Kaliňák: Zo značky nezávislý raz môže byť aj nadávka

Do kresiel starostov a primátorov, ale aj do poslaneckých lavíc v mestských, obecných a miestnych zastupiteľstvách si sadá čoraz viac ľudí, ktorí sa prezentujú ako nezávislí, teda nemajú nijakú politickú príslušnosť a ani s podporou politickej strany nekandidovali. O tom, aký to má vplyv na fungovanie zastupiteľstiev, sa Pravda rozprávala s odborníkom na samospráv Michalom Kaliňákom.

11.11.2018 16:00
debata (96)

V čom vidíte riziká narastajúceho počtu zastupiteľov bez politickej príslušnosti?

Ten boom „nezávislých“ sa aj v týchto komunálnych voľbách dal očakávať. Najmä v súvislosti so stúpajúcim trendom záujmu voličov o takých kandidátov, pri ktorých mene nevidia stranícku značku. Je tu však nebezpečenstvo, že títo zastupitelia predávajú svoje meno ako hlavný benefit pre seba. Časť z nich akoby sa vedome dištancovala od politickej strany, s ktorou sa poväčšine spája ich politická minulosť a vďaka ktorej sa aj v politike zviditeľnili.

Nemajú však na tomto stave podiel aj samy politické strany?

Isteže majú. Rast počtu nezávislých je aj reakciou na veľmi slabo fungujúce stranícke štruktúry. Akoby strany na miestnej úrovni síce mali nejakých funkcionárov a pečiatku, no zrejme im tam absolútne chýbajú osobnosti. To sa nepriaznivo odzrkadľuje pri výchove nových elít, ktoré by z regiónov mohli prejsť do vysokej politiky. Je to teda nielen signál nedôvery voličov voči stranám, ale aj signál, že strany nefungujú tak, ako by mali z hľadiska personálnej politiky a prirodzenej obmeny politikov.

Ako vôbec dokážu fungovať zastupiteľstvá, kde sa toľko členov rozhoduje čisto podľa osobných kritérií? Nemožno tu dedukovať, že takíto radní sú ľahko ovplyvniteľní či dokonca kúpiteľní?

V prvom rade je to veľká záťaž pre každého starostu či primátora. Musí rokovať nielen so zástupcami jednotlivých poslaneckých klubov, ale často aj individuálne vyjednávať konkrétne podmienky na podporu schvaľovaných materiálov individuálne s každým „nezávislým“ poslancom. Je to nielen časovo náročné, ale, predovšetkým, môže to veľmi komplikovať prijímanie dôležitých dokumentov, aj strategického významu.

O akú „svoju koalíciu“ sa vlastne môže opierať starosta či primátor, keď pripustíme paralelu, že on sám je čosi ako „malý premiér“ a zastupiteľstvo čosi ako „malá Národná rada“?

Tak znie otázka… Taká paralela je aj na krajskej úrovni. Voľby do vyšších územných celkov sme tu mali len pred rokom, no keď si dnes pozrieme skladby krajských parlamentov, zistíme, že v každom je už zhruba len tretina poslancov, ktorí podporovali súčasného župana. Každý župan je preto odkázaný na spoluprácu naprieč politickým spektrom. Ba sú tu už aj také paradoxy, že napríklad v prešovskom či žilinskom VÚC pôsobia popri sebe až dva kluby nezávislých poslancov!

Aký ďalší vývoj v tomto smere očakávate?

Pri takom obrovskom tempe nárastu počtu nezávislých sa môže stať, že už v priebehu tohto volebného cyklu sa samotný pojem „nezávislý“ vo verejnosti sprofanuje. Môže sa stať dokonca nadávkou. Logicky už preto po štyroch rokoch nezávislí kandidáti nebudú takí úspešní a ich sprofanovaná značka upadne. Otázkou zostáva, či aj politické strany za toto obdobie pochopia, že si do svojich radov potrebujú zaangažovať tých najúspešnejších reprezentatívnych mienkotvorných ľudí, ktorí uspeli aj bez značky politickej príslušnosti. Prípadne či tu vznikne priestor na vytváranie regionálnych politických strán. Pretože, a to chcem zdôrazniť, je rozdiel, či sa napríklad na nezávislých „hrajú“ niektorí bývalí členovia SDKÚ, Smeru a ďalších strán, ktorí zanechali stopu aj vo veľkej politike – a napríklad znovuzvolený starosta Štrby Michal Sýkora, ktorý je v samospráve už od roku 1981 a nikdy v nej nevystupoval inak ako nezávislý.

Aj v novom 45-člennom mestskom parlamente hlavného mesta bude až 17 nezávislých poslancov. Už ten minulý bol pritom silne paralyzovaný, 33 zastupiteľstiev sa vôbec nedokončilo. Zaviedla sa dokonca fráza, keď poslanci náhle prijali nejaké veľmi sporné rozhodnutie, že „zase budú mať pekné Vianoce“.

Môžeme očakávať veľmi podobný scenár, možno ešte horší. O to rýchlejšie to však povedie k poznaniu, že „nezávislý“ neznamená „bezpartajný“, že často ide o ľudí, ktorí boli, naopak, v minulosti nesmierne závislí od politickej značky – a dnes sú závislí od rôznych benefitov. A tí skutočne nezávislí, ktorí si od strán a značiek vždy držali dištanc, sa budú musieť zamyslieť ako ďalej. Aby nezostali „v rovnakom klobúku“ s tými, ktorí sa len vezú na módnej vlne a využívajú svoj mandát len na vlastný prospech.

© Autorské práva vyhradené

96 debata chyba
Viac na túto tému: #komunálne voľby 2018