Poslať niekde 10-tisíc mužov môže znamenať aj dopraviť ich na miesto určenia. V rámci šetriacich opatrení už Londýn a Berlín oznámili, že kúpia menej transportných lietadiel Airbus A400M. Británia pôvodne zamýšľala získať 25 strojov, má ich však byť len 22. Nemci chceli 60, teraz hovoria o 53 lietadlách.
„I ďalšie krajiny hovoria o škrtoch. Je to druhá vlna znižovania vojenských výdavkov po konci studenej vojny. Vtedy európske štáty nevideli dôvody na udržiavanie vysokých obranných rozpočtov,“ vysvetlil pre Pravdu Jean-Marc Rickli, šéf Skupiny strategických štúdií na Ženevskej univerzite.
„Útoky z 11. septembra 2001 znamenali nový dôvod na využitie ozbrojených síl, tentoraz v boji s terorizmom. Finančná kríza v roku 2008 však bola pre západné štáty ťažkým bremenom. Okrem toho sú mnohé rozčarované z vojny v Afganistane, na ktorej sa podieľajú. Takže to sú dva faktory, ktoré hrajú úlohu pri znižovaní výdavkov na armády,“ tvrdí Rickli.
O osem percent zmenší vojenský rozpočet Británia. Podľa amerického bezpečnostného experta Maxa Boota tak klesne počet príslušníkov ozbrojených síl na 95 500. „V budúcnosti si Británia bude môcť dlhodobo dovoliť nasadiť len jednu brigádu, teda približne 7 500 vojakov. To je o dosť menej, ako má teraz Londýn v Afganistane,“ napísal Boot v denníku Wall Street Journal.
„Zdá sa, že dni Británie ako vojenskej sily sú spočítané. Iróniou je, že nekrológ píše vláda pod vedením konzervatívcov, ktorým by na silnej obrane malo záležať,“ uviedol odborník z prestížnej Rady pre zahraničné vzťahy.
Británia má momentálne v Afganistane 9 500 vojakov. „Podľa nového plánovania dokážeme vyslať do boja 30-tisíc mužov. Aj pri dlhodobej stabilizačnej operácii stále budeme schopní nasadiť jednu brigádu, čo je o niečo menej ako súčasný počet našich v Afganistane,“ vidí na rozdiel od Boota poloplný pohár britský veľvyslanec v USA Nigel Sheinwald. Citoval ho magazín Foreign Affairs.
Menej vojakov bude mať v budúcnosti i Bundeswehr. Počet príslušníkov nemeckých ozbrojených síl by mal klesnúť z 250-tisíc na 180-tisíc. Také je odporúčanie komisie, ktoré oznámil minister obrany Karl-Theodor zu Guttenberg. Má zaniknúť povinná vojenská služba. Plán je však taký, že kým teraz Berlín dokáže vyslať do boja sedemtisíc vojakov, po zmenách by to mal byť až dvojnásobný počet.
Vojenské škrty väčších krajín s vojenskými tradíciami však môžu prispieť k tomu, že do ešte výraznejšieho znižovania výdavkov sa pohrnú menšie krajiny. Z európskych štátov, ktoré sú členmi NATO, len vojenský rozpočet Albánska, Británie, Francúzska a Grécka prekročil v roku 2009 dve percentá hrubého domáceho produktu. Práve to je pritom nepísaná hranica, ktorej by sa mali krajiny Severoatlantickej aliancie držať.
„Znížené vojenské výdavky európskych členov sú hrozbou pre NATO,“ povedal pre Pravdu politológ Ryan Hendrickson z Východoillinoiskej univerzity. „Európa síce nie je vnímaná ako vojenská mocnosť, ale jej krajiny by mali schopnosť byť súčasťou vojenských operácií v zahraničí,“ pripomína odborník.
„Pravda je, že Európania nemajú veľmi na výber, lebo potrebujú peniaze. Necítia sa ohrození, okrem toho sa dá povedať, že znižovanie dlhov prinesie viac stability ako investície do obrany,“ hovorí Rickli. „Lenže je tu Afganistan. Môžeme si dovoliť, že ho opäť ovládne Taliban a že to môže znamenať rozpad Pakistanu? Podľa mňa nie. Európa by mala viac spolupracovať a smerovať k vytvoreniu armády. To by však znamenalo obmedzenie kľúčového princípu suverenity štátov. Takže je nepravdepodobné, že sa to stane,“ myslí si bezpečnostný expert.