Parlament v štvrtok schválil reformu stredného a základného školstva podľa predstáv ministra školstva Dušana Čaploviča. Mnohé z jeho zámerov už vyvolali protesty súkromných zriaďovateľov.
Na gymnáziá sa už nedostanú napríklad štvorkári, ako sa to deje dnes. Po novom budú prijímať žiakov, ktorí na konci druhého polroka ôsmeho ročníka a na konci prvého polroka deviateho ročníka skončia s priemerom známok do 2,0. Podmienku by mali žiaci dodržať aj v druhom polroku deviatky. Do priemerného prospechu sa nemajú zarátavať známky z výchovných predmetov.
Na odbornú školu pôjdu žiaci, ktorých známky nepresiahli priemer 2,75. Rezort školstva si myslí, že týmto opatrením sa zvýši záujem o stredné odborné školy a tie študijné odbory, ktoré chýbajú na trhu práce a dnes majú nízky počet absolventov.
Všetci záujemci o stredné odborné školy aj gymnáziá budú musieť absolvovať prijímačky, výnimku dostanú iba tí, ktorí v celoslovenskom testovaní žiakov deviateho ročníka základnej školy dosiahli v matematike aj slovenčine samostatne úspešnosť najmenej 90 percent.
„Myšlienka týchto priemerov je dobrá, hoci na druhej strane treba rátať aj s tým, že to vytvorí tlak na učiteľov, aby na základných školách prilepšovali svojim žiakom,“ hodnotí zmeny predseda Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi. Zároveň dodáva, že dobrým opatrením by mohli byť aj povinné prijímačky, ktoré však budú zohľadňované spoločne s priemerom a monitorom. „Druhá vec je, či to bude dostatočnou pákou na žiakov, aby sa podľa týchto pravidiel o vyššie vzdelanie aj snažili,“ pokračuje odborár.
Reforma zvýši od januára budúceho roka aj závislosť všetkých stredných škôl od samosprávnych krajov. Źupy budú rozhodovať o tom, koľko prvých tried ktorá škola otvorí.
So zmenami je nespokojná najmä skupina škôl, ktorých zriaďovateľom nie sú župy. Kým samosprávne kraje na ne doteraz nemali priamy dosah a počet tried prvých ročníkov stredných škôl len odporúčali, po novom sa to zmení. Od budúceho roku budú povoľovať, koľko tried v prvom ročníku môže konkrétna škola otvoriť.
Po kritike tohto opatrenia parlament nakoniec pridal kompetenciu schváliť prvé ročníky aj ministerstvu školstva, ak sa na neho škola po porade so župou obráti. Cirkevné a súkromné školy zas vďaka pozmeňujúcemu návrhu poslanca KDH Martina Fronca dostali trvalú garanciu, že im štát bude dávať minimálne 88 percent z peňazí, ktoré dostávajú školy zriaďované štátom či samosprávou.
Prezidentke Asociácie súkromných škôl a zariadení Saskii Repčíkovej tieto úpravy nestačia. Myslí si, že od budúceho roka začne systematické vyhladzovanie súkromných a cirkevných a aj niektorých „nepohodlných” verejných škôl. "Samosprávy ako zriaďovatelia vlastných škôl a školských zariadení sa dostanú do absolútne nadradeného postavenia voči neštátnym zriaďovateľom a budú v konflikte záujmov rozhodovať o bytí a nebytí škôl a školských zariadení, ktoré zriaďujú neštátni zriaďovatelia,“ povedala Repčíková. Minister školstva Dušan Čaplovič na margo poslinenia postavenia žúp pred hlasovaním v parlamente uviedol, že „niekedy je lepšia hlúpa monarchia ako múdra demokracia“.
Ak by sa stredné školy napriek zákazu samosprávneho kraja rozhodli otvoriť viac prvých ročníkov, museli by si učiteľov aj prevádzku hradiť v plnej výške z vlastných prostriedkov. Podľa Repčíkovej poslanci prijatím novely ohrozujú až tritisíc dotknutých učiteľov.
K odporu súkromných škôl sa pridalo aj Združenia katolíckych škôl Slovenska, Asociácie centier voľného času, Slovenskej komory učiteľov či Iniciatívy rodičov za dobré školy, ktoré vypísali spoločnú výzvu proti Čaplovičovým novelám. V priebehu desiatich dní od zverejnenia ju podporilo viac ako tritisíc ľudí. Hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák na to reagoval tak, že minister nevidí dôvod na zmenu noviel.
Združenie občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS) chce teraz spustiť petíciu za vyhlásenie referenda, v ktorom by sa ľudia mali vyjadriť, či treba prijať nový zákon pre financovanie školstva. „Chceme dosiahnuť kontrolovateľnosť financií a zabrániť tomu, aby s nimi samosprávy robili, čo chcú, keďže toto sa v súčasnosti deje,“ povedal člen správnej rady ZOMOS-u Juraj Kukla. Na to, aby bolo vypísané referendum bude združenie potrebovať 350-tisíc podpisov.
Podľa Richarda Vašečku z OĽaNO je reálny dopad novely čitateľný už na príklade Žilinského samosprávneho kraja. Jeho predseda a poslanec parlamentu Juraj Blanár (Smer) totiž už navrhol, aby sa v budúcom školskom roku znížil počet tried na cirkevnom Gymnáziu sv. Františka z Assisi v Žiline, hoci táto škola nezvyšuje počet žiakov ani počet tried. Takéto jeho odporúčanie pritom bude po prijatí novely záväzné.
Miroslavovi Beblavému z SDKÚ sa nepozdáva úprava financovania voľnočasových aktivít detí v centrách voľného času. Po novom peniaze na záujmové krúžky budú dostávať obce, kde má dieťa trvalý pobyt, a nie priamo centrá. V praxi to podľa Beblavého bude znamenať , že peniaze dostanú aj mestá a obce bez vlastného centra, ale aj to, že sa nedostanú k deťom. Zákon totiž už nerieši priamo to, ako majú byť použité. „Bude neodolateľné lákadlo peniaze si nechať. Druhý problém je praktický. Mnohé deti, ktoré dnes krúžky majú, ich mať nebudú. A mnohé centrá voľného času buď zaniknú, alebo budú musieť zredukovať svoju ponuku,“ tvrdí Beblavý.
S podobnými námietkami vystúpilo aj viacero centier, ktoré tvrdia, že novela môže spôsobiť ich úplný zánik. Tieto tvrdenia však Čaplovič označil za „kuvičie hlasy“ tých, ktorí nechápu podstate novely. „Možno zaniknú tie centrá, ktoré si nerobia svoju prácu. Ak niektoré zanikne, tak zrejme preto, lebo nedokáže fungovať cez otvorenú verejnú kontrolu. Teraz garantujeme, že samospráva bude skutočným prevodom peňazí, ktorých časť si doteraz ponechávala,“ vyhlásil minister v parlamente. Proces financovania centier bude podľa neho transparentnejší, keďže obce budú povinne zverejňovať prerozdelenie peňazí.
Centrá od januára nebudú dostavať 192 eur na každé prihlásené dieťa, ako je to dnes. Suma 192 eur na počet krúžkov, ktoré navštevuje.
Prijaté zmeny v školských zákonoch
- vyššie územné celky budú dávať súhlas na počet otváraných tried prvých ročníkov stredných škôl prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia – riadiť sa pri tom majú regionálnou stratégiou výchovy a prognózami o vývoji trhu práce
- na žiadosť školy bude môcť po porade so samosprávnym krajom rozhodnúť o zvýšení počtu tried prvého ročníka ešte ministerstvo školstva
- školy v prípade nesúhlasu budú môcť otvoriť aj viac tried, ale od štátu na ne nedostanú peniaze
- cirkevné a súkromné školy dostanú trvalú garanciu, že im štát bude dávať minimálne 88 percent z peňazí, ktoré dostávajú obecné školy alebo školy zriaďované štátom či samosprávou
- zmena vo financovaní voľnočasových aktivít detí – dosiaľ dostávali centrá voľného času na každé dieťa 192 eur na rok, teda ak nejaké navštevovalo tri krúžky v troch centrách, každé z nich dostalo od štátu plnú sumu 192 eur. Po novom by sa táto suma mala rozrátať na tri diely
- peniaze na deti vo veku 5 až 14 rokov už nemajú dostávať priamo centrá, ale obce, v ktorých má dieťa trvalý pobyt. Tie budú peniaze ďalej preposielať
- obce samy určia, koľko z dotácie na dieťa presunú centru voľného času a akú sumu si ponechajú pre vlastné potreby
- obce budú zverejňovať zoznamy poskytnutých dotácií
- gymnáziá budú môcť prijímať iba tých žiakov, ktorí budú mať na koncoročnom vysvedčení z ôsmej triedy a na polročnom vysvedčení z deviatej triedy priemer známok do 2,0 – do tohto priemeru sa nebudú rátať známky z výchovných predmetov
- na odborné školy s maturitou sa budú môcť hlásiť len žiaci, ktorých známky nepresiahli priemer 2,75
- okrem týchto podmienok budú musieť záujemcovia o štúdium splniť aj ďalšie podmienky prijímacieho konania na konkrétnu školu
- nižšie stredné vzdelanie na odbornej škole budú môcť získať aj žiaci, ktorí ukončili základnú školu v nižšom ako deviatom ročníku
**Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok **