Volebná účasť dosiahla takmer 50 percent. Oproti minulým voľbám ide o mierny nárast. Považujete záujem o komunálne voľby za dostatočný?
Z pohľadu legitimity je tohtoročná účasť dostatočná. Takmer 50 percent je v našich podmienkach dosť, vzhľadom na to, že pri niektorých iných typoch volieb, napríklad pri voľbách do VÚC, je účasť výrazne nižšia. Myslím si, že pokiaľ sa bude voliť podľa rovnakého zákona, aký momentálne platí, tak účasť nebude vyššia ako zhruba tých 50 percent. Okolo tohto čísla to osciluje už asi tretie alebo štvrté voľby po sebe. Ak by sme chceli dostať k urnám viac ľudí, sú potrebné legislatívne a systémové zmeny. Volebný systém pre komunálne voľby veľmi nepraje tomu, aby ľudí priťahoval. Ak máme mať väčšinový systém, mala by byť snaha priblížiť ho k jednomandátovému, aby si volič volil svojho poslanca. V súčasnosti volí komplikovane, vzťah medzi poslancom a voličom je potom zložitý a nepriamy.
Z ôsmich krajských miest sa primátori menia v štyroch. Dala sa očakávať takáto výmena alebo ste predpokladali, že viac primátorov obháji svoj post?
Ak vychádzame z porovnania s voľbami spred štyroch rokoch, tak polovička nových primátorov krajských miest je zdanlivo výrazná zmena. Ale myslím si, že tým východiskovým bodom nemôžu byť len minulé komunálne voľby. Zmeny totiž nastali už v parlamentných voľbách v roku 2016, keď Smer stratil pomerne veľa na svojej voličskej sile. Regionálne voľby tiež ukázali, že pozície strany nie sú také, ako boli pred štyrmi rokmi v čase konania komunálnych volieb. Preto takúto obmenu primátorov nepovažujem za prekvapujúcu, má to svoju logiku. Veľké mestá sú prvé, ktoré menia postoje, vzhľadom na to, že predsa len je v nich iná sociálna, spoločenská a politická klíma než vo zvyšku Slovenska, kde sa zachovávajú tradičnejšie názory. Mestá sú najnáchylnejšie na zmeny a na výzvy doby, ktoré prichádzajú, či už z domáceho, alebo zo zahraničného prostredia.
Najviac primátorskych a starostovských miest získali nezávislí kandidáti. V čom sú riziká takéhoto trendu?
Treba si uvedomiť, že nezávislí nie sú zoskupenie, sú to jednotlivci. Je takmer nemožné povedať, či jedného nezávislého a druhého nezávislého možno priradiť do jedného košiara a balíka. Z toho pohľadu len ťažko možno usudzovať o nezávislých ako o výraznej sile. V rámci štandardných politických strán je to však signál, že politické postoje verejnosti sa menia a politické strany strácajú. Platí to však nielen u nás, ale aj v zahraničí. Otázka je, ako sa tento posun môže premietnuť do parlamentných volieb, kde nezávislí kandidovať nemôžu. To je podľa mňa kľúčová otázka, ako sa fenomén nezávislých transformuje do pomerného volebného systému pre parlamentné voľby. Tam je to stále otvorené. Tradičné politické strany tak majú určité výhody napríklad pri parlamentných voľbách, kde ich politické zázemie je silnejšie ako vznikajúcich nových subjektov zložených z ľudí, ktorí inklinujú k nezávislým kandidátom.
V krajských mestách nie je ani jeden primátor strán vládnej koalície. Ako to vnímate?
Okrem Smeru nemal nikto z koaličných partnerov šancu. Myslím si, že strana je v súčasnosti v defenzii, pretože pri väčšinových voľbách sa jej kandidáti ťažko presadzujú proti sústredenému náporu. Smer zároveň trpí na zlú personálnu prácu. Dlhý čas pôsobil ako strana, ktorá tvrdila, že od nich nikto neodchádza. To bolo považované za veľkú devízu Smeru, ale stojaté vody nikdy nevyprodukujú novú kvalitu a nové tváre. To podľa mňa na stranu dolieha, že formovala svoje rady a čelných predstaviteľov z ľudí, ktorí nie sú prirodzene vodcovskými typmi. A keď prídu takéto voľby, tak sa ich kandidáti nevedia presadiť. Pokiaľ Smer nezačne hľadať nové tváre, môže mať v budúcnosti väčšie problémy, ako mal teraz pri komunálnych voľbách či nedávno pri regionálnych voľbách.