Mestá a obce sa starajú o školy, žiadajú na ne viac peňazí

Slúžia im na to peniaze zo štátneho rozpočtu, z podielových daní aj vlastné príjmy. Na nedostatok financií od štátu a z podielových daní sa pritom často odvolávajú v situáciách, keď sa majú napríklad zvyšovať platy učiteľov a nepedagogických zamestnancov. Zároveň zdôrazňujú, že na ich školách im záleží a po decentralizácii pomohli školy zmodernizovať aj cez dofinancovanie z obecných peňazí.

Zo štátneho rozpočtu financujú samosprávy prevádzku a mzdy učiteľov aj nepedagogických zamestnancov základných škôl. Peniaze dostávajú podľa počtu žiakov v základných školách v pôsobnosti obce. V mestách, kde je viac základných škôl, môžu samosprávy presúvať menšiu časť financií medzi školami. Tvrdia, že to využívajú na vykrytie vyšších výdavkov na školách, kde sú starší učitelia s vyššími platmi. V obciach, kde sú školy s malými počtami žiakov, peniaze zo štátneho rozpočtu nestačia a obce žiadajú o dofinancova­nie štát.

Pri ubúdajúcom počte žiakov sa rezort školstva snaží racionalizovať sieť základných škôl a rokuje aj so samosprávami o možnej zmene v systéme ich financovania. Tá by v konečnom dôsledku mohla znamenať, že obec, ktorá si chce zachovať málotriedku, pričom v susednej blízkej obci je iná škola, ale aj mesto, ktoré si chce udržať viac škôl namiesto menšieho počtu škôl s väčším počtom žiakov, by museli na prevádzku škôl vyčleniť viac vlastných peňazí a nemohli by sa spoliehať na dofinancovanie štátom.

Či sa do takejto zmeny rezort školstva skutočne pustí, však zatiaľ nie je známe. Samotné školy upozorňujú, že nie je vhodné zvyšovať počty žiakov v triedach, najmä preto, že pribúda detí s poruchami učenia a správania, na ktoré často chýbajú asistenti učiteľov. O asistentov musia obce žiadať tiež štát.

Súhlas mesta a obce sa vyžaduje aj pri zriadení cirkevných a súkromných základných škôl. Pri financovaní cirkevných a súkromných materských škôl, základných umeleckých škôl, jazykových škôl a ďalších školských zariadení musí obec poskytnúť najmenej 88 percent sumy, akú dáva verejným školám.

Mestá a obce sú tiež zriaďovateľmi verejných materských škôl, základných umeleckých škôl, školských klubov, jedální pri základných a materských školách, jazykových škôl pri základných školách. Tieto školské zariadenia sú financované z podielových daní, financie na ne nie sú účelovo viazané.

Osobitným problémom je málo miest v obecných materských školách. Počty detí v triedach obecných škôlok sa aj preto niekedy zvyšujú, a to napriek nesúhlasu samotných učiteliek. „Starosta totiž môže presadiť, aby bolo do triedy prijatých viac detí,“ pripomína Vladimír Crmoman zo Slovenskej komory učiteľov. Nedostatok miest v škôlkach obce zväčša vysvetľujú chýbajúcimi peniazmi na ich rozširovanie. Pri zvyšovaní kapacity škôlok však už pomoc prisľúbil štát.

Časť financií z výnosu dane z príjmov fyzických osôb dostávajú mestá a obce podľa počtu detí v obci aj na zabezpečenie centier voľného času. Z tohto balíka však môžu podporiť aj iné záujmové aktivity detí a mládeže. Obec však musí vo všeobecne záväznom nariadení stanoviť výšku príspevku, ktorý poskytne na záujmové aktivity u konkrétneho žiadateľa, prípadne výšku príspevku na konkrétnu voľnočasovú aktivitu. Pred schválením má byť návrh, ako bude výnos dane použitý, zverejnený na pripomienkovanie občanom.

Vzťahy medzi školami a samosprávou nie sú všade ideálne. Mestá a obce sa usilujú o väčší vplyv na výber riaditeľov škôl, argumentujú tým, že volení zástupcovia miest a obcí, ktoré sú zriaďovateľmi škôl, nesú zodpovednosť za fungovanie školského systému na svojom území.

Zástupcovia škôl zas upozorňujú, že takto sa dostanú do ešte väčšej závislosti od samospráv, ktoré môžu kvality riaditeľa posudzovať aj podľa toho, či je riaditeľ poslušný a nič nežiada. K posilneniu tejto právomoci samospráv zatiaľ nedošlo. Riaditeľa školy vymenúva dnes zriaďovateľ na návrh rady školy. Verejná základná škola s viac ako 25 zamestnancami má 11 členov rady školy – dvoch zástupcov učiteľov, jedného zástupcu ostatných zamestnancov, štyroch zástupcov rodičov a štyroch zástupcov obce.

Samotní učitelia voličom v komunálnych voľbách odporúčajú, aby si pri rozhodovaní všímali, či školstvo a práca s deťmi a mládežou patria medzi priority kandidátov, či majú predstavu o tom, ako túto oblasť v obci rozvíjať a starať sa nielen o budovy škôl. „Voliči, teda aj rodičia, by si mali všímať, ako školy prosperujú a fungujú, ako sa o ne obec stará a či peniaze naozaj idú do škôl,“ uzatvára Crmoman.