Podľa neho stále svedčí o záujme ľudí o komunálnu sféru. Neprekvapil ho ani nárast úspechu nezávislých kandidátov, ktorý sa čakal.
Aké posolstvo vyslali voliči v komunálnych voľbách?
Voľby vo všeobecnosti odrážajú nielen nálady ľudí, ale aj politické
trendy, ktoré v spoločnosti doznievajú alebo sa presadzujú. Nech už
komunálne voľby akokoľvek vnímame, sú naplnením praktických potrieb
občana. Volebné výsledky celkom jednoznačne rozrušili tradičné
pravo-ľavé videnie politického spektra. Vidno to predovšetkým na tom, že
na politickej scéne sa usalašila veľká masa regionálnych politikov, na
druhej strane pravicové politické strany takmer miznú z politickej mapy
Slovenska. Dôležitý je aj fakt, ktoré politické zoskupenia majú tendenciu
rastu od minulých komunálnych volieb a ktoré strácali v porovnaní
s predošlým obdobím. Nezávislí narástli z necelých 5-tisíc poslancov
na 6-tisíc obecných poslancov.
Prečo sú nezávislí takí populárni?
Nezávislí majú najvyššiu legitimitu, keďže občan v stovkách dedín a
mestečiek volí kandidáta, ktorého pozná tvárou v tvár a neprihliada na
to, z akého je politického košiara. Stranícki kandidáti sa obvykle
presadzujú v stredných a vo veľkých mestách. Aj preto je skutočne
pozoruhodné, že v Bratislave a aj v Trnave zvíťazili nestranícki
kandidáti na primátora. V tejto súvislosti je kuriózna voľba Trenčanov,
ktorí zvolili nezávislého kandidáta, ktorému sa podarilo skĺbiť záujmy
všetkých známejších strán.
Ako vnímať nezávislých, ktorí kalkulovali s podporou
politických strán?
Jeden z príznakov politickej nekultúry je kamufláž so
stranícko-nestraníckou podporou kandidátov. Dôsledkom partokratizmu, ktorý
sa rozmohol v stredoeurópskych krajinách, je, že kandidáti sa často
ostýchajú prihlásiť k politickej strane, hoci v zákulisí majú partajné
dohody. Zneprehľadňujú tak voľby na politickej scéne.
Smer udržal krajské mestá a zároveň si polepšil postavenie
v obecných samosprávach. Je to prekvapenie?
Politológovia predpokladali, že jasným víťazom v komunálnych voľbách sa
stane tzv. neorganizovaný politický klub nestraníckych kandidátov. Je istým
prekvapením, že v záplave antipolitiky a istej averzie voči stranám Smer
posilnil svoje pozície a zvýšil počet svojich zastupiteľov.
Čo podľa vás signalizujú výsledky pravicových
strán?
Sú do tej miery mizerné, že môžu nevdojak lákať k politickej
nezodpovednosti vládnucu stranu.
Pravica dokázala získať len jedno krajské mesto, Prešov. Prečo
sa jej nedarí zlepšiť si svoje pozície v regionálnych
metropolách?
Pravica si neuvedomuje, že hodnotové a záujmové signály strán a
zoskupení, z ktorých sa vytvára predvolebná kandidátka, sú do istej miery
protichodné a rozporné a že pôsobia na voliča skôr kontraproduktívne,
než by mu dávali signál, že volí správnu politickú alternatívu.
V hlavnom meste paradoxne vyhral tretí kandidát Ivo Nesrovnal,
hoci pozornosť sa sústredila na úradujúceho primátora Milana Ftáčnika a
Milana Kňažka. Čo znamená vlastne víťazstvo Nesrovnala?
Bratislavčania sú citliví na politické nálady a zrejme reagovali na trend
antipolitiky a nevraživosti voči stranám. Nepochybne v neprospech
nezávislého pravicového kandidáta Milana Kňažka bol aj spôsob, akým
strana Sieť pristúpila k voľbám. Najskôr postavila svoju kandidátku
Tatianu Kratochvílovú, potom ju odvolala, pričom jej nasledovné výroky
nesmierne priťažili pravicovej koalícii. Napokon výsledky ovplyvnili aj
kvality kandidáta Nesrovnala.
V Košiciach malo byť podľa opozície tzv. referendum o Pavlovi
Paškovi pre kauzu CT prístroja, ale vyhral Richard Raši zo Smeru. Prečo
nebol pre voličov v Košiciach tento motív určujúci pri výbere
primátora?
Opozičné zoskupenie, ktoré podporovalo Rudolfa Bauera, miešalo problémy
komunálnej a parlamentnej politiky. Nepomohli ani vyhlásenia opozičných
politikov, že im nejde ani tak o voľbu primátora, ako o referendum
o vládnej strane a jej praktikách. Tento fakt Košičania ocenili svojím
spôsobom.
Účasť bola niečo vyše 48 percent, čo je mierne menej ako pred
štyrmi rokmi. Možno to hodnotiť tak, že ľudia majú stále záujem
o komunálnu politiku?
V dnešnej vlne útokov na politikov a politické strany treba hodnotiť
účasť voličov ako primeranú. Nevymyká sa štandardom okolitých
krajín.