„Prijali sme revolučnú novelu zákona o verejnom obstarávaní a revolučnú novelu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Toto sú najväčšie prekážky v podnikaní na Slovensku,“ vyhlásil premiér Robert Fico (Smer) po rokovaní vlády. Podľa neho cieľom týchto zmien je rozostavať Slovensko a rozbehnúť ekonomiku.
Denník Pravda vysvetľuje najdôležitejšie ekonomické zákony, ktoré schválila vláda.
1. Zrýchlenie výstavby projektov
Zástupcovia firiem sa už dlhodobo sťažujú na to, že im zdĺhavé procesy brzdia investičné projekty. Neprimerane dlho napríklad čakajú na to, aby si mohli postaviť výrobné haly, dať na ich strechu solárne panely či postaviť veterné parky. Cieľom schválenej novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa má celý proces urýchliť. Novinku pripravil rezort životného prostredia, na čele ktorého je Tomáš Taraba.
Čítajte viac Taraba odobril výstavbu LNG terminálu v Bratislave. Hneď v blízkosti najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe
Podľa neho sa tu vytvoril priestor pre „výpalníkov“, ktorí predlžovali proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, až sa dostala priemerná dĺžka procesu na Slovensku až na 500 dní. „Práve tieto konania, ktoré trvajú v iných európskych krajinách 180 dní, tak na Slovensku trvali často 400 až 500 dní, čo doslova likvidovalo záujem zahraničných firiem o investície v rámci našej krajiny,“ povedal na margo zmien šéf envirorezortu.
Symbolom umelých prieťahov sa stal Marcel Slávik a Združenie domových samospráv. Viaceré podnikateľské subjekty v minulosti naznačili, že toto združenie ich dlhodobo vypaľuje. Upozorňovali na to, že požaduje finančné plnenie výmenou za to, že ich zámer nebude pripomienkovať. Koncom roka 2020 voči týmto praktikám zakročil exminister hospodárstva Richard Sulík. Ten na povedal, že Slávik „vstupuje do stavebných konaní s nezmyselnými požiadavkami a blokuje stavby, kým nedostane sponzorské pre svoje združenie.“ Podal na neho viacero trestných oznámení.
Po novom až 90 percent investičných zámerov prebehne len skráteným konaním a hrozí, že verejnosť nebude mať dostatok času sa k projektom vyjadriť. Môže sa tak ľahko stať, že napríklad skládky, spaľovne, vodné elektrárne či projekty v cestovnom ruchu vyrastú v obci síce rýchlejšie, ale občania na druhej strane môžu pre zmeny stratiť možnosť dostať sa k informáciám o plánovanej výstavbe v ich tesnom susedstve. Inými slovami hrozí, že sa nebudú môcť zapojiť do ochrany svojho majetku či zdravia.
Zmeny v posudzovaní vplyvov na životné prostredia, takzvaná EIA, si našli svojich priaznivcov, ale aj odporcov. Klub 500, ktorý združuje najväčších zamestnávateľov na Slovensku, upozornil na to, že aktuálne platné znenie zákona brzdí významné investície na Slovensku, ktoré sú pre ďalší ekonomický rozvoj krajiny kľúčové, a zároveň ide nad rámec požiadaviek kladených Európskou úniou.
„Skrátenie lehôt v rámci konania EIA urýchli celý povoľovací proces, zlepší investičné prostredie na Slovensku a priblíži nás k vyspelým krajinám, v ktorých aj napriek výrazne kratším lehotám v rámci povoľovania ani zďaleka nedochádza k rezignácii na environmentálne aspekty,“ napísala organizácia vo svojom stanovisku.
Za škandalóznu označil novelu EIA bývalý štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča (Demokrati). Vláda podľa neho zbavuje občanov možnosti vyjadriť sa k výstavbe v ich okolí v 90 percentách prípadov. „Záujmy podnikateľov sú po dnešku nad záujmami občanov. Skládka odpadov, spaľovňa, ťažba ropy, všade tam vládu váš názor už nezaujíma,“ napísal na sociálnej sieti.
2. Podmienky tendrov sa uvoľnia
Zmeny nastanú aj v prípade verejných zákaziek. Uvoľniť pravidlá tendrom má novela o verejnom obstarávaní, ktorú takisto schválil kabinet. Novelu predložil minister investícií Richard Raši (Hlas). Hlavným cieľom je podľa neho zrýchliť tendre, ktoré v súčasnosti brzdia námietky a odvolania. „Tento zákon vznikol ako požiadavka primátorov a starostov, ktorí nedokázali finančné prostriedky z Európskej únie či štátne prostriedky použiť na zvyšovanie kvality obyvateľov obce,“ povedal minister Raši.
Pri tendroch do 50-tisíc sa môže po novom ísť mimo verejného obstarávania. Tovary a služby bude možné obstarávať bez štandardnej súťaže až do výšky 221-tisíc eur a stavebné práce až do 1,5 milióna eur. Raši na konkrétnom príklade eurofondového cyklochodníka v Orechovej Potôni vysvetľuje, ako budú vyzerať zmeny v praxi a ako sa zrýchli celý proces a ušetria sa peniaze. Obec vypísala súťaž v roku 2018 a vyhodnotila ponuky na vytvorenie cyklochodníka. Víťazná ponuka bola v sume 346-tisíc eur. Kým prebehla kontrola verejného obstarávania, víťaz z ponuky odstúpil. Tender tak vyhral druhý uchádzač so sumou 477-tisíc eur. Rozdiel v cene musela obec zaplatiť. Po novom to môže fungovať napríklad tak, že obec zadá zákazku takým spôsobom, že osloví len tri ňou vybrané firmy.
A práve tohto sa obávajú kritici novely o verejnom obstarávaní, pretože menšie zákazky sa nebudú musieť štandardne súťažiť a nákup sa zadá priamo vopred vybraným firmám, ktoré môžu byť s niekým spriaznené. Môže to tak vytvárať väčší priestor na korupciu. „Argumentácia v podobe zrýchlenia konaní nie je namieste, nakoľko takáto úprava dáva verejným obstarávateľom veľkú možnosť svojvoľného nakladania s verejnými prostriedkami, čo oslabuje konkurencieschopnosť uchádzačov a dáva veľký priestor na nezákonné praktiky smerujúce ku korupčnému správaniu verejných obstarávateľov či obstarávateľov,“ upozornila v pripomienkovom konaní Americká obchodná komora.
Rovnako aj Nadácia Zastavme korupciu, ale aj Generálna prokuratúra či ministerstvá hovoria o znížení transparentnosti. Podľa nadácie kontrolóri zároveň tieto zákazky budú môcť preveriť de facto až po podpise zmluvy. V súčasnosti môžu nákupy preveriť ešte pred uzatvorením. „Politici tak uvoľňujú pravidlá súčasne so znížením kontroly, čo nakoniec môže viesť k nárastu predražených nákupov. Súčasne sa tým skomplikuje situácia pre menšie firmy, ktoré sa vôbec o množstve zákaziek nemusia dozvedieť, čo pôjde na úkor konkurencie a cien,“ tvrdí Xénia Makarová z nadácie.
3. Vláda láka migrantov na Slovensko
Slovenský trh práce hlási veľký problém. Fabriky nedokážu obsadiť na voľné pozície vhodných uchádzačov. Voľných pracovných miest sú desiatky tisíc a ak sa ich nepodarí obsadiť, firmy budú nútené menej vyrábať. Tretím kľúčovým zákonom, ktorý schválila vláda, je preto novela o pobyte cudzincov.
„Jej účelom je to, aby sme na trh práce dostali tých zahraničných zamestnancov, ktorých nevieme nájsť na našom pracovnom trhu. Stále je priorita hľadať domácich pracovníkov,“ povedal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Novinka má skrátiť všetky lehoty a pomôcť dostať ľudí na náš trh práce. V praxi to bude znamenať, že sa rozšíria možnosti získať takzvanú modrú knižku. Ide o typ prechodného pobytu, ktorý sa vydáva pre osoby z tretích krajín na to, aby mohli na našom území pracovať.