V poradí ôsme komunálne voľby po novembri 1989 rozhodnú aj o novom zložení obecných a mestských zastupiteľstiev. Novozvolení primátori, starostovia a poslanci získajú mandát na najbližšie štyri roky. Obec budú riadiť v súlade s originálnymi a prenesenými kompetenciami, ktoré vymedzuje zákon. Ich celkový počet je okolo 4-tisíc. Ktoré patria k najzákladnejším?
Základom hospodárenia samospráv je obecný rozpočet, ktorý sa schvaľuje na obdobie jedného kalendárneho roka. V jeho príjmovej časti tvorí významnú zložku výber daní a miestnych poplatkov, ktorých výšku určuje vo forme všeobecne záväzného nariadenia obecné zastupiteľstvo a ktorých výber patrí k základným kompetenciám obcí a miest. Miestne dane a poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sú upravené v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Vo všeobecne záväznom nariadení môžu obce upravovať nielen sadzby daní, ale aj ich zníženie, resp. odpustenie.
K druhom miestnych daní patrí daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie automaty, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zriadenie. Obec ukladá aj miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Obce môžu získať financie aj z pokút uložených za priestupky a z iných príjmov. Ďalší zdroj príjmov obcí tvoria podielové dane.
Volebné čísla
- Počet obcí, miest vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc, kde sa volí: 2 926
- Počet volebných okrskov: 6 021
- Počet kandidátov na starostov a primátorov: 7 130
- Počet kandidátov na poslancov: 80– až 90-tisíc (ich presné počty nie sú známe)
- Počty politických strán, ktoré nominujú do volieb svojich zástupcov: 58
- Voľby starostu ani poslancov sa neuskutočnia v 5 obciach
- V 23 obciach kandiduje za poslancov nižší počet kandidátov, ako má byť zvolených
Podľa informácií hovorcu ZMOS-u Michala Kaliňáka model financovania obcí zmenila fiškálna decentralizácia. „Do praxe bola aplikovaná 1. januára 2005 a spájala sa so zmenami na úrovni zákonov a vládnych nariadení. Fiškálna decentralizácia ako model financovania samosprávy v praxi zmenila dovtedajší spôsob financovania samosprávy z podielových daní. Jasne vymedzila podmienky delenia dane z príjmov fyzických osôb a vytvorila systém finančnej nezávislosti samosprávy. Jej podstatou bolo posilnenie daňových príjmov obcí a stanovenie daňových príjmov vyšších územných celkov,“ vysvetlil Kaliňák.
Vyzbierané peniaze z daní môžu obce využiť na rozvoj a poskytovanie služieb podľa vlastných priorít. Výnosom z poplatku však musia pokrývať výlučne manipuláciu s odpadom.
Výšku daní a miestnych poplatkov, ktoré sa vyrubujú cez všeobecne záväzné nariadenia, však obce nemôžu stanovovať svojvoľne. Ich výška zohľadňuje lokalitu, kde sa nehnuteľnosť nachádza, alebo je povoleným násobkom určených základných sadzieb. Cenníky sa schvaľujú buď na štvorcový meter, alebo percento hodnoty pozemku.
Mimoriadne dôležitou kompetenciou orgánov verejnej správy je schvaľovanie rôznych strategických dokumentov, v ktorých prihliadajú na rozvoj územia v kľúčových oblastiach. „V rámci základného samosprávneho zákona, teda v zákone o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy najmä: obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci,“ poznamenáva Kaliňák.
Okrem toho do praxe zavádza podľa informácií hovorcu ZMOS-u ďalšie strategické a plánovacie dokumenty, napr. pre oblasť školstva, ale aj sociálnu politiku a celkový hospodársky a sociálny rozvoj. Tvorba, plnenie a priebežná aktualizácia strategických dokumentov uľahčuje samosprávam postupnú realizáciu krokov s primeraným finančným krytím. Dokonca mnohé strategické dokumenty sú jedným z predpokladov na získanie eurofondov či dotácií.
Pred tromi rokmi ZMOS realizoval prieskum zameraný na tvorbu strategických dokumentov samospráv. Do prieskumu bolo zahrnutých 296 samospráv spolu takmer s pol miliónom obyvateľov. Prieskum ukázal, že dokument strategického rozvoja malo schválených 43,5 percenta obcí, 35,4 percenta samospráv ho nemalo schválený, ale ho pripravovalo, a zhruba každá piata obec ho nemala schválený ani ho nepripravovala.
Samosprávy majú aj dôležitú kompetenciu v oblasti verejných služieb. Z hľadiska komunálnej legislatívy zabezpečujú výstavbu a údržbu a správu miestnych komunikácií, ale aj verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení vrátane kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce.
Okrem toho zabezpečujú verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom. Sú zodpovedné za udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, takisto za zásobovanie vodou a nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp. Prieskum ZMOS-u spred troch rokov ukázal aj to, že kosenie verejných priestranstiev zabezpečuje až 96 percent samospráv vo vlastnej réžii, podobne je to s údržbou zelene. Zvyšné samosprávy riešia tieto činnosti cez obchodnú spoločnosť s majetkovou účasťou samosprávy, na základe verejného obstarávania alebo iným spôsobom.
Rozsah a kvalita poskytovaných služieb závisia od finančných možností samosprávy a často sú výrazom kompromisu medzi obmedzenými možnosťami rozpočtov a potrebami obyvateľstva. So spomínanou problematikou úzko súvisí aj starostlivosť o životné prostredie, ktorá patrí k najdôležitejším úlohám samosprávy. Obce majú v kompetencii nakladanie s prírodnými zdrojmi, medzi ktoré možno radiť vodu, pôdu, vzduch, rastliny či živočíchy. Dlhodobé znečisťovanie životného prostredia v minulosti sa stále odráža na zdraví a kvalite života ľudí.
Obec v tejto súvislosti v rámci samosprávnej pôsobnosti zabezpečuje ochranu životného prostredia, vykonáva pôsobnosť na úseku štátnej vodnej správy, vystupuje ako orgán verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií, vykonáva štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny, ale aj vo veciach odpadového hospodárstva. V rámci preneseného výkonu štátnej správy vykonáva aj pôsobnosť v oblasti ochrany ovzdušia, na úseku ochrany pred povodňami či na úseku rybárstva.
Prerokúva aj priestupky v odpadovom hospodárstve, dáva v stavebnom konaní vyjadrenie o zamýšľanom spôsobe nakladania s odpadmi zo stavebnej činnosti s výnimkou drobného stavebného odpadu. Vedie evidenciu o vodách, dáva vyjadrenie k vodnej stavbe v prípadoch, keď je príslušná vydať povolenie, vykonáva štátny vodoochranársky dozor a prerokúva priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb.
Ďalšie dôležité kompetencie samospráv
Originálne kompetencie
Foto: SHUTTERSTOCK
- Usmerňovanie ekonomickej činnosti obce.
- Výstavba a údržba miestnych komunikácií a priestranstiev.
- Investičná a podnikateľská činnosť na zabezpečenie potrieb obyvateľov.
- Osvedčovanie listín a podpisov na listinách.
- Poskytovanie opatrovateľskej služby.
- Zabezpečenie chodu školských jedální, klubov detí a mládeže a materských škôl, centier voľného času a školských jedální.
- Zabezpečovanie úloh v oblasti sociálnej politiky.
- Rozhodovanie o prijímaní úverov, kúpe, predaji či prenájme majetku.
Prenesené kompetencie
- Stavebné konanie.
- Ochrana prírody a krajiny.
- Správa matrík.
- Evidencia matričných úkonov.
Ako voliť?
- Komunálne voľby sa uskutočnia v sobotu 10. novembra. Volebné miestnosti sa otvoria ráno o siedmej a zatvoria sa o 22. hodine večer.
- Kandidovať za poslanca obecného zastupiteľstva môže ten, kto v deň volieb dovŕšil vek 18 rokov, má v obci trvalý pobyt, nebol vo výkone trestu odňatia slobody, nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a jeho odsúdenie nebolo zahladené a nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
- O starostovskú alebo primátorskú funkciu sa môže uchádzať kandidát, ktorý v deň volieb dovŕši 25 rokov, má v obci trvalý pobyt, nie je vo výkone trestu odňatia slobody, nie je právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
- Volebný akt prebieha tak, že volič v osobitom priestore zakrúžkuje na hlasovacom lístku poradové číslo kandidáta na starostu, ktorému dáva svoj hlas, a na druhom zakrúžkuje čísla kandidátov, ktorých chce zvoliť do obecného alebo mestského zastupiteľstva. Oba hlasovacie lístky vloží do obálky a tú vhodí do hlasovacej urny. Zakrúžkovať môže najviac taký počet kandidátov, koľkí majú byť v danom volebnom období zvolení. Ak zakrúžkuje väčší počet kandidátov, ako je dané, jeho volebný lístok je neplatný.
- V aktuálnych komunálnych voľbách, ktoré sa budú konať v sobotu 10. novembra 2018, môže využiť svoje volebné právo približne 4,45 milióna obyvateľov Slovenska. Medzi nimi aj asi 55 500 prvovoličov. Voliť sa dá iba v mieste trvalého bydliska, teda v obci, kde má volič trvalý pobyt, a vo volebnom okrsku, kde je zapísaný na zoznam voličov. Po príchode do voličskej miestnosti sa treba preukázať občianskym preukazom alebo dokladom o pobyte pre cudzinca. Volebné komisie začnú výsledky volieb sčitovať po zatvorení volebných miestností, teda až po 22. hodine.
- Súčasným mestským a obecným zastupiteľstvám uplynie štvorročné volebné obdobie 15. novembra tohto roku. Novozvolení primátori, starostovia a poslanci sa ujmú svojich mandátov po zložení sľubov na ustanovujúcich zastupiteľstvách. Tie musia v zmysle zákona zvolať dosluhujúci primátori a starostovia do 30 kalendárnych dní od konania volieb, teda do 10. decembra tohto roku.
- INFOLINKA
S otázkami, ktoré sa týkajú nadchádzajúcich komunálnych volieb, sa môžu voliči obrátiť na informačnú linku, ktorú zriadilo Ministerstvo vnútra SR. Zamestnanci ministerstva na nej budú poskytovať informácie, ktoré sa týkajú voličov, ich práv a povinností, či informácie o organizačnom zabezpečení volieb. Informačná linka je prístupná od pondelka (5. 10.) do soboty (10. 10.), a to v pracovných dňoch v čase od 7. do 15.30 h a v deň volieb 10. novembra od 7. do 22. h na telefónnych číslach 02/5094 2317 a 02/5094 2312. „Je určená výlučne pre voličov a nebudú na nej poskytované informácie právnickým osobám, médiám, politickým stranám a obciam,“ uvádza MV SR.