Rozpočet totiž stojí na vratkých základoch, keďže v čase možného príchodu ďalšej hospodárskej krízy počíta s relatívne vysokým hospodárskym rastom na úrovni 4,4 percenta.
Väčšina ekonómov však odhaduje rast ekonomiky pod štyri percentá. V závislosti od toho ako hlboko by sa rast pri kríze prepadol, by tak vláde mohlo podobne ako v roku 2009 vypadnúť z výberu daní niekoľko sto miliónov eur. Ak by štát nemal náhradný plán, opätovne by sa zvýšilo zadlženie budúcich generácií. Vládna koalícia tvrdí, že sa to nestane. Ako riešenie má na výber ešte zvažované zvýšenie daní na pivo, víno či nehnuteľnosti, prípadne väčšie škrty pri vládnych výdavkoch.
| Štátny rozpočet – kľúčové ukazovatele | |||||||
| 2009 | 2010 | **2011*** | **2012*** | **2013*** | **2014*** | ||
| HDP (rast ekonomiky) | –4,8 % | +4 % | +3,3 % | +4,4 % | +4,2 % | +4,2 % | |
| Platy (nominálne) | +3 % | +2,7 % | +3,7 % | +5,6 % | +6,3 % | + 6,7 % | |
| Inflácia (ceny) | +1,6 % | +1 % | +4,1 % | +3,5 % | +3,5 % | +3,5 % | |
| Nezamestnanosť | 12 % | 14,4 % | 13 % | 12,2 % | 11,3 % | 10,3 % | |
- očakávania MF SR
„Predstavený návrh rozpočtu na rok 2012 nezohľadňuje riziká vyplývajúce zo súčasnej situácie vo svete,“ povedala Eva Sadovská, analytička Poštovej banky. Možné spomalenie ekonomiky by podľa nej okrem rastu nezamestnanosti a následne spotrebiteľskej opatrnosti mohlo znížiť daňové príjmy. Koalícia je za rozpočet kritizovaná aj z radov opozície.
| Najväčšie rozpočtové kapitoly | ||
| Kto si najviac polepšil | v % | v mil. eur |
| min. dopravy | +13 % | +243 |
| min. zahraničia | +10 % | +11,2 |
| min. pôdohospodárstva | +7 % | +85,2 |
| min. školstva | +5 % | +111 |
| min. spravodlivosti | +5 % | +14,2 |
Ministerstvo financií chce rokovať o alternatívnom rozpočte v septembri. Prepad na burzách z posledných dní sprevádzaný dlhovou krízou v eurozóne a USA totiž predpovedná príchod hospodárskej krízy. Časť koalície je pripravená podporiť zvýšenie daní. Výlučne proti je len Sloboda a Solidarita.
„Ak by prišla kríza, bolo by treba škrtať. Boli by sme proti pumpovaniu peňazí do ekonomiky, ktoré bolo počas prvej krízy neúčinné, rovnako ako proti vyšším daniam. Chceme však verejné financie ozdravovať, takže by nám zostali škrty,“ konštatoval poslanec Jozef Kollár (SaS).
Podobný scenár nastal v roku 2009, keď sa začala na Slovensku kríza a hospodársky rast sa prepadol takmer päť percent do mínusu. Štát vybral pre rastúcu nezamestnanosť a slabú spotrebu ľudí menej peňazí, sekera štátu sa tak vyšplhala k ôsmim percentám výkonu ekonomiky. Odborníci vtedy upozorňovali, že pri nižšom výbere daní štát zanedbával šetrenie, ktoré by mohlo dieru zmenšiť. V budúcom roku si vláda predsavzala znížiť deficit verejných financií z 4,9 percenta výkonu ekonomiky v tomto roku na 3,8 percenta. Celkovo by malo do štátneho rozpočtu budúci rok natiecť od firiem, ľudí a Európskej únie takmer 15,3 miliardy a minúť by sa malo vyše 18,4 miliardy eur.
Riziká pri výbere daní pripúšťa aj ministerstvo financií, ktoré v rozpočte konštatuje, že „medzi hlavné riziká prognózy patrí samotný makroekonomický vývoj a vplyv legislatívnych zmien“. Súčasťou plánovaného hospodárenia je totiž aj odvodovo-daňová reforma, ktorá však nemá podporu v celej koalícii. Reforma má znížiť odvody a zvýšiť dane, čo mierne polepší zamestnancom, ale zníži čistý príjem väčšine živnostníkov. Časť koalície chce však podnikateľov chrániť, čo by si vyžiadalo ďalšie peniaze.
Niektorí odborníci pod tlakom udalostí vo svete začínajú uvažovať o zhoršení výhľadu pre rast ekonomiky v ďalšom roku. „Naša súčasná prognóza predpokladá rast hrubého domáceho produktu v roku 2012 vo výške 3,9 percenta, teda je menej optimistická ako predpoveď ministerstva financií. Nemôžeme vylúčiť, že ju na budúci týždeň po výsledkoch rastu HDP za druhý štvrťrok budeme ďalej upravovať nadol,“ potvrdil Vladimír Zlacký, hlavný ekonóm UniCredit Bank. Ak by hospodárstvo rástlo pomalšie, klesal by aj priemysel, zastavilo by sa prijímanie nových zamestnancov, prípadne by sa zmrazili platy.
Pre prípad druhej krízy by tak bolo potrebné nechať v rozpočte rezervu. „Podľa môjho názoru by bolo dobré vytvoriť rezervu najmä vyšším ako doteraz plánovaným znižovaním výdavkov. Napríklad znížením mzdových nákladov, znižovaním stavu zamestnancov vo verejnom sektore či vyšším ako plánovaným znížením bežných výdavkov,“ doplnil Zlacký.
Dosiahnuť ekonomický rast, ktorý financmajstri naplánovali počas pokojnejšieho obdobia v júli tohto roka, bude problém aj podľa opozície. „Rozpočet postavený na takýchto makroekonomických základoch je skôr zbožné želanie o svetlých zajtrajškoch, ktoré nás čakajú,“ povedal Peter Kažimír, podpredseda Smeru. Podľa neho v roku 2009, keď rozpočet dosiahol osempercentný deficit, doplatila bývalá Ficova vláda na nečakaný príchod krízy po období prudkého hospodárskeho rastu.
Rozpočet zatiaľ počíta s vyššími príjmami najmä pre školstvo a diaľnice. Najviac by malo v ďalšom roku šetriť ministerstvo životného prostredia a hospodárstva. „Medzi priority vláda zaradila školstvo a infraštruktúru. Obe oblasti a, najmä, školstvo, sú dôležité pre budovanie konkurenčných výhod Slovenska do budúcnosti,“ konštatovala Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne.
Podľa odborníkov by prípadné naplnenie plánov mohlo krajine výrazne pomôcť. Podľa Vladimíra Zlackého ide o „rozpočet zvyšujúci dôveryhodnosť Slovenska“. Deficit sa totiž znižuje smerom k prijateľnej úrovni troch percent HDP.