„Som presvedčený o tom, že v roku 2014 bude v maďarskom parlamente sedieť aj poslanec slovenskej národnosti,“ povedal pre Pravdu predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik.
Menšiny majú v Maďarsku už od roku 1993 ústavne zaručené zastúpenie v parlamente, predchádzajúce vlády však stále odkladali prijatie právnej úpravy, ktorá by im to skutočne umožnila. „Hneď po druhom kole parlamentných volieb sme predsedovi víťaznej strany Viktorovi Orbánovi v liste napísali, aby napriek zamýšľanému znižovaniu počtu poslancov budúca vláda nezabudla na ústavnú povinnosť voči menšinám,“ uviedol Fuzik.
Fidesz, ktorý má v novom parlamente ústavnú väčšinu, v pondelok predložil balík návrhov, ktoré nazval Nový smer 2010. Jednou z prvých iniciatív je popri plánovanom poskytnutí maďarského občianstva krajanom žijúcim v susedných krajinách aj výrazné skresanie počtu poslancov zákonodarného zboru i miestnych samospráv. V parlamente, ktorý má dnes 386 kresiel, by ich malo zostať nanajvýš 200 + 13. Tých trinásť miest má byť rezervovaných pre etnické menšiny. Ich predstavitelia by síce nezískali mandát automaticky, boli by však výrazne zvýhodnení. Neplatili by pre nich také prísne pravidlá pri zostavovaní volebných kandidátok, aké musia plniť politické strany. A nevzťahoval by sa na ne ani päťpercentný prah pre zvoliteľnosť do parlamentu. Podľa Fuzika to neznamená, že predstavitelia všetkých trinástich menšín sa do parlamentu dostanú, o tom, že Slovákom sa to podarí, však nepochybuje.
V pondelok podvečer dostal konkrétne črty aj zámer Fideszu poskytnúť občianstvo krajanom v susedných štátoch. Novinkou bude, že sa oň môžu uchádzať bez toho, aby mali trvalé bydlisko v Maďarsku. Podľa návrhu by novela zákona nadobudla platnosť 20. augusta, na maďarský národný sviatok svätého Štefana, zakladateľa uhorského štátu. Uplatňovať sa však má až od od Nového roku 2011. Prednostne majú dostať občianstvo potomkovia maďarských občanov žijúci v susedných krajinách, ktorí sa preukážu znalosťou maďarského jazyka. Podmienkou je tiež, že žiadateľ musí byť bezúhonný a že prijatím občianstva neohrozí verejnú ani národnú bezpečnosť Maďarska.
Občianstvo sa bude udeľovať na individuálnu žiadosť, čiže nie kolektívne a nie automaticky. O tom, či budú krajania s dvojakým občianstvom môcť voliť v Maďarsku, sa jednotliví členovia vlády doteraz vyslovovali pomerne rozporne. Kým dezignovaný šéf diplomacie János Martonyi tvrdil, že nie, budúci vicepremiér Zsolt Semjén to pripúšťal s argumentom, že nemôže existovať občianstvo dvoch kategórií. Úradujúci podpredseda Fideszu Lajos Kósa tieto špekulácie považuje za neaktuálne. „Predkladaný návrh sa týka iba dvojakého občianstva. Volebné právo maďarských občanov upravuje nie tento zákon, ale aktuálny volebný zákon,“ povedal Kósa pre Rádio Kossuth.
Fidesz v súvislosti so znížením počtu poslancov parlamentu chystá aj volebnú reformu. Tou sa má do leta 2011 zaoberať špeciálny podvýbor ústavnoprávneho výboru s tým, že nový volebný zákon by mal byť prijatý do konca budúceho roka.