Rád pozemky univerzite dlhodobo prenajímal, teraz chce prenájom ukončiť zatiaľ na parcele s rozlohou zhruba 1,5 hektára. Na nej má botanická záhrada svoje hospodárske zázemie. Botanická záhrada by mala priestor vypratať do konca júna budúceho roka. Inú možnosť nemá, keďže státisíce eur na odkúpenie pozemkov nedokáže nájsť.
„Bez hospodárskeho zázemia nemôžeme fungovať, sú tam plochy a skleníky na pestovanie, robí sa tam údržba a pestujú vzácne druhy. Tie každý rok kontroluje úrad životného prostredia. Botanická záhrada tam má aj genofond, ale aj vzácne druhy rastlín z nášho územia,“ argumentuje riaditeľ košickej botanickej záhrady Sergej Mochnacký. Dodal, že hospodárske zázemie ani niet kam premiestniť, areál botanickej záhrady je veľký, ale zvyšná časť okrem skleníkov a hlavnej budovy je v kopci a navyše pokrytá lesom.
Na spomínanom jedenapolhektárovom území okrem toho rastie vyše 260 vzácnych drevín, medzi nimi sekvojovce či tis. Ich spoločenská hodnota je vyčíslená na vyše pol milióna eur. Keďže ide v drvivej väčšine o dospelé, veľké stromy, presadiť sa nemôžu.
Ak by malo dôjsť k tomu, že by pozemky odovzdali dominikánom, podľa Mochnackého by to prakticky znamenalo likvidáciu botanickej záhrady. „Ostal by akurát park a výstavné skleníky. Aj pre ich fungovanie je nevyhnutné práve hospodárske zázemie. Navyše je tu aj otázka výučby študentov botaniky, ktorá by bola ohrozená,“ vysvetlil Mochnacký.
Za pravdu mu dáva aj riaditeľ Botanického ústavu SAV v Bratislave Ivan Jarolímek. Podľa neho by bolo celoslovenskou tragédiou, ak by došlo k naplneniu scenára, ktorý aktuálne najväčšej botanickej záhrade na Slovensku hrozí. „Na území, kde je hospodárske zázemie, má každá botanická záhrada uložené všetko, čo potrebuje na svoje fungovanie. Bez toho by boli ako bez ruky, nedokázali by takto existovať. Som šokovaný tým, že desiatky rokov budovaný areál by sa mal teraz prakticky zrušiť,“ povedal Jarolímek.
Podľa neho by sa do riešenia tohto problému mal angažovať štát a všetky inštitúcie, ktoré môžu pomôcť, vrátane ministerstiev či samospráv. „Treba si uvedomiť, že je to problém, ktorý presahuje možnosti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a aj botanickej záhrady. Napokon tieto problémy spôsobil štát zámenami pozemkov,“ dodal Jarolímek.
Stanovisko vedenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika sa nám získať nepodarilo. Ministerstvo školstva sľúbilo, že bude reagovať dnes. Rád dominikánov sa k problému nevyjadroval ani v minulosti.
Cirkev sa k pozemkom dostala začiatkom 90. rokov minulého storočia v rámci reštitúcií. Pozemky ležia v prísnom, IV., stupni ochrany, ktorý definuje zákon o ochrane prírody. Rúbanie stromov či rozoranie pôdy je na tomto území absolútne nemysliteľné. Primátor Košíc Richard Raši vyhlásil, že v prípade botanickej záhrady v žiadnom prípade nedôjde k zmene územného plánu, ktorý by jej časť premenil na stavebné pozemky.