Začínajú sa tak napĺňať hlasy analytikov, ktoré odzneli už pred mnohými mesiacmi, že jedno volebné obdobie na upratovanie v tejto časti politického spektra stačiť nemusí.
Politológ Michal Horský upozornil, že žiadna z pravicových parlamentných strán za uplynulé obdobie nezaznamenala zvýšenú podporu občanov, prepadajú sa v prieskumoch verejnej mienky alebo sa len motajú v pásme podpory, akú mali pred poslednými voľbami.
„Parlamentné pravicové strany za štyri roky nedokázali urobiť žiadnu sebareflexiu. Pokúsili sa vytvoriť tzv. ľudovú platformu, ktorá však dopadla viac ako katastrofálne,“ zhodnotil Horský. Pripomenul, že prezidentský kandidát troch hlavných strán opozície KDH, SDKÚ a Mostu-Híd získal menej hlasov ako kandidát mimoparlamentnej strany SMK.
„Od čias tejto pohromy strany tzv. ľudovej platformy skôr od seba bočia, ako by čo i len naznačili akúkoľvek spoluprácu. Pravicovým stranám tiež chýba dominujúci programový prvok, rovnako aj osobnosť, ktorá by bola v stave vytvárať predpoklady pre predvolebné koaličné zoskupenie,“ povedal politológ.
Podľa neho preto polčas rozpadu pravicovej scény zrejme ešte nedosiahol svoje dno. „Svedkami vyvrcholenia alebo predĺženia agónie budeme zrejme bezprostredne pred voľbami,“ mienil Horský.
Za jeden z vážnych dôvodov, prečo sa pravica ocitla v zložitej situácii, považuje tiež skutočnosť, že po svetovej hospodárskej a finančnej kríze 2008–2009 sa pravicové spektrum v celoeurópskom meradle posúva výrazne do politického stredu. „Na ekonomický libertarianizmus v Európe snáď verí iba bývalý český prezident Václav Klaus a ekonómovia našej politickej pravice,“ podotkol Horský.
Necelých päť mesiacov pred voľbami teda pravicové strany hrajú na vlastné tričko. Koalície nie sú pre ne zaujímavé. Jedinou výnimkou je ohlásená koalícia Obyčajných ľudí a strany Nova. Faktom však je, že ani v minulosti neboli politici náchylní k vytváraniu volebných koalícií.
Širšie zoskupenia vznikli len dvakrát, a to v roku 1998, keď sa sformovala volebná koalícia SDK proti HZDS, a v roku 1994 Spoločná voľba. K integrácii sa na rozdiel od pravice odhodlala ľavica. Smer sa s menšími ľavicovými konkurentmi spojil už počas druhej Dzurindovej vlády, preto otázku spojenectiev teraz riešiť nemusí.
Ako povedal politológ Horský, politická atmosféra v krajine v súčasnosti nenúti strany v záujme vlastného prežitia či prežitia demokratického režimu odvrhnúť svoje záujmy v prospech celku a vytvárať koalície, ako to bolo v minulosti. Po planom pokuse vzkriesiť pravicu v spomínanej ľudovej platforme, zaznievajú hlasy najmä z Mostu-Híd, aby sa stali spoločne s KDH a Sieťou budúcou alternatívou voči súčasnej vláde.
„Čakám, že to pochopia aj ďalšie dve strany,“ povedal líder Mostu-Híd Béla Bugár. Do volieb však mienia ísť všetky tri strany samostatne. Šance na predvolebnú spoluprácu Siete, KDH a Mostu-Híd politológ Horský nevidí, pretože Radoslav Procházka ešte pred založením Siete materské KDH odvrhol.
„Nikdy sa nespoja v predvolebnom období tí, ktorí sa odštiepili. To je, ako keby VPN chcela spolupracovať s Mečiarovým HZDS. Takáto predvolebná koalícia je preto vzhľadom na politické tradície vylúčená,“ poznamenal politológ.