Bude veľkým testom pre politické strany. Svoj vplyv si určite udrží aj naďalej, i keď s nástupom zimy a poklesom migračnej vlny sa táto agenda zmierni. Do centra kampane sa tak dostanú aj domáce témy.
A ako to dopadne? Bez ohľadu na to je však politická matematika viac-menej jasná, ukazuje na tri možnosti, ako bude vyzerať nový kabinet. Vládu vytvorí ľavopravá koalícia, teda Smer s pravicovými stranami, ďalšia možnosť je návrat tzv. zlepenca pravice a vylúčené nie je ani pokračovanie jednofarebného ľavicového kabinetu.
Podľa politického analytika Jána Baránka s príchodom zimy otázky migrácie určite ustúpia z centra debát. „Je to do veľkej miery spôsobené klímou, ktorá vládne na severnej pologuli. Keďže naše voľby budú niekedy na prelome februára a marca, tak sa téma utečencov môže oslabiť. Smer ju sám od seba nemôže vrátiť, lebo ide o celoeurópsku tému a je to teda niečo, čo nezávisí od slovenských politikov,“ uviedol.
Faktom je, že utečenci už od jari menia politickú mapu v Európe. V Poľsku sa očakáva tento týždeň vo voľbách víťazstvo konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť, ktorá sa netají odmietavým postojom k utečeneckým kvótam. Migranti ovplyvnili aj krajinské voľby v Rakúsku.
Pravicoví populisti Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) sa viezli na protiimigračnej vlne a pripísali si zisky na úkor sociálnych demokratov, ktorí majú k utečencom ústretovejší postoj. Napokon aj samotná nemecká kancelárka Angela Merkelová stráca body, časť verejnosti a straníkov v materskej CDU jej vyčíta politiku vo vzťahu k utečencom.
Aj keď strany ešte nepredstavili volebné programy, je pravdepodobné, že popri utečencoch centrom ich záujmu budú tiež témy týkajúce sa životnej úrovne, nezamestnanosti, boja s korupciou, pokračovanie v zmenách v zdravotníctve či vyššia vymožiteľnosť práva. Smer plánuje prísť s tretím balíčkom opatrení, ktorý chce predstaviť v decembri.
„Bude významnou mierou stimulovať hospodársky rast a bude spojený s mladými ľuďmi,“ povedal pred časom premiér Robert Fico. Sieť už vyhlásila, že hlavnou témou by mala byť životná úroveň a hospodárska pomoc regiónom. KDH medzi svoje priority radí rodinu, prácu a spravodlivosť. Most-Híd chce napríklad zvýšiť atraktivitu Slovenska pre súkromné investície a podporuje návrat k rovnej dani na úrovni 19 percent.
Analytik Baránek povedal, že v ďalšej časti kampane sa objaví štandardná agenda. „Neočakávam však nejakú revolučnú tému, o ktorej by sme dnes nevedeli,“ poznamenal. Sociológ Pavel Haulík predpokladá, že ešte na politickej scéne dôjde k pohybom, pretože je veľa nerozhodnutých voličov.
Vysvetlil, že nejde len o tých, ktorí sú vykazovaní ako nerozhodnutí, ale je množstvo takých voličov, o ktorých, keď aj dnes niekoho označia v prieskume, nemožno povedať, že ich rozhodnutie je stabilné. „Veľké prerozdeľovanie nastane až na konci kampane tesne pred voľbami.
Tam pohyby môžu byť veľké. V priebežných prieskumoch sa to dnes nemusí prejaviť, lebo sú ešte nezáväzné. Pri volebnej urne už volič bude zvažovať, komu dá hlas, aby to malo zmysel,“ povedal sociológ.
Voličské preferencie signalizujú, že do parlamentu by sa dostalo šesť či sedem strán. Podľa agentúry MVK by Smer volilo 40 percent ľudí, ďalšie agentúry v poslednom období namerali Smeru o niečo menej, okolo 37 až 38 percent. Do parlamentu by sa dostali aj KDH, Sieť, Most-Híd a SNS. Rozkývané sú však preferencie predvolebnej koalície Obyčajných ľudí a Novy.
Sú prieskumy, ktoré posielajú zoskupenie Igora Matoviča preč z parlamentu (MVK), ďalšie naznačujú, že by sa mohlo do parlamentu tesne dostať. Na vstup do parlamentu potrebuje aspoň 7 percent, jeho podpora sa pohybuje práve okolo tejto hranice. „Doterajší prístup Obyčajných ľudí a Matoviča je vyčerpaný a pokiaľ nevymyslí niečo nové, bude mať problémy,“ uviedol Haulík. Parlamentnú istotu nemajú ani strany SaS a SMK. Takmer bez možnosti získať poslanecké lavice sú subjekty ako SDKÚ, Skok a Šanca.
Voliči naznačujú, že by si želali skôr koaličnú vládu. Podľa prieskumu agentúry MVK koalíciu Smeru s niektorou stredopravou stranou by si prialo 36,7 percenta opýtaných. Naopak, širokú koalíciu bez Smeru by chcelo 14,9 percenta opýtaných. Z výsledkov podľa politológa Michala Horského možno vyčítať koaličný potenciál strán po voľbách.
Ako povedal Horský, ľudia nechcú vládu zlepenca a vidno, že Smer má koaličný potenciál. Politológ v tejto súvislosti poukázal na nevypočutú výzvu predsedu SaS Richarda Sulíka, aby sa strany zaviazali po voľbách vytvoriť vládu bez Smeru. „To svedčí o izolácii SaS a o tom, že má nulový koaličný potenciál. Naopak, Most-Híd má potenciál na koalíciu naľavo i napravo a KDH iba s opozičnými stranami Obyčajní ľudia, SaS a ďalšími,“ poznamenal politológ.
Slovensko malo zatiaľ vždy koaličné vlády. Výnimkou je súčasná jednofarebná vláda Smeru, ktorá nastúpila v roku 2012 po predčasných voľbách a drvivej porážke vlády pravicových strán. V prvej vláde v rokoch 2006 a 2010 mal Smer vo vláde partnerov HZDS a SNS. Dnes je už Vladimír Mečiar v politickom dôchodku a jeho strana HZDS odišla do zabudnutia. Rovnako aj Ján Slota v politike skončil. SNS tiež z parlamentu vypadla.
Termín parlamentných volieb v roku 2016 ešte známy nie je. Do 16. novembra ho musí vyhlásiť predseda parlamentu Peter Pellegrini. Do úvahy prichádzajú dva dátumy. Jeden v sobotu 27. februára alebo druhý o týždeň neskôr 5. marca 2016. Volebné obdobie súčasným poslancom uplynie 10. marca.