Vyzval preto štáty eurozóny, aby sa k riešeniu krízy postavili úplne inak ako doteraz. MMF bez obalu hovorí, že kríza už ohrozuje celú eurozónu a tiež niektoré menšie štáty, ktoré s ňou bezprostredne susedia.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
MMF sa v správe snaží popísať postup dlhovej krízy a tiež previazanosť hospodárskej politiky medzi piatimi krajinami, ktoré sú považované za kľúčové z hľadiska globálnej ekonomiky. Sú to Spojené štáty, Čína, Japonsko, Veľká Británia a eurozóna ako celok. Fond skúmal, ako sa tieto oblasti ovplyvňujú navzájom a aký vplyv majú na zvyšok sveta.
Fond dospel k záveru, že kríza v eurozóne je zďaleka najväčším problémom, s ktorým sa teraz predstavitelia stretávajú. MMF sa kvôli správe kontaktoval so zástupcami 35 krajín, medzi nimi sú aj také, ktoré patria medzi mladé trhy, takzvané emerging markets. Sondoval aj v Českej republike, Brazílii, Indii, Juhoafrickej republike, Turecku, Rusku, Južnej Kórei, Poľsku, Mexiku a Saudskej Arábii.
„Napriek pokroku, ktorý sa dosiahol s ohľadom na problémy, tu prevláda názor, že sa neurobilo dosť, aby sa zastavilo šírenie (finančného) stresu a znížila sa interaktivita medzi fiškálnou politikou, hospodárskym rastom a bankami,“ píše sa v správe MMF.
Menový fond nasimuloval aj najhorší možný scenár, ktorý by mohol eurozónu postihnúť. V takom prípade by sa mohol hrubý domáci produkt eurozóny kvôli ďalším problémom znížiť až o päť percentuálnych bodov. Je to v prípade, keď politici nezačnú konať a kríza sa ešte zhorší.
Ak by sa kríza v eurozóne prehĺbila, dopady na najchudobnejšie krajiny sveta by podľa odhadu MMF boli v jednotlivých krajinách rôzne. Niekde by sa situácia zhoršila len mierne, inde veľmi výrazne. Potreba externého financovania by sa ale pre tieto krajiny do konca budúceho roka zrejme zvýšila približne o 27 miliárd dolárov.