„Peniaze vyzbierané z miestnych daní nie sú účelovo viazané a obec ich môže využiť na rozvoj a poskytovanie služieb podľa vlastných priorít. Výnosom z poplatku však musí výhradne kryť manipuláciu s odpadom, nič iné. To je jeden zo zásadných rozdielov medzi daňou a poplatkom,“ vysvetľuje výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány.
Najznámejšou miestnou daňou je daň z nehnuteľností. Miestnym samosprávam ju každoročne platia majitelia pozemkov, rozličných administratívnych, priemyselných či poľnohospodárskych stavieb, rodinných domov, bytov a nebytových priestorov, ktoré sa nachádzajú v obecných katastroch. Výšku dane v závislosti od druhu a rozmerov nehnuteľnosti vyrubujú obce cez všeobecne záväzné nariadenia. „Určovať ju však nesmú úplne ľubovoľne. Platia tu isté kritériá a zásady, suma dane sa napríklad môže stanoviť podľa lokality v meste či obci, kde je nehnuteľnosť umiestnená, alebo ako povolený násobok určených základných sadzieb,“ zdôrazňuje Turčány. Cenníky sú zvyčajne spracované na štvorcový meter plochy, prípadne ako percento hodnoty pozemku.
Niektoré stavby či pozemky sú zo zákona od dane z nehnuteľností oslobodené. Napríklad tie, ktoré samo mesto či obec vlastnia, inak by totiž túto daň v podstate platili sami sebe. Dane sa neuhrádzajú ani z diplomatických budov vo vlastníctve iných štátov, ak má s nimi Slovensko uzatvorené medzinárodné zmluvy, a recipročne sú od daní oslobodené aj slovenské nehnuteľnosti na ich území.
Dane zo svojich nehnuteľných majetkov neplatia ani registrované cirkvi, musia ich však využívať na obrady, vzdelávanie alebo inú verejnoprospešnú činnosť. Podobne tieto dane neuhrádzajú zriaďovatelia štátnych a verejných škôl: materských, základných, stredných aj vysokých. Rovnako to však platí iba pre priestory využívané na vzdelávaciu či výskumnú činnosť.
Obce a mestá nemusia, ale môžu, v závislosti od miestnych podmienok, oslobodiť od platby dane z nehnuteľnosti, alebo túto daň znížiť, aj pre pozemky a stavby využívané napríklad na šport, činnosť spolkov, na prevádzku cintorínov, plochy s rašeliniskami, močiarmi, rozmiestnenými vetrolamami a podobne.
Ďalším typom miestnej dane je daň za psa, ktorú každý rok platia obciam obyvatelia za svojich štvornohých miláčikov. Samosprávy im za to zabezpečujú najmä odpadové nádoby či vrecká na psie výkaly. No vyzbierané peniaze môžu využiť aj inak, napríklad na úpravu a čistenie detských ihrísk, ktoré psy nedisciplinovaných majiteľov, napriek zákazom pohybu v týchto priestoroch, zvyknú znečisťovať.
Prevádzkovatelia hotelov, penziónov, rekreačných a iných ubytovacích zariadení platia zase obciam miestnu daň za ubytovanie, v závislosti od počtu osôb, ktorým poskytli ubytovacie služby, aj od počtu prenocovaní.
Ak niekto vykonáva na svojej nehnuteľnosti stavebné úpravy a pristaveným lešením či veľkokapacitným kontajnerom obmedzuje pohyb v blízkom okolí, prípadne na verejných pozemkoch prevádzkuje terasu svojej reštaurácie, predajný stánok a podobne, musí za to obci zaplatiť miestnu daň z užívania verejného priestranstva.
Daň je obci povinný platiť aj každý prevádzkovateľ predajných automatov, v ktorých si verejnosť môže kúpiť kávu, iné nápoje, cukrovinky a podobne. A rovnako aj prevádzkovateľ nevýherných hracích strojov a prístrojov, čo sú napríklad rozličné elektronické alebo mechanické zariadenia na zábavné hry, ktoré sa síce spúšťajú za poplatok, no nevydávajú peňažné výhry. „Tu je rozdiel oproti výherným automatom, z ktorých sa daň platí štátu, hoci časť výnosu získava aj obec, cez správne poplatky,“ spresňuje Turčány.
Obce a mestá tiež môžu, ale nemusia vyberať miestnu daň z vjazdu a zo zotrvania motorového vozidla do svojej historickej časti. A poslednou, veľmi špecifickou miestnou daňou, je daň z jadrového zariadenia. Túto dostávajú obce v okolí jadrových elektrární, ako istú kompenzáciu za to, že sú v pásmach ohrozenia. Daň obciam platí prevádzkovateľ jadrového zariadenia.
Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je v súlade so svojím názvom určený na krytie nákladov za zber, odvoz, likvidáciu a spracovanie týchto odpadov, prípadne na nákup kontajnerov, obyčajných či špeciálnych na separovaný odpad, ako aj strojov používaných pri týchto činnostiach.
Miestne dane a poplatok
Ich výber a správu upravuje najmä zákon č. 582/2004 Z. z. (k dnešnému dňu už 23-krát novelizovaný). Podľa neho sa členia na:
- miestne dane
- z nehnuteľností
- za psa
- z užívania verejného priestranstva
- z ubytovania
- z predajných automatov
- z nevýherných hracích prístrojov
- z vjazdu a zo zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta
- z jadrového zariadenia
- miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
Volby.Pravda.sk – pozrite si, kto vládol vo vašej obci od roku 1990
Mená starostov, pomery síl v zastupiteľstvách + aktuálny zoznam kandidátov