Mestá a obce likvidujú odpad, ošetrujú zeleň

Podpredsedníčka ZMOS Viera Krakovská vysvetľuje, čo všetko sa v miestnom poplatku za odpady premieta. „Sú to všetky náklady spojené so zberom, zvozom, s uložením a triedením odpadov. Do zmesového komunálneho odpadu patria aj vybrané zložky, ako sú papier, sklo, plasty, kovové obaly plus drobný stavebný odpad,“ vymenúva. Obce a mestá však podľa nej často doplácajú na odpadové hospodárstvo z vlastného rozpočtu, pretože ak by premietli všetky náklady do miestneho poplatku, bol by pre obyvateľov neúmerne vysoký.

Pri výške poplatku za odvoz zmiešaného odpadu by mala platiť priama úmera: Čím viac odpadu obce vyseparujú, tým je miestny poplatok nižší. Podľa ministerstva životného prostredia obce za odvoz vytriedených smetí dnes dávajú asi 31 miliónov ročne.

Štát sa snaží presadiť, aby sa o ich odvoz a likvidáciu postarali súkromné organizácie, ktoré sa založia dovozcovia a výrobcovia výrobkov, z ktorých odpad pochádza. Envirorezort predpokladá, že samosprávy by tak mohli ušetriť až tretinu svojich úspor. Ušetrené peniaze by sa potom mohli premietnuť do nižšieho poplatku za odpad pre domácnosti. Na zber stavebného, nebezpečného alebo bioodpadu obce zriaďujú osobitné zberné dvory.

Veľkým problémom obcí sú čierne skládky. Nepovolených opustených smetísk je na Slovensku podľa odhadov až okolo dvoch tisícok. Ak sa nezistí ich pôvodca, obce a mestá sú povinné tento odpad vo svojom katastri zlikvidovať na vlastné náklady.

Obce chcú preto presadiť, aby zodpovednosť za čierne skládky prebral štát alebo vlastník pozemku, na ktorom vznikli. Štát sa tomu bráni a v novom zákone o odpadoch mieni navrhnúť, aby obce aj naďalej platili za odvoz opusteného odpadu zo svojho katastra na oficiálnu skládku. „Keď zlikvidujeme čiernu skládku, tak tie náklady musíme premietnuť obyvateľom do miestneho poplatku, pričom oni to nespôsobili,“ spresňuje Krakovská.

Príjemné prostredie, ktoré má obec vytvárať pre svojich obyvateľov, nespočíva len v starostlivosti o komunálny a triedený odpad. Obce a mestá majú povinnosť starať sa aj o mestskú zeleň. Každá samospráva má na to buď externých dodávateľov, alebo priamo vyčlenených vlastných pracovníkov, ktorí sa o zelené plochy starajú. Väčšie mestá si na to vytvárajú „eko“ podniky. Údržbu zelene financujú zo svojich rozpočtov.

Podľa Krakovskej je na každej obci, akým spôsobom zeleň a verejné priestranstvá zveľaďuje. „Buď si vytvorí svoju rozpočtovú spoločnosť, alebo príspevkovú, ktorá je naviazaná na rozpočet mesta či obce. Pracovníci sa okrem vysádzania zelene starajú aj o kosenie,“ hovorí. Zháňať pracovníkov môžu podľa nej obce aj cez projekty na úradoch práce, čo vychádza lacnejšie.

Väčšina starostov a primátorov tvrdí, že na údržbu zelene nie je dostatok peňazí. Často sa to prejavuje na sporadickom kosení trávnikov na verejných priestranstvách. Obce by však mali kosenie zabezpečovať pravidelne, tri- až šesťkrát do roka. Je to dôležité nielen z estetických dôvodov, ale aj preto, aby vysoká tráva neprekážala vodičom v rozhľade na cestách či alergikom. Z vlastného rozpočtu musia zveľaďovať aj stromoradia, verejné priestranstvá, miestne parky a cintoríny.

Na dodržiavanie verejného poriadku, najmä vo väčších mestách, dohliada mestská polícia. V malých obciach sú touto úlohou poverení jednotlivci. Medzi náplň ich práce patrí napríklad kontrola poriadku okolo kontajnerov, pokutovanie fajčenia na zastávkach či psičkárov, ktorí nedodržujú povinnosť odstraňovať psie výkaly. V oblasti dopravy môžu napríklad zaparkovanému autu, ktoré prekáža v cestnej premávke, nasadiť „papuču“ alebo nariadiť jeho odtiahnutie. Obecné úrady často riešia aj sťažnosti občanov na rušenie nočného pokoja alebo spory v susedskom spolunažívaní, problémy s nelegálne umiestnenými bilbordmi a podobne.

Ak niekto obnovuje svoj dom či si chce postaviť nový, musí poslať žiadosť na mestský či obecný úrad o územné rozhodnutie, stavebné povolenie či vykonanie rozličných rekonštrukcií a úprav. Stavebné konanie totiž patrí medzi ďalšie kompetencie samospráv. Obce sú povinné sledovať, či sú podané žiadosti v súlade s územným plánom.

Rozhodnutia vydáva príslušný stavebný úrad, ktorý má obec buď vlastný, alebo jeden stavebný úrad zastrešuje niekoľko obcí. Tak je to napríklad v bratislavskej Petržalke, kde stavebný úrad funguje aj pre susediace mestské časti Rusovce, Jarovce a Čunovo. Stavebné konanie je jedným z prenesených výkonov štátnej správy na obce. Tie sú totiž najbližšie k svojim obyvateľom a vedia sa preto najkompetentnejšie vyjadriť k výstavbe na svojom území.