O Grécku, eurovale a postoji Slovenska s Martinom Brunckom

Grécko opäť zdramatizovalo situáciu v eurozóne. Ako sa to týka Slovenska, čo dokáže posilnený euroval a aká je pozícia našej krajiny v súčasnom dianí? Spýtajte sa na to ekonóma Martina Bruncka, ktorý zastupuje Slovensko pri eurovale a je vládnym splnomocnencom pre vedomostnú ekonomiku. Otázky môžete klásť vo štvrtok od 8.30 h, odpovedať bude po 9.00 h.

Keby ste boli premierom, spajali by ste hlasovanie o eurovale s doverou vlade? Je pre nas naozaj tak dolezity? - daff

Dobre rano vsetkym prajem. Urcite ano. Islo a bytostny zaujem Slovenska. Svet stojal a stale stoji na prahu krizy a Slovensko si nemohlo dovolit byt tou krajinou, ktora by tak povediac stlacila pomyselny gombik a spustila krizu. Cela Eurozona bola na tom dohodnuta a koniec-koncov, podporit sa ho zaviazala aj nasa pani premierka. Toto bolo najsilenjsie gesto, najsilnejsi krok, ktorym mohla ukazat svojim partnerom, ze urobila vsetko preto, aby bolo Slovensko doveryhodny parter v EU, dodrzalo svoj zavazok a svojim bolokovanim nesposobilo problem celej EU a koniec-koncov aj celemu svetu. Neviem si predstavit, ze by sa mohla len tak ukazat svojim europskym parnterom a tvarit sa, ze sa nic nestalo, pokial by tento najsilnejsi krok nevyuzila.

Kolko sme nalilai do Grecka my? Mate nejaku predstavu? Kolko ako stat, kolko sukromne banky? Su nejake statistiky? - lima

Zatial sme tam nenaliali ako stat nic. Celkovo nedavame z eurovalu krajinam „realne“ peniaze. Peniaze dava euroval, ktory si poziciava na financnych trhoch. My rucime za cast tychto poziciek pre pripad, ze by niektra z krajin nebola schopna tieto pozicky splacat.

Preco sa Sulikovi dari s demagogiu o eurovale a ostatni vyzeraju ako blbci? - wasabi

Ono je vzdy lahsie na tazke a komplikovane problemy odpovedat lubivymi, populitiskymi skratkami typu „dane su zle, zapojenie statu v ekonomike je zle“, ako vysvetlovat realny stav a riesenia, ktore su vacsinou ovela zlozitejsie – a menej lubive. Okrem toho si myslim, ze sme mozno tak trochu urobili chybu, sme sa snazili byt ferovi a dodrziavat dohodu s nim, ze z toho nebudeme vytrieskavat politicky kapital. On tu dohodu nedodrzal a tym bol v obrovskej medialnej prevahe.

V médiách prebehlo niekoľko zmetených správ a vôbec nie je jasné, že teda ako konkrétne sa bude Slovensko podieľať na Eurovale, pretože v tejto chvíli to vôbec nie je jasné, alebo snáď je?! - Lajko

Jasne to dnes je. Slovensko je jednym z akcionarov, s rovnakymi pravami ako vsetky ostatne krajiny. Slovensko ruci zarukami za priblizne 1% poziciek z eurovalu. Prava mame uplne rovnake ako napriklad Nemecko, ktore ruci za takmer 30% celeho eurovalu.

Bude mat Slovensko vplyv na bezny chod eurovalu po posilneni jeho pravomoci? Budete moct ovplyvnit ake dlhopisy a ktorych krajin napriklad nakupi? - jakabo

Ano, ako som spominal, uplne rovnake pravomoci ako ostatne krajiny.

Dobry den, vazeny p. Bruncko, mate prosim predstavu, co sa ako krajna vyhrotena situacia stane, ked Grecko odstupi od eurozony, stiahlo by nadol aj Portug, Tal a Spanielsko.. Ake nasledky by to malo na nasich ludi, ved my mame z EU najnizsie zarobky i dochodky a od 89 roku sa nici skolstvo aj zdravotnictvo, o moralke pomlcim.. Bude vobec este niekedy aj u nas lepsie?? Dakujem pekne za odpoved. - Dr. Pfaff Viera

Nechcem si ani predstavit, co by sa stalo, keby Greci odmietli dalej riesit situaciu v spolupraci so zvyskom eurozony. Jedna vec su dopady na Grecko. Tie by boli naozaj dramaticke, ale za tie by si tym padom mohli sami. Urcite by to viedlo ku kolapsu greckych bank a greckej ekonomiky. V praxi by to znamenalo, ze grecki obcania by sa nedostali k svojim peniazom v bankach, zacali by tam kolabovat firmy, obchody by boli prazdne, nezamestnanost by dramaticky narastla. Zacal by este vacsi socialny chaos.

Pre nas je ale ovela podstatnejsie, co by to znamenalo pre zvysok eurozony a sveta. Problem je v tom, ze nikto dnes nevie presne povedat, az ake dopady by to malo a to je to, co je na tomto scenari najviac desive. Sme totiz vsetci, cely svet, ekonomicky velmi prepojeni a je vysoka pravdepodobnost, ze by to spustilo dominovy efekt financneho a eknomickeho kolapsu po celom svete. Ta neistota je asi podobna, ako bola pred tym, ked sa americka vlada rozhodovala, ci necha padnut Lehman Brothers. Ani vtedy nevedli co presne to bude znamenat a v skutocnosti to znamenalo najvacsiu hospodarsku krizu od 30. rokov minuleho storocia. Preto dnes na Eurozonu aktivne tlacia krajiny od USA, cez Japonsku az po Braziliu a Cinu, aby sme pre boha ten svoj problem uz co najrychlejsie vyriesili.

Preco jednoducho nenatlacime viac eur? - dalajlama

Tlacit vo velkom viac penazi zvysuje riziko inflacie. A to je dlhodoby problem, ktory ma najhorsie a najsilnejsie dopady prave na socialne najslabsie skupiny.

Poucujeme Grekov, ze nemaju zit na dlh. Tento stat po cely cas svojej existencie zije na dlh a nad pomery. Sme v niecom ini? - skybox

Iny sme v tom, ze sme si doteraz ani zdaleka nezili dak vysoko nad pomery ako Greci. Za poslednej Dzurindovej vlady slovensky dlh vyrazne klesal. Za Ficovej vlady sice znova zacal rast, ale stale nedosiahol ani zdaleka tie vysky ako v Grecku.

Ked sa dohodlo odpustenie casti dlhu Grecka a dalsia finacna podpora, boli uz premyslene dalsie kroky ?? Ved kazdemu je jasne ze znizenie dlhu na 120% HDP nic neriesi, hlavne pri mizivom exporte, stale klesajusom HDP. Cochvila budu potrebovat dalsie znizenie dlhy a dalsie prachy - Pepa

Neslo ani tak o odpustenie dlhu. V podstate sme sa postavili pred banky a inych investorov a povedali im, bud dobrovelne pristupite na to, ze Grecko Vam uz zaplati iba polovicu dlhu – lebo nema z coho – alebo skrachuje uplne a potom uz neuvidite z Vasich penazi v Grecku nic.

Dobry den 1) Cital som ze Nemecke dochodkove fondy vo velkej miere investovali v Grecku, Poviete mi o aku sumu sa jedna? 2) Planuje aj ECB odpustit cast dlhov Grecku? - Lubos vajda

Zial, neviem presne, o aku sumu ide. Drviva vacsina penzijnych fondov ale grecke dlhopisy popredavala este pred tym, ako zacali najvacsie problemy.

Kedy ba sa eurovalu mali vracat prve pozicane peniaze? - nuomi

Myslim, ze priblizne o sedem rokov, budu to pozicky Irsku a Portugalsku.

Čo sa stane ak Grécko skrachuje s našimi bankami a našimi hypotékami na bývanie - michal

Priamo sa s nasimi bankami a hypotekami nestane nic. Ako som uz ale spominal, ak Grecko skrachuje, moze to viest k vyraznemu prehlbeniu ekonomickych problemov po celom svete a to sa potom zial dotkne aj ekonomiky a zivotnej urovne na Slovensku.

Ked boli na Slovensku turbulencie okolo schvalovania eurovalu a padala valdy, co sa hovorilo v Europe? Prezradet nieco z kuloarov :-) - darek

:) Vladlo dost velke zdesenie z toho, co by sa stalo celej Eurozone a celemu svetu, keby zrazu cele dohodnute riesenie uplne padlo. Nikto totiz netusil, co by sme robili dalej. Vsetci len vedeli, ze by to znamenalo velmi vazne prehlbenie financnej a hospodarskej krizy. Dnes hlavnym problemom je vnimanie financnych trhov, ze Europa nedokaze riesit svoje hospodarske a dlhove problemy. Grecko je vnimane iba ako test. A trhy si prirodzene kladu otazku, „ak nedokazu riesit takyto relativne maly problem, ako potom budu riesit vacie problemy, ak nastanu taketo problemy vo velkych krajinach.“ Keby Slovensko zablokovalo celu dohodu, trhy by si povedali „aha, mali sme pravdu, svoje problemy nevedia v Europe riesit, sice sa na niecom dohodli, ale potom nie su schopni tuto dohodu aj naplnit. Takze zacnime panikarit a utekajme odtial…“

Aka je vasa pozicia ako zastupcu Slovenska v eurovale? Mate aspon priame cislo na jeho sefa? - cerv

Ano. Dokonca na mobil. :)

Myslite si, ze ak by sa najvacsi odporcovia eurovalu ako Sulik ci Slota dostali k moci, mali zodpovednost a museli by riesit euroval, ze by otocili retoriku? Lebo ta je radikalna. - zperit

Tazko povedat. Ale vzdy sa najlepsie mudruje, ked nemate ziadnu zodpovednost.

nebolo by jednoduchsie zachranovat banky namiesto statov? - karol karol

Zodpovednost za zachranovenie bank by mali mat tie staty, v ktorych sa nachadzaju. Nevidim dovod, aby slovenski obcania priamo poziaciavali napriklad belgickym bankam na ich zachranu. Myslim, ze je ovela spravnejsie, radsej pozicat peniaze priamo statom a nech nam ich dlhuju a rucia za ne priamo oni. A oni nech riesia svoje problemy.

Mne to pride vsetko, ako ked rodina Lakatosova, zahrabana v pozickach od uzernikov , Providentov , znamych si ide poziciavat dalej, pritom nikto z Lakatosovcov nepracuje a my im ide me poziciavat ako stat.. Mne to pride ako zachrana Providentu a uzernikov nie ako tejto lenivej family... Alebo sa mylim? - peter333

Myslim, ze ziadnemu normalnemu cloveku sa nemoze pacit, aby sme isli zachranovat niekoho, kto si dlhodobe zil nad svoje pomery a po usi sa zadlzoval. Problem ale je, ze ked padne Grecko, s najvacsou pravdepodobnostou nam to narobi take problemy, ze je lepsie a hlavne lacnejsie pozicat im peniaze a masivne na nich tlacit, aby si tam konecne zacali robit poriadok. A to sa tam dnes aj deje – preto su tam take dramaticke nepokoje a preto je na stola aj otazka referenda. Napriklad platy zamestnancov v statnej sprave uz boli znizene v priemere o priblizne 30%, vo verejnej sprave (pod ktoru spada aj skolstvo a zdravotnictv) dokonca az o 40% percent. To su naozaj dramaticke kroky, ktore by asi nikdy neurobili bez toho, keby sme im tym nepodmienili nasu pomoc.

Vysvetlite mi prosím, aké riešenie ponúkajú Gréci, keď odmietajú úsporné opatrenia? Chápu to tak, že keď si zvolia bankrot, výška ich príjmov sa nezmení? Odkiaľ budú mať peniaze? Ďakujem - Martin

Podla mna neponukaju ziadne riesenie. V tom je absurodita celej situacie. Ale verim, ze ich premier a vlada im to nalezite vysvetli, teda vysvetli fakt, ze alternativou voci pozickam a podmienkam od eurozony je uplny kolaps greckej ekonomiky a zivotnej urovne v Grecku – vratane este dramatickejsich socialnych nepokojov.

Situácia je veľmi vážna a ak sú informácie publikované pánom Stanekom o celkovom zadĺžení štátov (štátny dlh,verejný sektor, samospráva, domácnosti) správne, tak eroval je kvapka, ktorá prívalovú vlnu nemôže zastaviť. Aké sú preto v tejto súvislosti tendencie v jednotlivých štátoch EU k centralizácii a vytvoreniu nejakej formy únie (napr. po vzore USA)? A zaznievajú na pôde EU (eurovalu) aj hlasy k rovnomernejšiemu rozdeleniu bohatstva, aby nebohatla ib aúzka skupina ľudí? Lebo tak, ako je to nastavené teraz, ide systém sám proti sebe, úzka skupina bohatých ľudí nedokáže nahradiť spotrebu masy obyčajných ľudí, čo má priame dopady na HDP (hospodársky rast,zamestnanosť, zadlžovanie, atď.). Euroval je kupovanie šasu, ale bez zmeny súčasného systému delenia bohatstva bude iba vyhodenými peniazmi, nemyslíte? - majo

Ano, myslim, ze vsetci lidri si zacinaju uvedomovat, ze sucasny stav je neudrzatelny. Co sa tyka riadenia eurozony, vela ekonomov uz dlho upozornuje, ze nie je mozne mat spolocnu menu bez toho, aby sme mali v nejakej forme aj spolocne verejne financie. Otazka, pred ktorou stoji Europa je: chceme ist spat, alebo dopredu. Lebo stat na mieste sa uz neda, situacia totiz ukazuje, ze to znamena vysoke riziko padu. Preto je podla mna na lidroch v jednotlivych clenskych statoch, aby vysvetlili svojim obcanom, co presne tieto dve alternativy znamenaju – ake su ich vyhody, nevyhody a rizika. O obcania by mali povedat – ci uz v referendach, alebo prostrednictvom svojich zvolenych zastupcov – aku buducnost si predstavuju. Osobne si myslim, a viem, ze v tom nie som sam, ze Europska unia je uzasny uspech a vydobitok. Po starocia boli vojny v Europe uplne beznou zalezitostou. A prave vdaka EU je vojna v Europe dnes uz uplne nemyslitelna. A taktiez zjednocovanie Europy je jednym z hlavnych dovodov, preco je dnes v jej clenskych statoch jedna z najvyssich zivotnych urovni na svete. Pri vsetkych ich chybach, vela lidrov aj akademikov z roznych krajin sveta, vratane USA, Vam otvorene povedia, ze Europe sa podarili vybudovat jednu z najspravodli­vejsich spolocnosti v dejinach. Preto si myslim, ze by bola velka skoda, nechat to dnes vsetko padnut. Treba ist dalej, ale zodpovednejsie a este spravodlivejsie…

preco potrebuje II. euroval hotovost, nestacili by zaruky? - kvasek

Toto je relativne komplikovany problem. Suvisi to napriklad s ratingom statov, ktore tvoria euroval. Kedze ten nie je na 100% stabilny, moze to potencialne sposobovat problemy eurovalu v tom, ze by sa mohlo predrazovat jeho financovanie, co by bolo prave na ukor clenskych statov, ktore ho tvoria. Dalej je tu otazka tzv. pakoveho efektu a ine. Povedane v skratke, je efektivnejsie a lacnejsie riesenie pre vsetkych, aby cast zdrojov v eurovale II bola vo forme priameho kapitalu, t.j. hotovosti. Ide pri tom o mensiu cast.