských voľbách. Haulík v tejto súvislosti povedal, že ľudia sú zvyknutí odchádzať z mesta na víkend už v piatok. Sobotu preto nepovažuje za optimálny volebný deň. Lepším riešením by podľa neho bola nedeľa a možnosť hlasovať až do desiatej večer.

Na účasť vo voľbách vyzval včera prezident Andrej Kiska. Sociológ Haulík za kľúčový moment považuje skutočnosť, do akej miery ľudia zoberú voľby ako vážny súboj v konkrétnych obciach a mestách. "To môže na účasť zapôsobiť viac ako výzvy politikov,“ doplnil Haulík.

Od dnešného rána od siedmej začalo platiť volebné moratórium a kampaň je zakázaná. Voľby sa uskutočnia v sobotu 15. novembra vo viac ako 2 900 obciach a mestách a rozhodovať v nich bude 4,4 milióna voličov.

Šéfka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová povedala, že najkomplikovanejšie voľby budú v Bratislave, kde je 398 volebných okrskov a v Košiciach, kde je 198 volebných okrskov. „Kým nebude spracovaná zápisnica z posledného volebného okrsku, nie sú voľby spracované,“ zdôraznila Benkovičová.

Zákon od Štatistického úradu nevyžaduje, aby zverejňoval priebežne výsledky volieb. Ústredná volebná komisia však na svojom prvom zasadnutí schválila, že úrad môže informovať aj o priebežných neoficiálnych výsledkoch. Štatistici ich uverejnia po zaznamenaní prvých zápisníc z miestnych či mestských volebných komisií v sobotu po 20. h na dvoch webových stránkach.

V piatich obciach voľby nebudú, pretože sa nenašiel žiadny kandidát na starostu. V štrnástich obciach zostane zastupiteľstvo nekompletné pre nedostatok kandidátov. Voľby sa preto budú opakovať pravdepodobne koncom februára alebo začiatkom marca. Musí ich opätovne vyhlásiť predseda parlamentu.