„Vidím priestor na diskusiu na úrovni trestov, aj výšky, aj typu trestov. Tam vidím priestor na naozaj dobrú odbornú debatu,“ uviedla šéfka rezortu spravodlivosti počas diskusie na Protidrogovom fóre, ktoré sa konalo v utorok v Bratislave. Zdôraznila, že ministerstvo v súčasnosti o žiadnej úpravy zákona, ktorá by znižovala trestnú sadzbu za prechovávanie drog, neuvažuje.
Práve výška trestu, a to vo vzťahu k množstvu zadržanej látky, dominovala diskusii, na ktorej sa zúčastnil aj zástupca riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry SR Jozef Čentéš. Pozvaní hostia poukázali na skutočnosť, že je dnes pomerne zložité praktické aplikovanie zákona, keďže výška trestu sa vypočítava aj z počtu jednorazových dávok, ktoré by sa dali zo zadržanej látky vyrobiť. Ten sa však často od štatistickej definície dávky môže líšiť.
„To, čo podľa štatistických údajov je 15 dávok, môžu byť pre niektorého užívateľa aj tri dávky,“ upozornil advokát Marek Para, ktorý zároveň poukázal na to, že súčasný zákon stanovuje nulovú toleranciu pre prechovávanie drog, a preto aj človek, u ktorého nájdu množstvo látky menšie ako je jedna dávka, môže byť trestné stíhaný.
Napriek tomu ministerka uviedla, že už aj nepatrné zvýšenie zákonom stanovej povolenej hranice, z nuly na jednu dávku, by vytvorilo značné riziko zneužitia. „Len čo stanovíme v zákone nejakú minimálnu dávku, ktorej držanie nie je trestným činom, tak tým vytvárame nejaký únikový priestor nielen pre držiteľov a užívateľov drog, ale, samozrejme, aj pre dílerov,“ konštatovala.
Postoj ministerky podporil aj pravdepodobný kandidát vládnej koalície na post generálneho prokurátora Čentéš, ktorý upozornil, že aj keď platí pravidlo nulovej tolerancie, množstvo dávky musí byť minimálne také, aby ovplyvnilo správanie konzumenta drogy.
Účastníci fóra sa venovali aj samotným trestom, ktoré sa odsúdeným ukladajú. Sudkyňa Okresného súdu v Bratislave-Petržalke Marcela Kosová odhadla, že do 90 percent súvisiacich prerokúvaných prípadov končí podmienečným trestom a zvyšnú časť tvoria predovšetkým peňažné tresty. Podľa ministerky by sa v tejto oblasti dalo výrazne zlepšiť stanovovanie alternatívnych trestov, ako sú domáce väzenie alebo verejnoprospešné práce.
„Základným problémom u nás je, že na všetky tieto alternatívne tresty je potrebné vytvoriť nejaké zázemie, či už to budú probační úradníci alebo nejaký iný systém, a to všetko stojí peniaze,“ vysvetlila s tým, že takýto stav vytvára „nepopulárnosť“ investícií do tejto oblasti.
Podľa údajov ministerstva spravodlivosti počet odsúdených za prechovávanie drog už niekoľko rokov stúpa. V roku 2010 zaznamenal rezort 696 takýchto prípadov, pričom 417 z nich sa týkalo marihuany. Rozsudku za výrobu, obchodovanie alebo pašovanie drog sa pritom za rovnaké obdobie dočkalo len 490 prípadov.