„Hovoril som, že sa rozhodnem podľa toho, aký program Smer chystá na túto schôdzu. Podľa toho, čo som sa dozvedel, chystajú obyčajné divadlo. Určite nebudem podporovať, aby niekto robil z NR SR divadlo. Obyčajní ľudia nepodporia preto program mimoriadnej schôdze,“ povedal Matovič. Program schôdze nepodporia ani koaliční poslanci. V pondelok sa na tom dohodla Koaličná rada.
Smer chce na mimoriadnej schôdzi parlamentu uznesením požiadať vládu SR o konkrétne kroky a vyhlásenia voči politike Maďarska vo vzťahu k Slovensku, pretože považuje situáciu v slovensko-maďarských vzťahoch za mimoriadnu.
„Chceli by sme na mimoriadnej schôdzi diskutovať o týchto veciach a podnietiť slovenskú vládu, aby bola angažovanejšia a aby o týchto veciach otvorenejšie hovorila aj smerom k EÚ a európskym inštitúciám. Chceme, aby vláda verejne požiadala Budapešť o bilaterálny dialóg na tému zákona o dvojakom občianstve, zákona o volebnom práve a aby urýchlene novelizovala náš zákon o štátnom občianstve, pričom by bola zachovaná bariéra pre masový nábor občanov, aby sa stali maďarskými občanmi neštandardne. Aby teda slovenskí občania, ktorí získajú iné občianstvo štandardne, nemuseli ho stratiť,“ uviedol podpredseda Smeru Marek Maďarič.
Rafaj: Koalícia valcuje silou moci
Koalícia podľa predsedu poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja valcuje silou moci. „Vládna koalícia neustále dokazuje, že nevie naplniť svoj hlavný predvolebný klam v oblasti dodržiavania a ustanovenia novej politickej kultúry v parlamente. Podľa SNS má byť základná úcta k akejkoľvek iniciatíve 30 poslancov, pretože je to pätina poslancov. Je to priamo zakotvené v Ústave SR, keby sme to zobrali z tohto pohľadu, môžeme definovať rozhodnutie Koaličnej rady za zrážku s ústavou,“ povedal Rafaj v súvislosti s rozhodnutím Koaličnej rady nepodporiť program mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej by sa malo hovoriť o politike Maďarska.
SNS sa rozhodnutiu koalície nečuduje, keďže predmetom mimoriadnej schôdze malo byť práve prerokovanie slovensko-maďarských vzťahov. „Odporučil by som všetkým, ktorí sa v minulosti dožadovali diskusie v parlamente, aby si spomenuli na svoje slová, keď boli v opozícii a na diaľku sa ich pýtam, čo také zásadné sa zmenilo v ich postojoch alebo či ich chrbtica je tak pružná, že sa dokáže zohnúť pod akýmkoľvek uhlom, najmä ak ťažidlom je rozhodnutie Koaličnej rady,“ vyhlásil Rafaj.
Novela o používaní jazykov menšín v druhom čítaní
Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 15 percent obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. Vyplýva to z návrhu novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín z dielne vicepremiéra pre menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd), ktorú poslanci posunuli do druhého čítania.
S návrhom však majú problém aj niektorí koaliční zákonodarcovia a v druhom čítaní sa chcú baviť o zmenách v navrhnutej norme.
Novela, ku ktorej v prvom čítaní vystúpilo v rozprave 21 poslancov, rozširuje aj právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Príslušník národnostnej menšiny by mal mať právo podávať podania v jazyku národnostnej menšiny, používať ho v ústnej komunikácii, predkladať ústne alebo písomné podania, vrátane predkladania písomných listín a dôkazov v menšinovom jazyku. Podobne budú úrady povinné poskytovať občanom formuláre aj v menšinovom jazyku. Verejné orgány budú povinné na ústne alebo písomné žiadosti odpovedať okrem štátneho aj v menšinovom jazyku. Obce, v ktorých patrí aspoň 15 percent obyvateľov k národnostnej menšine, budú na požiadanie vydávať rodný, sobášny či úmrtný list dvojjazyčne.
Po novom budú môcť v menšinovom jazyku rokovať aj samosprávne orgány, musí s tým však súhlasiť každá zúčastnená osoba. Tieto úrady budú môcť viesť svoju agendu dvojjazyčne, matrika sa však bude viesť vždy výlučne v slovenčine. Zmeniť by sa mali aj súčasné pravidlá o používaní geografických názvov. Novela totiž preferuje používanie geografických názvov, napríklad v cudzojazyčných učebniciach, v menšinovom jazyku, až potom za lomkou alebo v zátvorke nasleduje označenie v štátnom jazyku.
Zákonom sa zároveň ruší povinnosť pri vysielaní inojazyčných televíznych relácií určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vysielať titulky v štátnom jazyku. Podobne tak sa pri vysielaní inojazyčných rozhlasových relácií na samostatnom vysielacom okruhu Slovenského rozhlasu nebude vyžadovať bezprostredne nasledujúce vysielanie v štátnom jazyku.
Ak plénum normu schváli aj definitívne, jej zavedenie do praxe si vyžiada náklady. Za finančne najnáročnejšiu časť zmeny považuje Chmel osadenie značiek v 127 obciach s jazykom menšín, pričom jedna stojí 50 eur.