Online debata s klimatológom M. Lapinom

Milan Lapin

Zmeny klímy a ďalšie civilizačné faktory najviac ohrozujú lesy vytvorené človekom. Na Slovensku sú najzraniteľnejšie rovnorodé smrekové porasty, o čom svedčí aj terajšia katastrofa vo Vysokých Tatrách. Zhoduje sa na tom väčšina klimatológov, ochranárov i lesných odborníkov. Viac ste sa mhli dozvedieť v online rozhovore s vedúcim Oddelenia meteorológie a klimatológie Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie UK Bratislava Doc. RNDr. Milanom Lapinom, CSc. vo štvrtok na pravda.sk.

Dobry den, Dalo sa predist takym velkym skodam v Tatrach, ak vieme, ze monokultury su tak zranitelne? Ak ano, mozete specifikovat kto nesie hlavny diel zodpovednosti? - Martin

Vzhľadomna to, že máme v Tatrách dlhé rady meteorologockých pozorovaní z viacerých staníc, o riziku víchric máme dobré klimatické podklady. Ďaľším rizikom je zhoršený zdravotný stav lesov v dôsledku imisií a celkové oteplenie klímy o 1 stupeň Celsia za 100 rokov. Od roku 1994 pravidelne spresňujeme v rámci Národného klimatického programu opatrenia na redukciu škôd vplyvom očakávaných extrémov počasia a celkového oteplenia. Vláda schválila národné správy o klimatickej zmene s návrhom opatrení v rokoch 1995, 1997 a 2001. Medzi opatreniami je aj zmena smrekových monokultúr na odolnejšie lesné spoločenstvá. Tieto opatrenia mali plniť všetky zainteresované inštitúcie najmä v rezortoch lesného hospodárstva a životného prostredia.

Dobry den. Chcel by som sa spytat na vas vlastny nazor. Patrite medzi optimistov, ktory tvrdia, ze sa Tatry relativne rychlo pozviechaju? Nakolko im ma pomoct clovek, na kolko to treba nechat na prirodu? Je mozne, ze pocas zimnych vychric padnu ostatne stromy a na znicenom useku zacne vo velkom erozia? - BJ

Celý rad odborníkov predpokladá, že prirodzenou cestou by sa stabilizovali optimálne lesné spoločenstvá za 200 až 300 rokov. Aj tak by to bolo na existujúce klimatické podmienky a nie na budúce globálne oteplenie. Preto si myslím, že odborníci by mali do tohoto procesu zasiahnuť pri zvážení najnovších poznatkov, ale tak, aby sa urýchlila prirodzená adaptácia lesov a nie aby sa vytvorili umelé lesy podľa predstavy určitých záujmových skupín.

Zdravim. Cisto hypoteticky, ak by niektory ludia prestali mysliet hlavne na zisk a mnohy by si uvedomili, aku dan platime, za nasu, casto az prilis velku pohodlnost (comu neverim), ako by to ovplyvnilo klimaticke zmeny, ktorych sme v poslednej dobe svedkami. A naopak, ak by sme pokracovali v znecistovani ako doteraz, ako budu tieto klimaticke zmeny pokracovat? Vdaka za odpoved. - zvedavec

Základnou požiadavkou celosvetového spoločenstva by malo byť spomalenie prebiehajúceho globálneho otepľovania redukciou emisie skleníkových plynov do atmosféry, najmä CO2. Ak sa to nepodarí, môže vzrásť globálna teplota vzduchu aj o viac ako 3 stupne Celsia, ak sa to podarí a pristúpia na to najväčší znečisťovatelia na svete, môže toto globálne oteplenie za 100 rokov predstavovať iba 1,4 stupňa Celsia, čo je prijateľná hodnota na prirodzenú adaptáciu všetkých ekosystémov bez závažných rizík ekologickej nestability.

Dobrý deň, sú Vám známe porovnateľné udalosti vo svete, ktoré by mali vplyv na mikroklímu regiónu z dlhodobého hladiska? - peter

Podobné katastrofy vplyvom veľmi silného vetra sa pochopiteľne vyskytujú v mnohých krajinách, predovšetkým v miernom pásme. Veľmi rizikovou oblasťou je celá západná a severozápadná Európa, občas sa takéto situácie vyskytnú aj v strednej Európe. Prirodzené lesy väčšinou takýmto udalostiam dobre odolávajú.

Myslite si, ze Slovensko venuje dostatocnu pozornost hodnoteniu rizik a adaptacnych mechanizmov vyplyvajucich z dosledkov zmeny klimy v oblasti polnohosporadstva a lesnictva ? - Lujza

Slovenská republika má veľmi kvalitný lesnícky výskum s dlhoročnou tradíciou. Okrem toho máme aj pomerne hustú sieť kvalitných meteorologických pozorovaní už od roku 1901. Preto sú vytvorené dobré podmienky na predchádzanie podobných rizík. Žiaľ, v minulosti sa niekedy viac uplatňovalo úzko ekonomické hľadisko a trochu sa podceňovali výsledky vedeckého výskumu.

Aký je váš osobný odhad, za ktorý sa zotaví celý tatranský region? dakujem

Osobne si myslím, že prirodzenou cestou to nebude skôr ako za 200 rokov, ak k tomu citlivo pomôžu odborníci, tak Tatry môžu byť krásne už o 20 – 30 rokov.

Dobry den. Rad by som sa spytal, aky mal zniceny smrekovy les velky vplyv na unikatne prostredie a hlavne vzduch, ktory velmi pomaha ludom s plucnymi chorobami a ci sa tieto priaznive ucinky zachovaju. Dakujem - kope

Ja som fyzik a klimatológ, ale keďže som v Tatrách pobudol pomerne dlhú dobu, myslím si, že do Tatier les patrí, možno ešte vo väčšej rozlohe, aký bol doteraz. Priaznivé účinky týchto lesov sú neodškriepiteľné.

Dobry den! Aka skladba zniceneho lesa bude najprijatelnejsia? Je mozne zanalizovat puovodnu skladbu spred 300-500-1000 rokov? Je takato analyza smerodajna? Ja, ako architekt, viem nejako pomoct? Dakujem! - Juraj

Od poslednej ľadovej doby uplynulo zhruba 10-tisíc rokov. Za celé toto obdobie sa pravdepodobne nevyskytlo také náhle oteplenie, aké prežívame v súčasnosti. Pred 7000 rokmi bolo síce teplejšie, ale otepľovanie bolo pozvoľné a v Tatrách rástli prevažne listnaté a zmiešané lesy. Osobne si myslím, že by v tých výškach, kde bol teraz les zničený, mali rásť čo najpestrejšie lesné spoločenstvá, pokiaľ ide o vekovú a druhovú skladbu. Samozrejme, iba také, ktoré zodpovedajú prirodzenému výskytu v tejto oblasti.

Môža namiesto globálneho oteplenia prísť po ochladnutí Golfského prúdu globálne ochladenie? Ako by po tomto ochladení vyzerala klíma na Slovensku? - Ivan

Globálne oteplenie, teda v priemere na celej Zemi, môže v severnom Atlantiku paradoxne vyvolať tzv. termohalinný kolaps morskej cirkulácie. Znamenalo by to zmenu Golfského prúdu na južnejšiu dráhu a ochladenie Nórskeho mora až o 10 stupňov Celsia. Takýto vývoj sa v minulosti vyskytol predovšetkým na konci ľadových dôb. V súčasnosti vedci nepredpokladajú, že by k tomu mohlo dôjsť skôr, ako o 200 – 300 rokov. Ak by k tomu predsa len došlo, tak by stredná Európa mala podobné ročné priemery teploty vzduchu ako teraz. Na sverozápade Európy by bolo podstatne chladnejšie, čoho dôsledkom by bola dynamizácia atmosferických procesov s výrazným rastom extrémov počasia.

mozete popisat vznik toho padoveho vetra v Tatrach a preco mal teraz take nasledky? zaujimave je ze najvacsi vietor bol namerany na Skalnatom plese.. rok ale neviem...al bolo ot narazovo az 270 km/hod.... teda zrejme tiez padovy vietor cez hreben a pritom kalamita nebola....... - sherpa

V rozsiahlej publikácii Klíma Tatier je opísaných viacero prípadov padavého vetra v Tatrách a to tak na južnej ako na svernej strane. Zjednodušene by sa to dalo charakterizovať ako prelievanie veľmi studeného vzduchu, ktorý má väčšiu hustotu cez hrebeň Tatier, pričom v závetrí tento vzduch padá dole ako vodopád. Môžu tak na úpätí pohoria a na svahoch nad ním vznknúť veľmi vysoké rýchlosi vetra. Ná Skalnatom plese to bolo 29. novembra 1965 až 283 km/hod., čo je podstatne viac, ako pri nedávnej udalosti, keď tam namerali „iba“ 194 km/hod. Podobných udalostí bolo iba za posledných 100 rokov pravdepodobne najmenej päť. O tom, či takýto vietor vyvolá polomy v lesoch, rozhoduje aj zdravotný stav lesa, jeho vek a druhové zloženie. Čiže rovnaký vietor nemusí vyvolať vždy rovnaké dôsledky.

Dobrý deň, pán docent. Podľa niektorých správ kalamitu v Tatrách prežili najmä stromy, ktoré tam vyrástli prirodzene zo semena. Táto prirodzená vegetácia má určite vysoký prirodzený obranný potenciál kódovaný geneticky, najmä čo sa týka odolnosti voči zmenám klímy aj mikroklímy. Zohladňuje sa či bude sa zohľadňovať pri výsadbách nových lesov na Slovensku aj toto hľadisko? - M.Kováč

S týmto názorom môžem len súhlasiť, treba však dodať, že aj prirodzený les je niekedy postihovaný polomami, pretože aj v prirodzenom lese sú aj staré a zdravotne postihnuté stromy. To je forma selekcie.

Studujem v Praha a pripadne mi, ze v Bratislave je vzdy teplejsie nez tuna. Moze byt rozdil v klimatu i ked je to iba 300km? Dakujem. - Fero A.

Bratislava je teplejšia ako Praha iba v teplom polroku, zhruba o jeden stupeň Celsia, v zime sú na tom obe mestá skoro rovnako. Praha je o trochu teplejšia. Tak to bolo aj v minulosti.

rada by som sa opytala, kedy vlastne vznikol cisto smrekovy "pas" lesa pod Tatrami, kedy nim bol povodny porast (predpokladam zmiesany les) nahradeny a preco? - jaworka

Som klimatológ, ale dočítal som sa, že to bolo zhruba pred 70. rokmi, pravdepodobne po podobnej víchrici v roku 1936.

Ake su Vas vizie na dalsich 20-30 rokov ohladne klimatickych zmien, naplnia sa podla Vas v tomto casovom horizonte katastroficke scenare o prudkych vykyvoch pocasia, ktore budu mat vplyv aj na existenciu nas ludi v Europe, alebo su Vase ocakavania optimistickejsie, v tom zmysle, ze nas necaka nic, co by zapricinilo zrutenie sa socialneho a ekonomickeho systemu, v tej forme v akej ho pozname dnes ? Dakujem. - rasto

Pripravujeme niekoľko druhov klimatických scenárov vo viacerých alternatívach, pretože nie je celkom jasné, ako sa bude ľudstvo správať pri emisii skleníkových plynov a pri výrobe a spotrebe energie. Považujeme za veľmi pravdepodobné, že do roku 2100 sa vcelku postupne oteplí o 2 – 4 stupne Celsia, teda asi 3× viac ako za uplynulých 100 rokov. Keďže úhrny zrážok príliš nevzrastú, Slovensko bude celkove suchšie, najmä na juhu. Všetky fyzikálne modely predpokladajú zväčšenie extrémnosti počasia najmä pokiaľ ide o výkyvy teploty vzduchu a extrémy krádkodobých úhrnov zrážok (búrky, jedno až päťdenné zrážkové periody). Určite sa zvýši riziko dlhých suchých období. Pokiaľ ide o zrútenie sociálnedo a ekonomického systému, toto riziko hrozí predovšetkým v krajinách tretieho sveta. Myslím si, že my sa s tým vysporiadame.

V súvislosti s dôsledkami globálnej klimatickej zmeny sa očakáva aj v oblasti miernych zemepisných šírok častejší výskyt hlbokých oblasí nízkeho tlaku spojených so silným vetrom. Dá sa povedať, ze víchrica v Tatrách sa vyskytla za podobných synoptických podmienok? Ako sa dá vysvetliť časový posun nástupu silného nárazového vetra, ktorý sa na podhori Tatier (Stara Lesna) zacal o hodinu neskor (15:30 SEČ), ako v Popradskej kotline ( cca 14"30 SEČ) a o dalsiu hodinu neskor nad hranicou lesa (Skalnate pleso pribl. 17:30 SEČ) ? Dakujeme! - mosl

Častejší výskyt hlbokých cyklón je územne viazaný predovšetkým na severozápadnú Európu, kde terajší vývoj klímy zvčšuje dynamiku atmosférických procesov. Občas sa najmä v chladnom polroku niektorá z týchto cyklón dostane aj do našej oblasti. Ešte nemáme podrobne vyhodnotenú synoptickú stuáciu z nedávnej víchrice, no myslím si, že tu išlo o kombináciu najmenej troch vplyvov: veľmi silné výškové prúdenie, prechod výrazného studeného frontu vzduchu od severozápadu a prevaľovanie veľmi studeného vzduchu cez hrebeň Tatier od severozápadu až severu na juh až juhovýchod. Posledný vplyv sa prejavil pravdepodobne iba na južných úpätiach a svahoch.

Dobry den, mozte mi povedat kde najdem nejaku serioznu studiu hovoriacu o zvysovani teploty v poslednej dobe? Ked tak citam historicke pramene hovoriace o minulom tisicroci, nemam pocit, ze v dnesnej dobe je teplejsie. - Pavel

Na našej webovej stránke www.dmc.fmph.uniba.sk poskytujeme rozsiahle informácie o klimatických zmenách, o dostupnej literatúre, o linkoch na iné webové stránky a o aktuálnych trendoch teploty vzduchu a zrážok, ktoré aktualizujeme v mesačnom cykle.

Aká bude tohtorocna zima? - praktik

Predpoveď na dlhšie obdobie ako 10 dní má iba štatistický charakter. Všetko nasvedčuje tomu, že tohtoročná zima by nemala byť teplotne podnormálna, teda nemá byť chaldnejšia ako 1,5 stupňa Celsia pod dlhodobým priemerom.

Ake pocasie bude 17. novembra 2077? - milos Jakes

Scenáre klimatickej zmeny sa týkajú režimu klímy a nie predpovedí na jednotlivé dni.

Klíma slovenska sa zrejme mení a zmena bude pokračovať. Na aké prírodne pohromy, na ktoré sme v našej oblasti neboli zvyknutí sa máme pripravovať? - Ján

Očakávame, že najväčšia zmena nastane vo výskyte vysokých úhrnov krátkodobých zrážok, teda pri búrkach a intenzívnych cyklónoch. Modelové výpočty potvrdzujú, že pri raste teploty vzduchu o 4 stupne Celsia a pri zvýšení obsahu vodnej pary v atmosfére o 30 percent, môže dôjsť k rastu týchto intenzívnych zrážok až o 50 percent. Zaujímaé budú aj vlny horúčav v lete a dlhodobé suchá.

Dobry den, zaznamenala sa v minulosti aspon podobna prirodna katastrofa, aká sa stala nedávno v Tatrách?

Pokiaľ ide o počasie, bolo takýchto udalostí niekoľko v každom storočí. Nemuseli mať všetky rovnaké dôsledky na lesy.

Dobrý deň, často počujeme, že víchrica, ktorá sa tu vyskytla bola prejavom klimatickej zmeny. Čo si o tom myslíte? Dá sa to naozaj tvrdiť? Veď podobné javy sa u nás vyskytovali aj v minulosti. - Roman

Jednotlivé extrémy počasia nie je možné jednoznačne pripísať klimatickej zmene, pretože sa vyskytovali aj v minulosti. Klimatickej zemene však môžeme pripisovať ich častejší (hustejší) výskyt.

Myslíte si, že sa ešte niekedy dostane počasie do ,,normálu" alebo už naozaj môžme zabudnúť na štyri ročné obdobia a pripraviť sa pokojne na zimu v lete? - elloco

Na našej webovej stránke si môžete prečítať aj informácie o tom, čo je to klimatický normál. Laické posudzovanie normálnosti počasia je silne ovplyvnené bezprostrednou minulosťou a subjektívnym hodnotením. Aj ja sa vždy radšej pozriem do storočných radov pozorovaní, kým vyslovím nejaký názor o aktuálnom počasí.

je pravda ze tomu co sa stalo sa dalo zabranit aj podsadzanim novych porastov resp. pocul som ze keby neboli ochranari taki ortodoxni a nechali by sem tam niektore stromi vyrubat a nechat prirodzene rast nove tak to mohlo pomoct... - peter

Môžem s tým čiastočne súhlasiť, no takéto zásahy patria do rúk odborníkov a nie obchodníkov s drevom. Smrekové monokultúry určte do tejto oblasti nepatria, najmä ak majú skoro všetky stromy rovnaký vek.

Zdravim! Co sim myslite, aka bude situacia po vycerpani fosilnych paliv ? Ste za jadravu energetiku ? - Looser

Fosílne palivá sa vytvárali mnoho desiatok miliónov rokov. Človek sa ich snaží spotrebovať a vzniknuté CO2 emitovať do atmosféry za dve – tri storočia. Etapa využívania fosílnych palív pomaly končí a ľudstvo sa bude musieť obrátiť na iné zdroje energie a predovšetkým tvrdo zvažovať potrebu takej vysokej spotreby energie. Nádejné je využívanie vodíka ako paliva a civilné zvádnutie termojadrovej reakcie, čo sa pravdepodobne stane niekedy v polovici tohto storočia, možno aj skôr. Obnoviteľé zdroje (vietor, slnečné žiarenie, voda, geotermálne teplo, biomasa…) budú vždy iba doplnkové zdroje energie. Aj terajšie jadrové elektrárne neprodukujú žiadne skleníkové plyny a pri bezpečnej prevádzke sú ekologicky najprijateľnejším zdrojom energie.
Redakcia pravda.sk ďakuje klimatológovi Doc. RNDr. Milanovi Lapinovi CSc. za účasť na online rozhovore a všetkým čitateľom za ich otázky.

34,99
Perla tulip pink

Perla tulip pink

73,99
Elite ruža cream grand

Elite ruža cream grand

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk