Samosprávne kraje či obce tvrdia, že na údajne drahšie služby zo strany cirkevných a súkromných poskytovateľov nemajú peniaze. Obe strany žiadajú zmenu zákona o sociálnych službách.
Ústavný súd začiatkom týždňa rozhodol, že zákon o sociálnych službách v rozpore s ústavou uprednostňuje verejné domovy sociálnych služieb pred konkurenciou, ktorú založili cirkvi a súkromné organizácie. Norma platná od vlaňajška okrem iného určovala, že samosprávy majú hľadať miesta pre žiadateľov najprv vo svojich zariadeniach a až následne v cirkevných či súkromných. Poskytovatelia sociálnych služieb sa starajú napríklad o starých či postihnutých ľudí.
„Pokiaľ nebude prijatá novela zákona, obec ani vyšší územný celok nebudú pri podpisovaní zmlúv ničím viazané,“ povedala Dobrotková. Po zverejnení verdiktu Ústavného súdu v zbierke zákonov totiž stratia účinnosť sporné ustanovenia, upozornila. „Budú mať právomoci uzatvárať zmluvy bez toho, aby to mali akýmkoľvek spôsobom regulované v zákone,“ dodala o samosprávach.
Dobrotková sa obáva, že cirkevné a súkromné domovy služieb nedostanú žiadne peniaze ani z nedávno schválenej mimoriadnej dotácie vlády v celkovej výške 13,7 milióna eur.
K zákonu malo výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Žiada okrem jeho zmeny aj financie na zabezpečenie služieb. „Treba nastaviť finančné mechanizmy tak, aby sme sociálne služby boli schopní zaplatiť, a keďže ide o verejné zdroje, tak aj kontrolovať u neverejných poskytovateľov,“ uviedol dnes výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány.
Na mestá a obce by sa podľa neho mala presunúť zodpovednosť a financie na takzvané terénne služby, ako je napríklad opatrovateľstvo. Samosprávne kraje by zas mali mať na starosti domovy sociálnych služieb, domovy dôchodcov či nocľahárne, ktoré si nemôže zriadiť každá obec.
Kapacita zariadení samospráv bola podľa skorších informácií spolu asi 35.000 miest. Súkromné a cirkevné organizácie sa starali asi o 43.000 klientov, ale v tomto počte boli započítaní aj ľudia, ktorým organizácie pomáhajú v domácnostiach.