Drsná zima, horúce leto? O klíme diskutujte s odborníkom Pavlom Matejovičom

prepáčte ale asi mi neodpovie aké počasie bude v Tatrách nevenujete sa otázkam s počasím ja som to veľmi potrebovala vedieť p.Jurkovič vždy napíše keď sa spýtam na počasie keď idem na liečenie či to je ešte skoro neviete tak veľmi dlho dobo odpovedať ďakujem pekne praje pekný deň - Elena

Predpoveďami počasia sa nezaoberám, preto sa ospravedlňujem, že som na také otázky neodpovedal. Rovnako niektoré otázky som už zodpovedal v predchádzajúcich vstupoch. Ďakujem redakcii Pravda za pozvanie, čitateľom za zaujímavé otázky a všetkým prajem príjemný víkend.

Máme za sebou zimu, počas ktorej bolo veľmi málo slnečného svetla. Myslíte si, že to bolo mimoriadne alebo je to náznak trendu? - Ofélia

Predpokladá sa, že v zimnom období bude zrážok pribúdať, teda bude aj viac oblačnosti a menej slnečného svitu. Ale to nevylučuje, že sa vyskytnú aj zimy, keď sa slnko predsa len častejšie objaví na oblohe, tohtoročná zima naozaj bola veľmi chudobná na slnečný svit.

Pekný deň pán Matejovič,može podla Vás ovplyvňovať klimatické zmeny vo svete system HAARP,ktorý pomocou vysokofrekvenčných rádiových vĺn,vysielaných do ionosfery,može vytvorit zemetrasenie a počasie podla želania /horúce letá bez zrážok,dlhé studené zimy/v ktorejkolvek časti zeme? - PaedDr.Milan KINDL

Tieto „teórie“ považujem za konšpiračné.

Pán Matejovič, v posledných rokoch padajú v zime aj v lete teplotné aj zrážkové rekordy. Aké prekvapenia nás čakajú podľa vás najbližšie? - miček

V dôsledku klimatickej zmeny sa zväčšuje extrémnosť počasia, týka sa to ako teploty, tak aj zrážok, ale aj iných meteorologických prvkov, predpokladá sa, že tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti a extrémnosť počasia bude ešte rásť.

Dobrý deň. Chcem sa opýtať, že či bude aj také dlhé leto ako bola dlhá zima. Alebo skôr dlhá zima a horúce leto? Bude sa niečo také opakovať častejšie, alebo je to len tento rok? Ďakujem - Majki

Ako som už spomínal, tohoročná zima bola teplotne normálna, o tom, aké bude leto sa nedá ešte hovoriť, na tak dlhú dobu sa nedajú robiť prognózy. Všetky letá od roku 1990 však boli u nás teplotne nadpriemerné, teda zo štatistického hľadiska ako aj s prihliadnutím na všeobecný rast teploty vzduchu sa dá predpokladať, že aj toto leto bude mať kladnú teplotnú odchýlku. No to nič ešte nevypovedá o celkovom charaktere leta, pretože môže byť teoreticky veľa zrážok a málo slnečného svitu, v takom prípade by sa leto ľuďom javilo ako neprívetivé. Nedá sa však ani vylúčiť, že leto môže skončiť aj so zápornou teplotnou odchýlkou do dlhodobého priemeru.

Hovorí sa, že Slovensko je strechou Európy, že sme veľmi závislí od zrážkovej vody. Aký vývoj nastane podľa vás v posledných rokoch? Bude dosť vody? neklesnú hladiny podzemných vôd, napr. aj na Žitnom ostrove? - norbert

O vode a zrážkach som tu už hovoril, nie som však hydrológ, preto sa neviem bližšie vyjadriť k problematike podzemných vôd.

V čom sa počasie u nás líši od počasia, ktoré bolo v našom regióne povedzme pred 100-200 rokmi. Líši sa vôbec? - turista

Podnebie sa oproti prvej polovici 19. storočia výrazne zmenilo. Mohli by sme povedať, že klíma Podunajskej nížiny sa premiestnila do stredného až severného Považia, teplota vzduchu je takmer o 1 °C vyššia, než bola v polovici 19. storočia. Týka sa to, samozrejme, aj celého obdobia tzv. malej doby ľadovej, dnes je výrazne teplejšia klíma.

Zmení sa na Slovensku vplyvom klimatických zmien charakter prírody? Flora a fauna? Ak áno, v akom časovom horizonte to môžeme očakávať? - straka

Súčasťou scenárov zmien klímy sú aj štúdie, ktoré sa zaoberajú dôsledkami klimatickej zmeny aj na flóru a faunu, napríklad sa predpokladá, že sa predĺži vegetačné obdobie, alebo k nám budú migrovať rôzne živočíšne a rastlinné druhy z nižších zemepisných šírok. To sa v podstate už aj deje.

Slovensko sa nachádza na rozhraní klimatických pásiem. Dá sa vôbec jednoznačnejšie prognózovať vývoj našej klímy? Ďakujem. - esmeralda

Pojem prognóza klímy by som nepoužíval, v súvislosti so zmenou klímy hovoríme o klimatických scenároch. Tie sa už pravidelne vypracúvajú dve až tri desaťročia, no o zmene klímy sa začalo intenzívnejšie diskutovať v 70-tych rokoch dvadsiateho storočia.

Sledujete vývoj okolo Kjótskeho protokolu? V poslednom čase sa o ňom veľa nehovorí. Nemení sa už teraz tento dohovor na bezcenný kus papiera? - richard

Na túto otázku som už v podstate odpovedal, nie som politikom, teda ani neviem povedať, čo sa varí v politických kuchyniach 

Čo hovoríte na chemtrials? Čo hovoríte, že USA ( najsilnejšia ekonomika ) nechce redukavať používanie freónových plynov? - Ivan Tešík

Týmto problémom sa nezaoberám, no myslím si, že ide len o jednu z konšpiračných teórií.

Dobrý deň. Nazdávate sa, že môžeme očakávať daždivé leto? - dalibor

Nedá sa povedať, či bude toto leto daždivé, na tak dlhú dobu nie je možné predpovedať počasie. Okrem toho pre zrážky je charakteristická veľká priestorová premenlivosť, teda teoreticky sa môžu vyskytnúť miesta, kde bude dostatok zrážok, naopak inde môže byť sucho. Celkovú zrážkovú bilanciu v lete ovplyvňujú najmä búrky, tam, kde ich bude málo môže byť oveľa suchšie.

Ako na naše klímu nášho územia vplývajú Golfský a Labradorský prúd? Súvisia zmeny v charaktere ročných období u nás s nejakými zmenami v účinkovaní týchto prúdov? - nona

Podnebie v Európe ovplyvňuje teplý Golfský prúd, ak by neexistoval, mali by sme u nás také drsné zimy ako majú vo vnútrozemí Ruska alebo v Kanade. Studený Labradorský prúd ovplyvňuje najmä podnebie východnej Kanady a severovýchodného pobrežia USA.

Dobrý deň. Stretla som sa s pojmom malá ľadová doba. Prežívali sme ju už túto zimu? :-) Nie je to, čo sa deje, v protiklade s tvrdením, že nastalo globálne otepľovanie? - inge

Pod tzv. malou dobou ľadovou rozumieme obdobie prechodného ochladenia klímy, ktoré trvalo približne od 14. do polovice 19. storočia. Túto zimu sme určite neprežívali žiadnu ľadovú dobu, pretože na väčšej časti severnej hemisféry bola zima teplotne nadpriemerná, v Arktíde až +5°C nad dlhodobým priemerom. U nás bola táto zima (december – február) teplotne normálna s malou kladnou odchýlkou od dlhodobého priemeru, relatívne teplejšia bola na východe Slovenska.

Zdravím Vás, pán Matejovič. Myslíte si, že má význam bojovať za znižovanie kysličníka uhličitého v ovzduší? Že najmä ľudské aktivity stoja za globálnym otepľovaním? Ďakujem za odpoveď. - Mia

Ako som už hovoril, súčasná zmena klímy je spôsobená ľudskou priemyselnou činnosťou. Určite majú zmysel rôzne medzinárodné aktivity, ktoré sa snažia znižovať obsah oxidu uhličitého v atmosfére. Je však otázne, do akej miery sú účinné a či vlády majú ozajstný záujem venovať náležitú pozornosť tomuto vážnemu environmentálnemu problému. To sa však už netýka klimatológov, tí môžu len upozorňovať na riziká, ktoré so zmenou klímy súvisia.

Dobrý deň, pán Matejovič, myslíte si, že podnebie u nás bude postupne viac a viac kontinentálnejšie, teda budeme mať drsnejšie zimy a horúcejšie letá? - Igor

Kontinentalita podnebia, ktorú môžeme charakterizovať ako veľkosť teplotnej amplitúdy medzi najteplejším a najchladnejším mesiacom roka, sa nezvýrazňuje, skôr naopak. Na základe historických pozorovaní bola kontinentalita podnebia v 18. a 19. storočí výraznejšia. Jej zmeny však nie sú až také výrazné, ako to pozorujeme napríklad pri teplote a zrážkach.

Pán Matejovič, ká je cesta od klimatológa k literárnemu vedcovi? - e-líza

Ja sa v súčasnosti venujem obom odborom, poznám veľa ľudí vo svojom okolí, ktorí sa venujú viacerým profesiám. Podstatné je, aby človek, ktorý nejakú činnosť vykonáva, mal k nej aj kladný vzťah a robil to so zanietením.

Pekný deň. čo zapríčinilo tak výraznú zmenu klímy ? pamätám časy keď boli zimy miernejšie, letá tiež neboli horúce ale hlavne neboli tak časté výkyvy počasia. bolo ustálené a v zime bolo slnka oveľa viac ako v súčastnosti. ďakujem - pavel

Súčasná zmena klímy je spôsobená ľudskou činnosťou, produkciou oxidu uhličitého, ktorý vzniká pri spaľovaní najmä uhlia a ropy. Oxid uhličitý je skleníkový plyn a preto jeho zvyšujúci sa obsah v atmosfére zvyšuje prirodzený skleníkový efekt, čo spôsobuje rast teploty vzduchu na celej Zemi. Obdobie miernejších zím nás nastúpilo v 70-tych rokoch dvadsiateho storočia a vystriedalo tuhé a na sneh bohaté zimy v predchádzajúcom desaťročí (posledná mimoriadne tuhá zima bola v roku 1963). V 80-tych rokoch dvadsiateho storočia sme mali tuhé zimy ešte v rokoch 1985 a 1987, pričom najmä zima 1985 bola veľmi studená. Od začiatku 90-tych rokov prevládajú normálne alebo mierne zimy, poslednú studenú zimu sme mali pred 10 rokmi. Aj ostatná zima 2012/2013 skončila ako teplotne normálna. Ak by sme sa pozreli na graf zistili by sme, že zimy, aké sme mali naposledy v 60-tych rokoch, úplne vymizli.

Dobrý deň, v akom časovom horizonte budú mať klimatické zmeny vplyv na zdroje pitnej vody - kvalita/kvantita (napr. lokálne pramene v horských oblastiach Slovenska prípadne vplyv na Dunaj)? - Martin S.

V dôsledku klimatickej zmeny sa očakáva väčšia priestorová a časová nerovnomernosť v rozložení zrážok. To už vidíme dnes, keď sa striedajú dlhé obdobia s abnormálnymi zrážkami, akým bol napríklad rok 2010. Po ňom nasledovalo dlhé obdobie sucha v rokoch 2011–2012. Túto zimu sme mali zase veľmi veľa zrážok. To v praxi znamená, že aj v budúcnosti sa budú čoraz častejšie vyskytovať obdobia s nedostatkom zrážok, čo môže spôsobovať aj problémy so zásobovaním pitnou vodou. Už dnes sú najmä subsaharské krajiny konfrontované s týmto vážnym problémom. S vodnými zdroje treba preto racionálne hospodáriť.