Všetko však bude závisieť aj od výsledku volieb. Budúcu vládu totiž čakajú škrty a v prípade ďalšieho zvýšenia daní môžu tovary zdražovať výraznejšie.
Ceny potravín tlačí hore aj drahšia ropa. Naopak, miernejšie ceny potravín naznačuje dobrá vlaňajšia úroda. „Rast cien potravín tento rok odhadujeme na asi dve percentá. Svoje urobí aj naďalej oslabený spotrebiteľský dopyt v čase dlhovej krízy,“ odhaduje analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
Vyššie ceny vlani vytiahli rodinám z peňaženiek desiatky eur. Ak napríklad 4-členná rodina kupovala rovnaké tovary ako predvlani, každý mesiac ju to stálo až o 51 eur viac. Podľa štatistického zisťovania výdavky domácnosti tak narástli až na 1 351 eur.
Vlaňajšie zdražovanie na Slovensku bolo predbežne asi siedme najsilnejšie v rámci celej 27-člennej EÚ. Ide o výsledok toho, že niektoré krajiny zvyšovali dane v inom čase. Slovenský trh je zároveň jeden z najmenších, čo obchodníkom dvíha logistické náklady a prispieva k väčšiemu zdražovaniu ako pri veľkých ekonomikách.
Väčšinu z vlaňajšieho zdraženie ľudia pocítili v úvode roka. V decembri sa, naopak, väčšina cien už nezmenila, výnimkou bol len tabak a alkohol, ktoré šli oproti novembru hore asi o 0,6 percenta. Zdvihla sa najmä cena cigariet, kde idú od februára hore dane.
„Ide už o postupnú úpravu cenníkov pred nástupom vyššej spotrebnej dane,“ hovorí analytik ČSOB Marek Gábriš.
V decembri minulého roka došlo iba poklesu cien ovocia a zeleniny, pričom ich ceny klesali aj po zohľadnení tradičných sezónnych výkyvov.„Na druhej strane posledné mesiace rástli najmä ceny mäsa, ktoré tak zatiaľ neodzrkadľovali postupne klesajúce ceny živočíšnej produkcie,“ konštatuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Náklady na bývanie a energie sa ľuďom vlani medziročne zvýšili v priemere o päť percent. Až šesťpercentný nárast zaznamenali potraviny a nealkoholické nápoje, ktoré tvoria približne 18 percent z celkovej spotreby domácností. Najviac ľudia doplácali za chlieb, kurča, mlieko či cukor. Naopak, jedine pri zemiakoch klesla cena zhruba o 0,30 centov na kilogram.
Ceny na Slovensku kopírovali vývoj vo svete.„Rast spotrebiteľských cien bol spôsobený najmä vyššími cenami komodít na medzinárodných trhoch,“ hovorí analytik Next Finance Martin Prokop. Podľa neho je totiž domáci dopyt príliš slabý na to, aby vytváral dopytové inflačné tlaky, a tým zvyšoval ceny.
„Spúšťačom zdražovania bolo kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky americkou centrálnou bankou. Napumpovanie novej likvidity do ekonomiky spôsobilo nárast špekulatívneho dopytu po všetkých komoditách,“ spresňuje Prokop. Práve tým medziročne vzrástli výrazne ceny ropy, priemyselných kovov či poľnohospodárskych komodít ako pšenica či káva.
Spotrebitelia sa pri zdražovaní rozhodujú viac podľa ceny ako podľa kvality. „Predovšetkým najnižšie sociálne skupiny trápi dlhodobý rast cien potravín, ktoré boli v minulosti tlmené príchodom veľkých obchodných reťazcov. Tu negatívne pôsobí absencia zníženej sadzby DPH na potraviny, ktorá sa uplatňuje skoro vo všetkých krajinách EÚ,“ hovorí výkonný riaditeľ Združenia slovenských spotrebiteľov Miroslav Tulák.
Podľa neho sa obchodníci veľmi rýchlo prispôsobili situácii a ponúkajú výrobky, ktorých kvalita dlhodobo klesá, no tovar je pre ľudí cenovo dostupnejší. „Je to fenomén. Pre chudobných ľudí, ktorých podiel na populácii rastie, to platilo vždy,“ konštatuje Tulák.
Analytička Poštovej banky Eva Sadovská sa domnieva, že koncoročný pokles cien kľúčových poľnohospodárskych komodít ako pšenica, kukurica, sója, kakao či cukrová trstina sa premietne do obchodov až s niekoľkomesačným časovým oneskorením. Podľa Sadovskej by celková infl ácia mohla tento rok dosiahnuť asi 2,7 percenta.
„Oblasť bývania sa ľuďom predraží podľa nášho odhadu minimálne o štyri percentá. Treťou najnákladnejšou položkou našich domácností je po bývaní a potravinách práve doprava, v prípade ktorej v tomto roku očakávame stále vysoké medziročné tempo rastu cien. Bude ťahané zvýšením cien v železničnej doprave ešte v novembri 2011,“ konštatuje Sadovská.
Ceny vlakov sa zvýšili o desatinu, ale reálne z pohľadu ľudí zdraželi až o takmer polovicu, keďže viac išli hore ceny lístkov na kratšie vzdialenosti, kde ľudia cestujú častejšie.