V komunálnych voľnách bral naposledy viac Smer a stratila pravica

Voliči v siedmych komunálnych voľbách po Novembri 1989 rozhodnú o nových starostoch a primátoroch vo viac ako 2 900 obciach na Slovensku. Zároveň rozhodnú aj o podobe zastupiteľstiev, do ktorých zasadne vyše dvadsaťtisíc miestnych poslancov.

15.11.2014 06:00
volebná miestnosť, voľby Foto: ,
Volebné miestnosti v sobotu zostanú otvorené do 20. hodiny.
debata

Kto bude po volebnej sobote víťazom a kto porazeným? Analytici sa domnievajú, že dôvod na úsmev by mohli mať najmä nezávislí kandidáti, ktorí v posledných rokoch zaznamenávajú stále väčšiu podporu verejnosti.

„Nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe je politické straníctvo v čoraz väčšej kríze. Neplatí to však pre komunálne voľby. Napriek očakávanej vlne zvolených nezávislých kandidátov nie je to prepad strán, ale odhodlanie občana voliť toho, koho pozná, bez ohľadu na stranícke tričko,“ zhodnotil politológ Michal Horský.

V komunálnych voľbách pred štyrmi rokmi sa stali víťazmi volieb Smer a nezávislí kandidáti. Naopak, úbytky zaznamenala pravica, ktorá stratila väčšinu šéfov radníc v krajských mestách.

Práve krajské mestá sú najviac sledované a pre strany sú výkladnou skriňou úspechu, ak sa ich kandidát presadí. Historická zmena sa v roku 2010 udiala v hlavnom meste Bratislave, kde nezávislý Milan Ftáčnik vyhral s podporou Smeru a porazil kandidátku SDKÚ Magdalénu Vášáryovú. Predtým od roku 1990 bol na čele magistrátu vždy nominant pravicového spektra. Teraz sú hlavnými súpermi Ftáčnika nezávislí kandidáti Milan Kňažko a Ivo Nesrovnal, ktorí majú blízko k pravicovým stranám.

Smer v roku 2010 uspel so svojimi kandidátmi v Košiciach, kde bol zvolený Richard Raši, v Nitre vyhral Jozef Dvonč a v Žiline Igor Choma.

Ústup zaznamenala SDKÚ. Miesta primátorov stratila v Žiline a Trenčíne. Rovnako KDH prišlo o miesta šéfov krajských miest v Bratislave a v Košiciach. Naopak, trvalou baštou kresťanských demokratov je Trnava. Až 16 rokov bol nepretržite primátorom Štefan Bošnák z KDH, v posledných komunálnych voľbách ho vystriedal iný kresťanský demokrat Vladimír Butko. Ten sa však už o post primátora neuchádza.

Primátorov blízkych ľavici voliči uprednostňovali v Banskej Bystrici. V roku 2010 sa však presadil nezávislý kandidát Peter Gogola, ktorého podporovala pravica. V Prešove sa stal druhýkrát primátorom nezávislý Pavel Hagyari.

A ako komentovali výsledok komunálnych volieb hlavní politickí rivali šéf Smeru Robert Fico a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda? Podľa Fica ľudia blízki Smeru mali pocit nespravodlivosti z parlamentných volieb, preto mobilizácia bola veľmi úspešná. Dzurinda výsledok ľavice označil za „nezmazateľný“ a priznal prehru. „Chceli sme viac,“ hovoril vtedy predseda SDKÚ.

Najviac kresiel starostov a primátorov získal Smer – 599, KDH – 161, SDKÚ – 159, Most – Híd – 95, SNS – 60, SaS – 20. Pokiaľ ide o počet členov zastupiteľstiev, najviac mal opäť Smer – 4 764, nasledovalo KDH – 2 951, SDKÚ – 1 772, SNS – 938, Most – 908 a SaS – 212 poslancov. Údaje však nezahŕňajú počty zo zmiešaných koalícií.

V komunálnej politike stúpa v každých voľbách podiel nezávislých. V roku 1990 voliči uprednostnili 454 nezávislých starostov a primátorov. V roku 2006 sa ich počet zvýšil na 895 a naposledy až na 979. Nezávislých poslancov zasadlo v roku 2010 do zastupiteľstiev 4 764. Komunálne voľby budia spoločne s parlamentnými voľbami najväčší záujem voličov. V prvých slobodných komunálnych voľbách v roku 1990 prišlo k urnám 63,75 percenta oprávnených voličov.

Už tradične chodí viac ľudí voliť v menších obciach, naopak, pomerne nízky záujem o voľby je vo veľkých mestách. Z krajských miest pred štyrmi rokmi v Trnave volilo najmenej, len 29 percent voličov, najviac ich prišlo k urnám v Trenčíne, takmer 45 percent.

Naposledy sa na komunálnych voľbách zúčastnilo necelých 50 percent voličov. Sociológovia očakávajú, že podobná účasť by mohla byť aj teraz. „Samozrejme, bude platiť, čím menšie sídla, tým väčšia účasť, čo súvisí s identifikáciou občana s obcou a so znalosťou kandidátov,“ predpovedá sociológ Martin Slosiarik.

Podľa neho v obciach často kandiduje „sused“, ale vo veľkých mestách je to skôr „politik“, čo sa približuje veľkej politike. Podľa sociológa má vplyv na volebnú účasť osobná skúsenosť, ktorá je práve v menších sídlach intenzívnejšia. „V mestách skôr populácia čaká, že niečo urobí primátor či poslanec. Tam je dištanc s radnicou oveľa väčší,“ doplnil sociológ.

Komunálne voľby sa začínajú v sobotu ráno o siedmej hodine. Hlasovať bude možné do 20. hodiny večer. V piatich obciach sa neuskutočnia voľby starostu vôbec, pretože sa neprihlásil žiadny kandidát. V 14 obciach sa nezvolí kompletné zastupiteľstvo, tiež pre nedostatok kandidátov. Predseda parlamentu musí preto vyhlásiť nové voľby, ktoré by mohli byť koncom februára alebo začiatkom marca.

Volby.Pravda.sk – pozrite si, kto vládol vo vašej obci od roku 1990
Mená starostov, pomery síl v zastupiteľstvách + aktuálny zoznam kandidátov

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #komunálne voľby #nezávislí kandidáti #Kandidáti na primátorov 2014