Podľa neho stále svedčí o záujme ľudí o komunálnu sféru. Neprekvapil ho ani nárast úspechu nezávislých kandidátov, ktorý sa čakal.
Aké posolstvo vyslali voliči v komunálnych voľbách?
Voľby vo všeobecnosti odrážajú nielen nálady ľudí, ale aj politické trendy, ktoré v spoločnosti doznievajú alebo sa presadzujú. Nech už komunálne voľby akokoľvek vnímame, sú naplnením praktických potrieb občana. Volebné výsledky celkom jednoznačne rozrušili tradičné pravo-ľavé videnie politického spektra. Vidno to predovšetkým na tom, že na politickej scéne sa usalašila veľká masa regionálnych politikov, na druhej strane pravicové politické strany takmer miznú z politickej mapy Slovenska. Dôležitý je aj fakt, ktoré politické zoskupenia majú tendenciu rastu od minulých komunálnych volieb a ktoré strácali v porovnaní s predošlým obdobím. Nezávislí narástli z necelých 5-tisíc poslancov na 6-tisíc obecných poslancov.
Prečo sú nezávislí takí populárni?
Nezávislí majú najvyššiu legitimitu, keďže občan v stovkách dedín a mestečiek volí kandidáta, ktorého pozná tvárou v tvár a neprihliada na to, z akého je politického košiara. Stranícki kandidáti sa obvykle presadzujú v stredných a vo veľkých mestách. Aj preto je skutočne pozoruhodné, že v Bratislave a aj v Trnave zvíťazili nestranícki kandidáti na primátora. V tejto súvislosti je kuriózna voľba Trenčanov, ktorí zvolili nezávislého kandidáta, ktorému sa podarilo skĺbiť záujmy všetkých známejších strán.
Ako vnímať nezávislých, ktorí kalkulovali s podporou politických strán?
Jeden z príznakov politickej nekultúry je kamufláž so stranícko-nestraníckou podporou kandidátov. Dôsledkom partokratizmu, ktorý sa rozmohol v stredoeurópskych krajinách, je, že kandidáti sa často ostýchajú prihlásiť k politickej strane, hoci v zákulisí majú partajné dohody. Zneprehľadňujú tak voľby na politickej scéne.
Smer udržal krajské mestá a zároveň si polepšil postavenie v obecných samosprávach. Je to prekvapenie?
Politológovia predpokladali, že jasným víťazom v komunálnych voľbách sa stane tzv. neorganizovaný politický klub nestraníckych kandidátov. Je istým prekvapením, že v záplave antipolitiky a istej averzie voči stranám Smer posilnil svoje pozície a zvýšil počet svojich zastupiteľov.
Čo podľa vás signalizujú výsledky pravicových strán?
Sú do tej miery mizerné, že môžu nevdojak lákať k politickej nezodpovednosti vládnucu stranu.
Pravica dokázala získať len jedno krajské mesto, Prešov. Prečo sa jej nedarí zlepšiť si svoje pozície v regionálnych metropolách?
Pravica si neuvedomuje, že hodnotové a záujmové signály strán a zoskupení, z ktorých sa vytvára predvolebná kandidátka, sú do istej miery protichodné a rozporné a že pôsobia na voliča skôr kontraproduktívne, než by mu dávali signál, že volí správnu politickú alternatívu.
V hlavnom meste paradoxne vyhral tretí kandidát Ivo Nesrovnal, hoci pozornosť sa sústredila na úradujúceho primátora Milana Ftáčnika a Milana Kňažka. Čo znamená vlastne víťazstvo Nesrovnala?
Bratislavčania sú citliví na politické nálady a zrejme reagovali na trend antipolitiky a nevraživosti voči stranám. Nepochybne v neprospech nezávislého pravicového kandidáta Milana Kňažka bol aj spôsob, akým strana Sieť pristúpila k voľbám. Najskôr postavila svoju kandidátku Tatianu Kratochvílovú, potom ju odvolala, pričom jej nasledovné výroky nesmierne priťažili pravicovej koalícii. Napokon výsledky ovplyvnili aj kvality kandidáta Nesrovnala.
V Košiciach malo byť podľa opozície tzv. referendum o Pavlovi Paškovi pre kauzu CT prístroja, ale vyhral Richard Raši zo Smeru. Prečo nebol pre voličov v Košiciach tento motív určujúci pri výbere primátora?
Opozičné zoskupenie, ktoré podporovalo Rudolfa Bauera, miešalo problémy komunálnej a parlamentnej politiky. Nepomohli ani vyhlásenia opozičných politikov, že im nejde ani tak o voľbu primátora, ako o referendum o vládnej strane a jej praktikách. Tento fakt Košičania ocenili svojím spôsobom.
Účasť bola niečo vyše 48 percent, čo je mierne menej ako pred štyrmi rokmi. Možno to hodnotiť tak, že ľudia majú stále záujem o komunálnu politiku?
V dnešnej vlne útokov na politikov a politické strany treba hodnotiť účasť voličov ako primeranú. Nevymyká sa štandardom okolitých krajín.