Rezort vedený ministrom Jánom Počiatkom (Smer) tak urobil dva dni po voľbách. Do soboty odmietal účet zverejniť, aj keď oň žiadali novinári či opoziční politici. Na otázku Pravdy, prečo sa tak stalo práve v pondelok, hovorca Onda uviedol: „No prečo? Doteraz sa na materiáli pracovalo a teraz je už dokončený.“
| Čo najviac zvýšilo dieru v hospodárení štátu | ||
| diera navyše | ||
(mil. eur) | rast schodku
| Sociálna poisťovňa | – 355,5 | – 0,56 % HDP |
| Obce | – 282,8 | – 0,45% HDP |
| Ministerstvá + finančné aktíva | – 243,4 | – 0,38 % HDP |
Dokument potvrdil, že verejná správa vlani urobila dieru 4,3 miliardy eur, čo predstavuje 6,77 percenta výkonu ekonomiky. Diera je tak oveľa väčšia, ako si vláda naplánovala, rátala, že to bude len –4,9 percenta. Pôvodne bola diera pritom oveľa nižšia, ale odhad na úrovni necelých päť percent vláda určila v čase, keď dávno poznala dôsledky krízy – bolo to až v októbri minulého roka. Vtedy sa totiž upravoval rozpočet.
Výška deficitu je pritom známa už dva mesiace, doteraz však nebolo jasné, ktoré ministerstvá, úrady či inštitúcie spôsobili rast dlhu. Dokument potvrdil tvrdenia analytikov, že štát nešetril, hoci ministri videli, ako kríza odhrýzala z príjmov štátneho rozpočtu. „Celkové výdavky sa oproti roku 2008 zvýšili o 5,8 percenta, z toho bežné výdavky až o 6,1 percenta,“ uvádza účet.
V praxi to znamená, že štát míňal na platy úradníkov a na nákupy aut, nábytku či opravy budov naďalej, aj keď vedel, že do štátnej kasy tečie menej peňazí. Na platy úradníkov a zamestnancov ministerstiev išla napríklad takmer o 6 percent vyššia suma ako v roku 2008. Peniaze na platy sa ministerstvám zvyšovali napriek tvrdým dosahom krízy a potrebe šetriť. Objem peňazí na platy pritom vláda pri októbrovej zmene rozpočtu zvyšovala, namiesto aby ich zosekala. A štyri ministerstvá dokonca neváhali a prekročili ešte aj zvýšené limity na platy.
Rovnako sa na ministerstvách a v podriadených organizáciách nakupovali autá. Na tieto nákupy sa minulo 71 miliónov eur, skoro dvojnásobok sumy roku 2008. Pritom premiér Robert Fico opakoval, že štát bude šetriť, dokonca hovoril o prepúšťaní 20 percent ľudí. Podľa štátneho záverečného účtu je fakt, že vláda dovolila svojim výdavkom rásť napriek kríze, problém. „Uvedená skutočnosť je popri ekonomickom poklese druhým významným faktorom, ktorý prispel k prekročeniu trojpercentného maastrichtského kritéria pre schodok,“ tvrdí ministerstvo.
Najväčší podiel na zväčšení diery verejnej správy však malo oveľa viac peňazí, ktoré potrebovala na prežitie Sociálna poisťovňa, obce a rôzne platby napríklad na hasenie dosahov krízy zo štátnych finančných aktív.
Príčinou nedodržania rozpočtového prebytku v Sociálnej poisťovni bol podľa rezortu financií výrazne nižší výber poistného o 592,1 milióna eur a zároveň prekročenie výdavkov najmä na podpory pre nezamestnaných či 13. dôchodky, a to o 276,7 milióna eur. Hospodárenie obcí malo byť pôvodne vyrovnané, skončilo však v mínuse 280 miliónov eur.