"Na seba som zabudol. Mali sme tam asi meter a všetko zničené. Darling, kotol. Viete, so starostom je to ako so šustrom.” Obuvníkova rodina chodí bosá a tá starostova… musí mať nekonečnú trpezlivosť.
Anton Bódi patrí k tým starostom, ktorých funkčné obdobie je aspoň tak staré, ako demokracia na Slovensku alebo ako samostatná Slovenská republika a teraz sa rozhodli to zavesiť na klinec. Bódi starostuje presne 20 rokov, v týchto voľbách už nekandiduje a to aj preto, že si chce oddýchnuť od úväzku na 24 hodín. "Zaspávate s nevyriešenými problémami a ráno s nimi vstávate, tak to bolo, keď sme budovali kanalizáciu, vodovod. Človek musí dvíhať telefóny v noci, pomáhať ľuďom cez víkend.”
Volajú ľudia, čo nemajú čo do úst a treba ich sprevádzať do potravín a urobiť im nákup. Telefonujú dôchodcovia, čo osameli ako prst. Nezriedka starostovi zavolá manžel, ktorému pri hádke s nežnou polovičkou došli argumenty. "A ja som prišiel, posadil sa u nich. Počúval som raz jednu, raz druhú stranu, občas som ich usmernil,” spomína starosta a ešte aj dnes pritom krúti neveriacky hlavou, že sa ocitol v úlohe akéhosi mediátora. Potom sa vraj manželia vrátili do starých koľají a fungujú dodnes.
Kuriozitou bol aj korešpondenčný lístok, v ktorom jedna z obyvateliek žiada starostu, aby dal do poriadku susedovie kohúta a neželá si, aby lozil za jej sliepkami… "Myslím si, že to stihli za mňa poriešiť poštárky, kým ho ku mne doručovali,” smeje sa.
Keď začínal v decembri 1994, mal 40 rokov. Dovtedy pôsobil ako ekonóm na družstve, kde robila aj manželka. "Bola ťažká doba, nepriala družstvám a my sme mali pocit, že by sme nemali byť odkázaní len na jedného zamestnávateľa,” načrtáva jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol byť starostom.
V roku 1994 nemal starosta k dispozícii mobil či internet (ten priviedli podľa starostu približne pred 12-timi rokmi). Začali sa postupne objavovať prvé kopírky a počítače s označením 286. "Pri nich si mohol človek odskočiť aj na cigaretu. Keď ste ho nakŕmili zložitými údajmi, tak mu trvalo, kým ich dokázal spracovať.”
Bódi tvrdí, že dedinu odovzdá svojmu nástupcovi v dobrej kondícii. Bez dlhov, bez nedoriešených vzťahov s dodávateľmi. Pripomína, že uplynulé kritické obdobie od roku 2009, keď na účet obce chodilo výrazne menej podielových daní, dokázali prežiť bez toho, aby vypínali osvetlenie, elektrinu či nevyplácali mzdy. "Treba si vždy nechávať rezervu,” radí.
Hrdo tiež ukazuje vysvedčenie s jednotkou, ktorú dostal od žiakov základnej školy a pritom si spomenie na zvedavú detskú otázku. "Spýtali sa ma, čo mi bude najviac chýbať. Zaskočili ma. Až po chvíli som odpovedal, že asi ten každodenný stres. Ten frmol, ktorý človeka ženie stále ďalej.”
Volby.Pravda.sk – pozrite si, kto vládol vo vašej obci od roku 1990
Mená starostov, pomery síl v zastupiteľstvách + aktuálny zoznam kandidátov