Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa riadia novou volebnou legislatívou, zákonom o podmienkach výkonu volebného práva a zákonom o volebnej kampani.
Šéf parlamentu, ktorý má oprávnenie vyhlasovať voľby, ešte v auguste hovoril, že sa diskutuje o 5. marci alebo 27. februári. Vládny Smer najskôr zvažoval 27. február. Kresťanskí demokrati sa však postavili proti. Podpredseda KDH Pavol Zajac vtedy namietal, že 27. februára sa končia prázdniny na západnom Slovensku. „Ako keby sa Smer na čele s Robertom Ficom báli západoslovenského voliča a chcú využiť to, že Bratislavčania, Trnavčania a Nitrania budú lyžovať s deťmi a neprídu voliť,“ hovoril Zajac. Podľa jeho vysvetlenia hlavne v Bratislavskom kraji sú voliči viac pravicovo orientovaní a prázdniny s deťmi na horách môžu byť pre nich prekážkou zúčastniť sa na voľbách.
Tento argument celkom neplatí, pretože voliči si môžu vybaviť voličský preukaz a voliť v ktoromkoľvek volebnom okrsku na Slovensku. Podpredseda Smeru Marek Maďarič letnú hádku o termíne volieb zhodnotil ako „bujnú fantáziu KDH“ a dodal, že aj na západnom Slovensku žijú voliči ľavice, nielen pravice. Ani 5. marec nie je ideálny, lebo vtedy sa zase končia prázdniny na strednom Slovensku.
Voľby na konci zimy čiastočne určujú, aká bude kampaň. Namiesto do ulíc sa presúva do kultúrnych domov a sál. Väčší priestor majú tiež mediálne debaty či sociálne siete. Sociológ Pavel Haulík si nemyslí, že by ročné obdobie počas kampane bol nejaký závažný problém. Podoby kampane bývajú podľa neho komornejšie a politici sa zvyknú skôr pridávať k rôznym akciám, ktoré s politikou nesúvisia. Môže ísť napríklad o rôzne spoločenské podujatia, ktoré využijú strany na svoju prezentáciu.
Haulík však predpokladá, že v decembri od Mikuláša až do 6. januára do Troch kráľov bude akási pauza. „Voliči sú citliví na vstupovanie do rodinnej atmosféry počas obdobia Vianoc,“ povedal sociológ.
Dátum volieb sa bude v nasledujúcich volebných cykloch posúvať čoraz viac na február, v minulosti sa voľby odohrávali v júnovom alebo v septembrovom termíne. Slovensko sa tak dopracuje k úplne inému obdobiu volieb zrejme len predčasnými voľbami.
Naposledy sa parlamentné voľby uskutočnili predčasne 10. marca 2012. Dôvodom bol pád vlády Ivety Radičovej v jeseni 2011. Kabinet nezískal dôveru parlamentu po tom, čo bolo hlasovanie spojené s podporou eurovalu. Vládu vtedy tvorili strany SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd. V marcových voľbách získal v 150-člennom parlamente Smer 83 kresiel a vytvoril jednofarebný kabinet. Pravica, ktorá predtým vládla, skončila v opozícii.