Volebnej účasti asi opäť pomôže vidiek

Komunálne voľby prilákali viac ako polovicu oprávnených voličov naposledy v roku 1998. K urnám ich vtedy prišlo 53,95 percenta. Odvtedy sa hranicu 50 percent na celorepublikovej úrovni prekonať nepodarilo. V rokoch 2002 a 2010 prišlo voliť viac ako 49 percent občanov a v roku 2006 len 47,65 percenta, pred štyrmi rokmi to bolo 48,34 percenta. Podobné číslo môžeme očakávať aj tento rok.

„Zdá sa, že účasť okolo 50 percent je už tradičná a zrejme aj stabilizovaná. Osobne si nemyslím, že volebná účasť v novembrových voľbách bude výrazne vyššia. Podpisuje sa pod ňu aj samotná kampaň, ktorá dáva dôvody ísť voliť. Preto aj jej kvalita a intenzita antikampaní ovplyvňujú voličské správanie,“ konštatoval expert na samosprávu a hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák.

Ani politológ Juraj Marušiak nepredpokladá, že sa v nadchádzajúcich voľbách bude záujem občanov oproti minulosti dramaticky meniť. „Neviem si predstaviť, aký by mohol byť dôvod zvýšenej účasti voličov. Môže sa tak stať lokálne, ak je niekde vyhrotená situácia, čo môže zmobilizovať ľudí na jednotlivých miestach,“ nazdáva sa politológ.

Podľa Marušiaka existuje viacero dôvodov, prečo občanov komunálne voľby nelákajú viac. „Situácia je menej čitateľná ako napríklad v parlamentných voľbách, kde kandidujú politické strany. V mestách je volebný súboj viac-menej personalizovaný na osoby kandidátov na primátora a zvrháva sa to na boj nezávislých kandidátov. Často ide o nečitateľné osoby, bez osobnej histórie, a teda bez predvídateľnej budúcnosti. Aj to môže ovplyvniť volebnú účasť,“ mieni politológ. Dodáva, že ak ako nestraníci kandidujú ľudia, o ktorých je známe, že boli v minulosti na lokálnej alebo regionálnej úrovni lídrami politických strán, tak to nezvyšuje dôveru voličov – tak v kandidátov, ako aj v komunálne voľby ako také.

Podobné prípady sa dejú po celom Slovensku. Napríklad v Nitre kandiduje za primátorku nezávislá Renáta Kolenčíková. V minulosti bola v mestskom zastupiteľstve predsedníčkou poslaneckého klubu Smer. V bratislavskom Starom Meste chce byť nezávislým starostom Martin Borguľa, ktorý tvrdil, že v apríli vystúpil zo Smeru, no v strane o tom nič nevedeli. Chaoticky pôsobia aj kandidáti, ktorí o sebe hovoria ako o nezávislých a na tlačovke stoja s lídrami politických strán. Príkladom je kandidát na bratislavského primátora Ján Mrva, ktorého podporujú opozičné OĽaNO, SaS, Sme rodina aj mimoparlamentné KDH.

Priepastný rozdiel v účasti je už tradične medzi mestami a vidiekom. Volebná účasť v mestách a mestských častiach dosiahla pred štyrmi rokmi 38,25 percenta, v dedinách bola na úrovni 60,92 percenta.

Napríklad v Bratislave volilo pred štyrmi rokmi iba 33,79 percenta voličov, v Košiciach to bolo približne 33,4 percenta, spomedzi krajských miest najnižšiu volebnú účasť zaznamenala Nitra – 26,50 percenta, najvyššiu Žilina – 41,24. Absolútne najvyšší záujem bol vo Vojkovciach (okr. Spišská Nová Ves), ktoré majú vyše 400 obyvateľov. K urnám prišlo 97,98 percenta voličov.

Podľa Marušiaka za nižšou účasťou vo veľkých mestách je anonymita prostredia. „To znamená, že ľudia spravidla vedia omnoho menej o kandidátoch v komunálnych voľbách, než vedia o ľuďoch, ktorí kandidujú v parlamentných voľbách. Na vidieku je účasť vyššia, čo je dané aj lepšou znalosťou kandidátov a aj tým, že je tam iná demografická štruktúra. Príslušníci staršej generácie vnímajú účasť vo voľbách ako svoju povinnosť. Podiel ľudí, ktorí boli takýmto spôsobom vychovaní, sa s rokmi znižuje,“ dodal Marušiak.

„V malých samosprávach výrazne funguje takzvaná susedská kontrola, kde sa ľudia navzájom pýtajú susedov a známych, či už boli voliť, prípadne kedy idú voliť. A zrejme tento rozmer komunitného života zvyšuje záujem o voľby. V prípade veľkých miest, ako sú krajské, je zrejmá vyššia miera anonymity, ľudia menej poznajú svoje okolie a bezprostredne komunikujú so svojím najužším okolím,“ nazdáva sa Kaliňák. Pod nižšiu volebnú účasť v mestách sa podľa neho podpisuje aj skupina voličov, ktorí sa do nich prisťahovali a doposiaľ si k nim nevybudovali pozitívny občiansky prístup.

Expert na samosprávu odhaduje, že posun k horšiemu môže priniesť zjednotenie komunálnych a župných volieb do jedného dňa. Prvý raz si budeme primátorov či starostov voliť súčasne so županmi v roku 2022.

„Na volebnú účasť hlavne v Bratislave a v Košiciach má vplyv aj ťažká uchopiteľnosť mestských častí a magistrátu, čo sa ešte môže prehĺbiť o štyri roky, keď práve v týchto mestách budú voliči voliť miestnych, mestských a krajských poslancov, ale aj starostu, primátora a župana. Z tohto pohľadu v týchto dvoch konkrétnych mestách to s volebnou účasťou môže byť ešte horšie,“ dodal Kaliňák.

Ešte oveľa menej ako komunálne zaujímajú občanov župné voľby alebo voľby do Európskeho parlamentu. Vlani volilo v krajských voľbách len 29,94 percenta oprávnených voličov, v eurovoľbách v roku 2014 len 13,05 percenta. „Ale áno, aj v komunálnych voľbách je účasť nízka. Dané je to zrejme tým, že v mestách je informovanosť ľudí o tom, ako funguje samospráva, nie celkom dobrá. Ústretové médiá odrážajú to, čo sa deje v parlamente. Ale to, čo sa deje na radniciach, sa človek dozvie len tak, ak si tieto informácie vyhľadáva,“ konštatoval sociológ Pavel Haulík.

Podľa sociológa môže vyššiu účasť napomôcť len zmena volebného systému. „Ten je v súčasnosti postavený tak, že nie je dopredu jasné, aké zoskupenia ľudí sa v zastupiteľstve vytvoria, kto podporuje aké riešenia, kto s čím prichádza. Program každej samosprávy sa vytvára až po voľbách, keď sa vytvorí nejaké ad hoc zoskupenie. Kandidujú jednotlivci a nie je vopred jasné, čo sa podarí presadiť. Ak aj niekto volí kandidáta, o ktorom je presvedčený, že bude prínosom pre samosprávu, no potom sa už nedozvie, čo ten človek v zastupiteľstve reálne robil. Pokiaľ sa volič v tomto nebude vedieť lepšie zorientovať, účasť vyššia nebude,“ uzavrel sociológ Haulík.

Účasť v komunálnych voľbách v krajských mestách (v %)