V novele zákona o obecnom zriadení navrhuje uľahčiť odčleňovanie obcí od rómskych osád. Argumentuje „ochranou slušných ľudí“. Podľa mimovládnych organizácií však ide o cielenú segregáciu.
Podľa Lipšica by nové obce mohli vznikať, aj keď nespĺňajú základné kritérium, ktorým je počet minimálne tritisíc obyvateľov. Jedinou podmienkou by bolo úspešné referendum v obci. „Pokiaľ orgány obce porušujú svoje zákonné povinnosti viac ako tri mesiace, v takom prípade bude možné odčlenenie aj menšej časti obce a budú môcť vytvoriť samostatnú obec. Samozrejme, o rozdelení obce rozhoduje vždy vláda na základe stanoviska ministerstva vnútra,“ vysvetľuje minister, podľa ktorého je súčasný stav neprijateľný.
Vládny splnomocnenec pre rómske komunity Miroslav Pollák je vyhláseniami ministra prekvapený a hovorí, že zámery s ním nekonzultoval. „Pán Lipšic si robí svoju agendu a zrejme ju bude robiť celé štyri roky. A súčasťou tejto jeho predvolebnej agendy budú aj kroky ako návštevy v teréne, kde zbiera podporu obyvateľov, ktorí sú s niečím nespokojní. Tam patrí aj problematika menšinového spolužitia,“ myslí si.
Lipšic svojím návrhom reaguje na situáciu vo východoslovenskej obci Žehra, kde sa približne 500-členná skupina obyvateľov žijúcich v centre obce snaží odčleniť od 1 500 Rómov žijúcich v časti Dreveník. Podľa Lipšica sú vážne podozrenia na nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami, a preto „je nutné peniaze a dane slušných ľudí ochrániť“. Novelu chce presadiť vo vláde ešte v tomto roku.
Audit a zmenu prerozdeľovania finančných prostriedkov navrhoval aj Pollák. S ministrovými opatreniami však nesúhlasí. „Prekvapilo ma to a mám z toho skôr negatívny pocit. Je to odvážna myšlienka, lebo na jednej strane sa hovorí, že obce ledva prežívajú, a teda ich treba zlučovať a naraz prichádza protirečivý krok, ktorý navyše podporuje segregovanie. V princípe však odčlenená osada predsa ostane na mieste, a teda ľudia budú vznikajúce problémy riešiť aj naďalej spoločne,“ namieta.
Krok, ktorý navrhuje Lipšic, je zlý aj podľa právničky a predsedníčky združenia Ľudia proti rasizmu Ireny Bihariovej. „Povedie to k segregácii a efekt bude len naoko. Ak sú problémy s hospodárením samosprávy, má sa to riešiť regulárnym právnym postupom, nie posúvaním hraníc,“ hovorí. Navyše, v prípade oddeľovania obcí podľa nej môže nastať problém s tým, kto sa na čelo rómskych osád postaví.
Práve tento týždeň Slovensko pre vylučovanie Rómov z verejného života v krajine a pretrvávajúcu segregáciu rómskych detí, kritizovala Organizácia Spojených národov.
Opačné závery, ako sú plány ministra, priniesol aj projekt neziskovej organizácie ETP, ktorý sa skončil len pred pár dňami a štát naň spolu s viacerými organizáciami vyčlenil vyše 920-tisíc eur. „Preukázalo sa, že jedinou cestou je pracovať v koordinácii a v komunitných centrách,“ vysvetľuje riaditeľka organizácie Slávka Mačáková.