Mestá a obce sa starajú o rozvoj kultúry aj ochranu pamiatok

Množstvo miestnych kultúrnych a osvetových aktivít pre občanov závisí najmä od toho, akú dôležitosť kultúre prikladajú obce a mestá. Tie majú totiž vo svojej pôsobnosti zriaďovanie obecných a školských knižníc, osvetových stredísk a zariadení, galérií, múzeí a divadiel. Ak sa nenájde mecenáš, ktorý by založil súkromné divadlo či galériu a organizoval v nich umelecké podujatia, zostáva táto úloha výhradne na samosprávach.

, 15.11.2014 06:08
šermiari, súboj Foto: ,
Ilustračné foto.
debata

V kultúrnych inštitúciách fungujú napríklad miestne kultúrne domy, niektoré prevádzkujú obecné kiná, prípadne divadlá. (Napríklad hlavné mesto Bratislava pred časom získalo od štátu budovu Divadla P. O. Hviezdoslava, kde pred presťahovaním sa do novostavby v nábrežnej zóne Eurovea sídlila Činohra SND. Dnes preto toto divadlo funguje ako mestské.)

Primátor, starosta či vyhradení poslanci majú právomoc sobášiť svojich občanov. Obce sa starajú o matriky, obecné kroniky, pamätné knihy. V mnohých pôsobia miestne hudobné, tanečné či folklórne súbory, ktoré pomáhajú zachovať typické tradície a zvyky.

Bez dotácií mesta či obce sa kultúrne domy nemajú šancu uživiť. Kultúrne a osvetové podujatia sú totiž zvyčajne na hrane návratnosti nákladov, ktoré sa vynaložia na ich zorganizovanie. Mnohé samosprávy riešia tento problém predajom či prenájmom „kulturáku“ súkromníkovi. Často ide o symbolickú cenu, napríklad 1 euro. Tí starostovia, ktorí kultúrne domy predať nechcú, získavajú peniaze na ich chod zväčša krátkodobým prenájmom sál na rôzne spoločenské akcie či plesy, alebo priestory prenajímajú na určité obdobie súkromníkom, ktorí v nich prevádzkujú rôzne krúžky či voľnočasové aktivity.

Kultúrne a osvetové podujatia, ktoré organizujú... Foto: Ivan Majerský, Pravda
folklór, slávnosti, tanec Kultúrne a osvetové podujatia, ktoré organizujú samosprávy, sú zvyčajne na hrane návratnosti nákladov.

Obce sú povinné udržiavať kultúrne zariadenia, ale aj kultúrne pamiatky, ktoré sú v ich vlastníctve, v dobrom stave. Patria sem hrady, zámky, kaštiele, meštianske domy, ale aj zrúcaniny. Ak sa na území obcí nachádzajú významné pamiatkové územia, musia vytvárať podmienky na ich ochranu. V snahe prilákať turistov majú niektoré, najmä väčšie mestá, zriadené svoje oddelenia cestovného ruchu či informačné strediská, ktoré im pomáhajú pri propagácii.

Peter Škulavík z Pamiatkového úradu uviedol, že obce vlastnia 3¤978 nehnuteľných pamiatkových objektov z celkového počtu 15¤610. „V evidencii pamiatkového fondu k 31. decembru 2013 vedieme 1¤472 nehnuteľných pamiatkových objektov vo vlastníctve štátu, 3¤978 vo vlastníctve obcí, 4¤060 vo vlastníctve cirkví a 6¤100 vo vlastníctve právnických a fyzických osôb,“ vymenoval Škulavík. Samosprávy spravujú aj niektoré pamiatky, ktoré sú majetkom štátu. Podľa zákona však správca nemá povinnosť starať sa o ich údržbu, a preto sa mnohé z nich pred očami obyvateľov menia na chátrajúce ruiny.

Pamiatkari evidujú 3 122 pamiatok v narušenom a 929 v dezolátnom stave. Podľa Škulavíka sú tieto čísla nelichotivé. „Pri vyše tritisíc budovách v narušenom stave je len veľmi tenká hranica, keď sa to môže preklopiť do dezolátneho stavu,“ spresnil. Chátranie pamiatok je podľa neho výsledkom nedostatku financií na ich ochranu, ale často aj nezáujmu vlastníkov. Podobne ako pri kultúrnych domoch sa obce s nedostatkom peňazí na údržbu hradov či kaštieľov snažia zachrániť ich predajom. Nie je to však jednoduché, pretože prípadných záujemcov odrádza suma, ktorú by museli vložiť do obnovy.

Ilustračné foto. Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
streľba, pušky Ilustračné foto.

Realitný maklér Andrej Churý z Remaxu vysvetlil, ako sa snažia obce porátať s týmito ťažkosťami. „Obce, ktoré vlastnia schátranú pamiatku, to zvyknú riešiť symbolickou predajnou cenou 1 euro,“ povedal. Ani to však podľa neho nie je zárukou úspešnej kúpy, pretože náklady na obnovu bývajú také vysoké, že ich neprebije ani nízka predajná cena.

Pri rekonštrukcii pamiatky, ktorou sa zvýši atraktívnosť mesta a tiež turistická návštevnosť, môžu starostovia vypracovať projekt obnovy a zaslať ho na ministerstvo kultúry. To podporuje obnovu a rekonštrukciu národných kultúrnych pamiatok cez dotačný program Obnovme si svoj dom. Medzi úspešných žiadateľov o dotácie rozdeľuje každoročne sumu takmer 5,5 milióna eur. „O dotácie na obnovu môže žiadať vlastník národnej kultúrnej pamiatky, jej správca alebo iná oprávnená osoba,“ spresnili z tlačového oddelenia ministerstva. O rozdeľovaní peňazí rozhoduje dotačná komisia.

Kompetencie matričného úradu

  • matriku tvorí kniha narodení, kniha manželstiev a kniha úmrtí
  • matriku ako výkon štátnej správy vedie obec, v Bratislave a v Košiciach mestská časť
  • zápisy sa vykonávajú na základe písomného oznámenia, do knihy narodení aj na základe ústneho oznámenia rodiča
  • zápisy sa vykonávajú len v úradnej miestnosti v sídle matričného úradu
  • matričný úrad vyhotovuje úradný výpis alebo umožní nazrieť do matriky a robiť z nej výpisy
  • pred uzavretím manželstva musí občan predložiť na matriku príslušné doklady a vyplniť predpísané tlačivo, ak ide o cirkevný sobáš, matričný úrad potvrdí vyplnené tlačivo, ktoré snúbenci doručia príslušnému orgánu cirkvi

Volby.Pravda.sk – pozrite si, kto vládol vo vašej obci od roku 1990
Mená starostov, pomery síl v zastupiteľstvách + aktuálny zoznam kandidátov

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kultúra #obce #mestá #kiná #kultúrne pamiatky
Flowers