Čo sa stane so štátmi, ak sa nevyhnutná politika vnucovaná zvonka stane neuskutočniteľnou, pretože bude vnútri štátu odmietnutá? Teraz sa nachádzame v tretej etape krízy, ktorá sa začala vo financiách, rozšírila sa do ekonomiky a teraz dokonca ohrozuje naše demokratické systémy, napísal francúzsky denník Le Monde.
Definitívna kríza solventnosti
Optimisti ubezpečujú, že situácia nie je taká zúfalá: cez všetok hnev Islanďania, Gréci, Íri či Portugalci nakoniec rezignujú. Nepochybne v dohľadnej budúcnosti, vo vzdialenejšej perspektíve to už nie je tak isté. Nejde totiž o prechodnú krízu štátnej pokladnice, ale o definitívnu krízu solventnosti. Všetky tieto aj ďalšie krajiny žijú nad svoje prostriedky a musia znížiť životnú úroveň na úroveň svojej produkcie, aby uspokojili investorov, bez ktorých sa nemôžu zaobísť. To je bez ohľadu na finančné trhy spoločným údelom všetkých zadĺžených.
Národy teda zistia, že úspornosť nemá za cieľ obnovenie prosperity, ale to, aby sa zabránilo krachu, a že po prvých opatreniach budú logicky nasledovať ďalšie, oveľa bolestivejšie. Zistia, že sú zruinovaní a že nemôžu dúfať v zlepšenie počas jednej dekády. Zistia tiež, že vo svojom nešťastí nie sú sami, že výnimka smeruje k tomu, aby sa stala normou.
Kríza zasiahne rovnako tvrdo aj veľké krajiny
Budú nasledovať ďalšie veľké krajiny, Veľká Británia, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, to vedia všetci. Od jedného k druhému bude znieť otázka, ktorú potom už bude počuť všade: „Prečo by sme mali pristúpiť na to, čo druhí odmietajú?“ Ľudová revolta nadobudne masový efekt.
Všetko však môže zmariť heslo „My sme nič neurobili, my nemáme čo platiť“. Ak uvážime dve finančné krízy, ktoré sa prelínajú, krízu verejných financií a krízu súkromných financií, je pravda, že národy z prvej krízy profitovali a podieľali sa na nej. Zvyšovali verejné výdavky a profitovali zo sociálnych výhod, a teraz to musia vracať späť.
Bankári vytvorili najväčší legálny podnik s falošnými peniazmi
Všetko vzišlo od siete kšeftárov, ktorí pod ctihodnou maskou bankárstva a finančníctva vytvorili najrozsiahlejší podnik s falošnými peniazmi a nelegálnymi hrami v histórii. Nedobytné pohľadávky totiž nie sú nič iné ako falošné peniaze. A ich skrývanie v zdravých pohľadávkach a prevádzanie do akcií nie je nič iného než defraudačné manévre, ktorých cieľom je falošné peniaze vyprať.
Tieto aktivity viedli k obohacovaniu na úkor všetkých. Demagógia vyvolala krízu verejných financií a chamtivosť krízu súkromných financií. Škody sú ohromujúce a národy boli ponechané na pobreží vo vrakoch, zatiaľ čo pobrežní lupiči plávajú voľne po mori na luxusných jachtách aj s korisťou. Samozrejme, toto prirovnanie je trochu nepresné, ale zhruba to zodpovedá situácii obyvateľstva, ktoré dnes musí platiť.
Ľudia zaplatia následky, bankári ostávajú nevinní a bohatí
Predchádzajúce finančné škandály, ako prípad Enron, sa skončili odsúdením vinníkov. V prípade toho najhoršieho, čo kedy existovalo, sme nič také nevideli. Iba čierna ovca Bernard Madoff sedí v žalári, všetci ostatní sa tešia najvyššej ochrane: zákonnosti. Národy si nemajú na čo sťažovať a finančníci nemusia byť znepokojení, pretože všetko je dokonale legálne.
Žiadny bankár, žiadny špekulant teda nebol obvinený. Mysleli by sme si, že zákony boli vytvárané vždy v prospech kšeftárov, že ich zodpovednosť oprávňuje ku každej forme obohacovania a vylučuje každú vinu, dokonca aj obvinenia. Toto zneužívanie legálnosti robí z národov rukojemníkov, ktorí znášajú všetko nešťastie bez toho, aby k tomu mohli niečo povedať. Je to zákon Wall Streetu, ktorý sa presadil proti americkému prezidentovi Barackovi Obamovi rovnako ako proti štátom, ktoré strácajú akúkoľvek legitimitu, keď presadzujú poriadok jednomyseľne považovaný za nespravodlivý.