EÚ Slovensku priniesla peniaze na nové námestia, cesty či vybavenie škôl. Výpočet prínosov dvadsaťročného členstva by skutočne znel ako reklama na spoločný európsky projekt. O prínosoch hovoria aj ekonomickí odborníci. „Za ten čas sa podarilo postaviť množstvo ciest či opraviť železnice, nakúpiť moderné vlaky či električky, vytvoriť desaťtisíce pracovných miest, zmodernizovať množstvo škôl a implementovať vzdelávacích programov, zrekonštruovať desiatky polikliník a nemocníc, podporila sa úspora verejného osvetlenia alebo sa podporilo štúdium slovenských študentov v zahraničí,“ hovorí Marek Gabriš, analytik ČSOB banky.
Slovensko má pri využívaní výhod, ktoré plynú z členstva, problémy, no napriek tomu platí, že členstvo v EÚ znamená, že občania sú bohatší. Potvrdzujú to aj prepočty Národnej banky Slovenska (NBS). Tá ešte minulý rok prepočítala, že členstvo prispelo k HDP viac ako pätnástimi percentami. V nominálnom vyjadrení to predstavuje dodatočný príjem štyritisíc eur na obyvateľa alebo 16-tisíc eur dodatočného príjmu pre štvorčlennú rodinu v priebehu piatich rokov.
To, že občania sú od vstupu do EÚ bohatší, ukazujú aj ďalšie ekonomické ukazovatele. Všeobecná cenová hladina na Slovensku sa od roku 2004 zvýšila do konca roku 2023 o 79 percent. Mzdy ale vzrástli o 170 percent. Zmena sa dá ilustrovať na jednoduchom príklade. Ak mal v roku 2004 konkrétny človek mzdu napríklad vo výške 1 000 eur, mohol si za ňu logicky kúpiť tovary a služby v hodnote tisíc eur. Na konci roku 2023 ten istý nákupný košík stál síce 1 790 eur, no mzda toho istého človeka bola až 2 700 eur. Kým v roku 2004 minul na takýto nákup celú mesačnú výplatu, v súčasnosti mu z vlastnej výplaty viac ako 900 eur ostane.
Z členstva ťažíme aj napriek problémom
Členstvo v EÚ neznamená viac peňazí len pre jednotlivcov, ale aj pre štát. Je totiž prospešné pre celú ekonomiku a to sa odráža aj na prirážkach, za ktoré si Slovensko požičiava na finančných trhoch. Úspora je skutočne významná. „Ak vezmeme do úvahy, že nominálne je verejný dlh Slovenska na úrovni 70 miliárd eur, ide o úsporu 700 miliónov eur ročne, alebo 130 eur ročne na obyvateľa,“ upozorňuje Národná banka.
Pre porovnanie, za tieto peniaze je štát schopný vyplatiť väčšinu trinástych dôchodkov. V roku 2024 na ne bude potrebovať 828 miliónov eur.
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák prepočítal, že do roku 2022 pritieklo z Európskej únie na Slovensko 24,8 miliardy eur. Za rovnaké obdobie Slovensko prispelo do rozpočtu EÚ zhruba 13,1 miliardy eur, čo z krajiny robí čistého prijímateľa prostriedkov.
„Postupne pribudnú ďalšie z dočerpávaného starého programového obdobia, z nového programového obdobia, ale aj Plánu obnovy. Podľa odhadov by tak na Slovensko mohlo do roku 2030 pritiecť zo zdrojov Európskej únie až 48 miliárd eur,“ hovorí.
Pravdou je ale aj to, že Slovensko túto príležitosť nevyužíva optimálne. „Od nášho vstupu do EÚ nedošlo k významnému nárastu verejných investícií v pomere k HDP, a to aj napriek dodatočnému prílevu investičných zdrojov. V uvedenom období Slovensko rozbiehalo implementáciu eurofondov len veľmi pomaly. V tomto sme sa najviac vzdialili krajinám V4 v roku 2018 a sklz sme doteraz nedobehli,“ hovorí vládny dokument „Dobehnúť zameškané“, ktorý zostavila úradnícka vláda pod vedením Ľudovíta Ódora a zverejnila ho v októbri minulého roka.
„Rozbeh čerpania v aktuálnom sedemročnom programovom období 2021 – 2027, v ktorom Slovensko môže využiť takmer 13 miliárd eur, nevyzerá lepšie. Ak budeme pokračovať v rovnakom tempe ako doteraz, budeme zaostávať približne o 1,5 roka oproti Česku a o 2,5 roka oproti Maďarsku,“ píše sa v dokumente. Kľúčový problém spočíva v tom, že krajiny EÚ sme prestali dobiehať. V roku 1995 bola ekonomická úroveň Slovenska na úrovni 49 percent EÚ. Nasledovalo postupné odznievanie mečiarizmu a prišli proreformné Dzurindove vlády. Tie Slovensko posunuli a napokon aj dostali do EÚ.
Čítajte viac Fico chce použiť na stavbu ciest peniaze z druhého piliera a z bankových účtov ľudí. Aké má možnosti?
Horňák upozorňuje, že po vstupe do EÚ sa začalo masívne dobiehanie priemeru únie. Medzi rokmi 2004 a 2013 sa Slovensko priblížilo o celých dvadsať percentuálnych bodov. Potom sa ale dobiehanie zastavilo. Od roku 2014 sme dokázali pridať len tri percentuálne body. Slovensko tak výkonnosťou ekonomiky dosahuje aj po dvadsiatich rokoch členstva v EÚ len 80 percent priemeru všetkých členských krajín.
Vstup do EÚ ale Slovensku napriek všetkým problémom, zaváhaniam a nedostatkom výrazne pomohol. Ak by Slovensko členom nebolo, životná úroveň by sa podobala skôr napríklad niektorým balkánskym krajinám než napríklad Česku.
Bez EÚ by sme sa skôr podobali Bielorusku
Spomínané štatistiky potvrdzuje aj rezort financií. „Výkon slovenskej ekonomiky by bol bližšie úrovniam európskych štátov mimo EÚ, ako napríklad Srbsku, Moldavsku či Bielorusku. V týchto štátoch je dnes HDP na obyvateľa približne polovičný oproti Slovensku,“ vyčíslilo ministerstvo. Slovensko ale prešlo výraznejšou európskou integráciou ako niektoré iné krajiny, vstúpilo totiž do eurozóny. Práve aj prijatie eura podľa exministra financií a ekonomického experta Ivana Mikloša Slovensku pomohlo.
„Ide najmä o stabilitu meny, euro je výrazne stabilnejšie ako malé meny, a tým pádom je stabilnejšie aj ekonomické prostredie, najmä pre vývozcov a dovozcov, nižšie výkyvy inflácie a úrokových mier, nižšie transakčné náklady a tiež vyššie reputačné benefity. Okrem toho členstvo znamená aj to, že krajina sedí za stolom, za ktorým sa rozhoduje o zásadných veciach spoločnej európskej ekonomickej politiky,“ doplnil Mikloš.
Čítajte viac Namiesto šetrenia veľká pokuta? Vláda chystá zmenu pravidiel, ktorá môže byť protiústavná. Podľa ministra nič nehrozí
Slovensko navyše vstupovalo do eurozóny v čase, keď svet zápasil s veľkou hospodárskou krízou. Ak by sme vtedy neboli členom EÚ, Slovensko by malo s prekonávaním tejto krízy, no aj ďalších, omnoho väčšie problémy.
„Hlboká integrácia malej a otvorenej ekonomiky ako je Slovensko, vrátane schengenského priestoru a eurozóny, je zároveň medzinárodným a bezpečnostným ukotvením krajiny spolu s členstvom v ďalších medzinárodných a bezpečnostných inštitúciách. Krajinám EÚ sa zároveň darilo čeliť novým výzvam, ako boli finančná kríza, pandémia alebo energetická kríza, a to vytváraním nových spoločných nástrojov alebo spoločnými nákupmi či prepájaním energetických trhov,“ dodáva na záver Gabriš.
Aké sú prínosy vstupu Slovenska do EÚ?
NBS vyčísľuje štyri základné ekonomické prínosy. Samotná prítomnosť Slovenska v spoločnosti silných ekonomických partnerov znamená množstvo pozitívnych impulzov, ktoré znamenajú, že aj naša ekonomika sa posúva dopredu.
- Priame čisté platby z EÚ, teda napríklad eurofondy prinášajú Slovensku 1,1 percenta HDP ročne, teda vyše 24 miliárd eur v cenách z roku 2022. To je dvadsať eur na osobu na mesiac.
- Ešte významnejšie sú nepriame ekonomické prínosy, teda potenciál ďalšieho rozvoja ekonomiky, ktorý súvisí práve s čerpaním fondov. Tieto efekty NBS vyčíslila na 2,3 percenta HDP. Samotná banka ale upozorňuje, že to je relatívne konzervatívny odhad a skutočný efekt bude záležať od toho, ako efektívne sa podarí fondy využiť. V tom má Slovensko ale rezervy. Ukazuje to napríklad aj situácia z roku 2023, keď Slovensko nevyužité eurofondy použila na preplatenie časti energopomoci. Na jednej strane je dobre, že tie peniaze neprepadli, no na druhej strane platí, že takto minuté eurofondy nezvyšujú potenciál slovenskej ekonomiky.
- Tretím významným efektom členstva je lepšia pozícia Slovenska na finančných trhoch, ktorá krajine umožňuje požičiavať si relatívne lacnejšie. Nižšie náklady spojené s takzvanou dlhou službou šetria slovenskej vláde sumu rovnajúcu sa hodnote 0,6 percenta HDP. Slovenský dlh je tak ročne lacnejší o 700 miliónov eur.
- Štvrtým kľúčovým efektom je oživenie zahraničného obchodu. Dlhodobý príspevok tohto efektu je na úrovni zhruba sedminy HDP. „Až 36 percent HDP Slovenska je vystavených medzinárodnému obchodu v rámci EÚ. Po zohľadnení pridanej hodnoty súvisiacej s medzinárodným obchodom konštatujeme, že prístup k jednotnému trhu EÚ prispieva v dlhodobom horizonte 15 % k slovenskému HDP,“ konštatuje NBS.