Inak to nie je ani pred sobotnými obecnými voľbami. Bilbordy kandidátov tak či tak nezmiznú a voličov s posolstvami sprevádzajú aj počas ich cesty do hlasovacích miestností. Na poslednú chvíľu nie sú výnimkou ani letáky v domových schránkach.
Zákon tvrdí, že v čase 48 hodín pred voľbami a počas nich je zakázané zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo neprospech. Zverejňovanie prieskumov je zakázané už týždeň pred voľbami. Zákon nič nehovorí o tom, čo s bilbordmi a plagátmi, ktoré už visia. Podľa zapisovateľky Ústrednej volebnej komisie Evy Chmelovej v tomto období nesmú kandidáti vylepovať nové bilbordy ani robiť kampaň v tlači alebo rozhlasovom a televíznom vysielaní.
Sociológ Martin Slosiarik vidí zmysel moratória v tom, že ak sa dostanú medzi ľudí letáky, ktoré očierňujú alebo znevýhodňujú nejakého kandidáta, tak ten nemôže na ne reagovať. „Voľby sú potom takýmito nekalými aktivitami ovplyvnené. Rozhodovanie súdov je dlhé a v takomto prípade vidím význam moratória,“ povedal sociológ.
Volby.Pravda.sk – pozrite si, kto vládol vo vašej obci od roku 1990
Mená starostov, pomery síl v zastupiteľstvách + aktuálny zoznam kandidátov
Politici nemajú rovnaký postoj, či moratórium zakázať. Podpredseda KDH Július Brocka ho označil za prekonaný inštitút. Podľa neho dnes moratórium ani neexistuje. „Vždy sa nájde niekto nepoctivý, kto zneužije existenciu moratória nejakou podpásovkou, a ten, kto je obvinený, nemôže reagovať,“ povedal Brocka. Ak by sa malo zachovať, tak podľa Brocku len v prípade prieskumov. „Dajú sa dnes kúpiť, dá sa s nimi manipulovať,“ doplnil.
Poslanec Smeru Dušan Jarjabek je za zachovanie moratória, ale problém vidí v tom, akú má mať podobu. „Ak by sme ho mali brať dôsledne, museli by sme strhnúť všetky bilbordy popri cestách. Dá sa to?“ Podľa neho je preto dôležité povedať, aký zákaz kampane pred voľbami by mal vlastne platiť.
V prípade, že boli kandidát či strana počas moratória poškodení, majú ešte šancu obrátiť sa na Ústavný súd. „Pokiaľ išlo o masívnu kampaň a vďaka nej mohol kandidát prehlasovať ďalších kandidátov, Ústavný súd zrušil voľby z dôvodu porušenia volebného moratória,“ povedala Eva Chmelová.
Ústavný súd po posledných komunálnych voľbách zaregistroval 139 sťažností pre nezákonnosť a neústavnosť volieb. Väčšinou sa týkali manipulácie s hlasovacími lístkami, kupovania hlasov, manipulácie s prenosnou urnou a porušovania volebného moratória. Príkladom bola Levoča, kde
Ústavný súd vyhlásil voľby za neplatné. Počas volebného moratória totiž pribudol bilbord jedného kandidáta a k tomu sa pridružilo aj ovplyvňovanie voličov vo volebnej miestnosti. Kampaň pred komunálnymi voľbami trvala celkovo 15 dní. Kandidáti v mestách a obciach využili na stretnutia s voličmi hlavne minulý víkend, keď sa po Slovensku hromadne varili guľáše a podávali párky či klobásky.
Odborník na reklamu Michal Ruttkay povedal, že kandidáti veľmi intenzívne pracovali v teréne. „Videl som mnoho veľmi aktívnych kandidátov na starostov a poslancov. Nebolo to sústredené len na bilbordy a reklamnú časť, ale na kontakt s ľuďmi,“ poznamenal. Podľa neho kandidátov burcovali aj udalosti z veľkej politiky.
Ako ďalej uviedol, paradoxne hlavne kandidáti v krajských mestách sa spoľahli na finálne kampane v elektronických médiách. Živý kontakt v uliciach však považuje za dôležitejší a to, ako kandidáti na ľudí priamo pôsobia.
Bilbordy v obciach a mestách boli podľa odborníka nevýrazné. Všimol si možno dva či tri dobré bilbordy. „Tie ostatné mali nič nehovoriace vety, nič nehovoriace fotky. Bola to povinná jazda v štýle, chcem sa vidieť na bilborde, nech ma vidí aj moja sestra, aj moja teta,“ dodal Ruttkay.