Jednou z najprestížnejších politických funkcií všade vo svete je post primátora hlavného mesta. Napr. Michael Häupl, ktorý viedenskej radnici šéfoval neuveriteľných 24 rokov, patrí k najvplyvnejším politikom rakúskej sociálnej demokracie. V susednom Česku zasa ANO, ktorá má svoju primátorku na pražskej radnici, chce údajne do kampane v metropole naliať až 50 miliónov korún (2 mil. eur)!
O to viac prekvapuje nezáujem Smeru o komunálne voľby v hlavnom meste. To, že najsilnejšia koaličná strana v Bratislave nepostavila vlastného kandidáta ani žiadneho nepodporila, je prekvapujúce. Niekto to môže považovať za taktický ťah. Podpora kohokoľvek v „pravicovej bašte“ by mohla byť vnímaná ako bozk smrti. Tak na čo ísť do vopred prehranej vojny?
Lenže ak Smer dokázal uspieť v roku 2010, keď podporil nezávislého kandidáta Milana Ftáčnika, a v posledných parlamentných voľbách mu dalo v Bratislave hlas takmer 20 % voličov, znamená to, že istý potenciál tu existuje a hádzať flintu do žita je predčasné. Navyše, pri jednokolovom systéme a veľkom množstve kandidátov stačí na víťazstvo vo voľbách získať iba zlomok hlasov (napr. Ftáčnikovi na víťazstvo stačilo 59 457 hlasov)
Dá sa preto povedať, že postoj Smeru je skôr prejavom personálnej vyprázdnenosti (ktorá sa čoraz viac začína prejavovať vo všetkých stranách). Komunálne voľby tak môžu byť predohrou volieb prezidentských.