Nejde pritom o nič výnimočné, fenomén prepadu hlasov sa opakuje v každých voľbách. Vyplýva z pomerného volebného systému, ktorý určuje spomínaných päť percent ako hranicu vstupu do parlamentu. V minulých voľbách napríklad prepadlo vyše 490-tisíc hlasov pre strany, ktoré napokon cez povinný prah neprešli.
Treba si uvedomiť, že na tieto hlasy sa neprihliada, ale majú dosah na zisky strán, ktoré sa dostali do parlamentu, v počte poslaneckých mandátov. Inými slovami, ak sa delí 150 mandátov medzi desať strán, tak budú mať v parlamente menšiu silu, ako keby sa poslanecké kreslá delili napríklad medzi päť strán. Čím je teda väčší prepad hlasov a menej strán v parlamente, tak na tom získajú viac strany s čo najvyšším volebným výsledkom. "Z neuplatnených hlasov najväčšia časť ide najsilnejším stranám,“ poznamenal sociológ Pavel Haulík.
Podľa politológa Tomáša Koziaka treba s prepadom hlasov počítať v pomernom volebnom systéme. "Je horším momentom pre demokraciu, keď sa nedostanú do parlamentu strany, ktoré viažu väčší počet hlasov. Voliči sa s tým musia vysporiadať. Aj preto sú prieskumy verejnej mienky dôležité, aby sa občan dokázal zorientovať a mohol sa rozhodnúť tak, aby jeho hlas nevyšiel naprázdno,“ zhodnotil Koziak.
Jeden z ostatných prieskumov agentúry Focus narátal prepad takmer 18 percent hlasov. Toto číslo by sa ešte mohlo zvýšiť o ďalšie percentá, pretože SaS balansuje na hranici 5 percent. V prieskume agentúry Polis sa percento prepadu takisto blíži k pätine všetkých hlasov, ktoré by voliči stranám odovzdali. V tomto prieskume by zase prah Národnej rady len tesne prekročila SMK. Rovnako aj prieskum agentúry MVK signalizuje prepad hlasov viac ako 20 percent.
Problém vstupu do parlamentu má zatiaľ aj ohlásená koalícia Obyčajní ľudia – Nova. Potrebuje minimálne 7 percent, v prieskumoch je však pod touto hranicou. Líder Obyčajných Igor Matovič preto zvažuje, že namiesto koalície bude kandidovať len jeho hnutie, ktoré poskytne miesta ľuďom z Novy. Vtedy by mu stačilo získať len 5 percent. Hnutie už oznámilo, že mení názov na Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti OĽaNO – NOVA. Táto zmena názvu im podľa hovorcu OĽaNO Dana Mitasa umožňuje slobodne si vybrať formu postupu do parlamentných volieb. Rozhodnutie, či pôjdu ako koalícia alebo jedna strana, oznámia v nedeľu 6. decembra. Nový názov však naznačuje to, že sa zrejme priklonia ku kandidatúre vo forme jednej strany.
V ohrození, že nedosiahnu päť percent, je viacero pravicových strán, okrem spomínaných Obyčajných ľudí a SaS, majú malé šance SDKÚ, Skok a Šanca.
Obavy z prepadnutia hlasov majú vplyv aj na správanie voliča. Ak sa obáva, že jeho strana neprejde do parlamentu, svoj hlasov môže dať inej. Podľa sociológa Martina Slosiarika pre istú skupinu voličov to je racionálna voľba. Nemyslí si však, že sa takto bude rozhodovať prevažná väčšina. "Druhá vec je totiž hodnotová voľba, časť voličov nezaujíma, či má strana pod alebo nad päť percent,“ poznamenal sociológ Martin Slosiarik. Podľa neho sú strany, od ktorých sa ich voliči aj tak neodklonia.
Podľa Pavla Haulíka z MVK jeho prieskum naznačuje, že s blížiacimi sa voľbami začína volič menších strán zvažovať, či sa jeho hlas uplatní alebo prepadne. "Záleží, ako si potenciálni voliči vyhodnotia výsledok volieb. Ak sa im bude zdať, že voľby sú rozhodnuté a je jasné, kto bude vládnuť, tak je možné, že prepadnutých hlasov bude viac. Voliči menších strán si môžu povedať, že budú hlasovať podľa svojho srdca a nebudú vyberať menšie zlo,“ povedal Haulík. Ak by sa však podľa neho črtala vyrovnaná alternatíva, tak je možné, že by sa voliči menších strán presunuli k tým, ktoré majú väčšiu šancu na vstup do parlamentu.
Rekord v prepade hlasov sa udial vo voľbách v roku 1992. Až 23,8 percenta ľudí hodilo hlasovací lístok do urny subjektu, ktorý v parlamente napokon nebol. Bolo to viac ako 700-tisíc hlasov. Vtedy najsilnejšie Mečiarovo HZDS obsadilo v parlamente 74 kresiel zo 150. Vo voľbách HZDS podporilo 37,26 percenta voličov.
Zatiaľ je veľkou neznámou, koľko ľudí príde voliť. O parlamentné voľby však majú ľudia väčší záujem ako o župné voľby či o eurovoľby. Pred štyrmi rokmi bola účasť 59,11 percenta. Slosiarik povedal, že v nasledujúcich voľbách by nemala presahovať 60-percent, ale nemala by byť ani nižšia ako 50 percent. "Dianie okolo utečeneckej krízy ako keby zvyšovalo pravdepodobnosť ľudí ísť k voľbám. Bude to však podmienené aktuálnou situáciou. Záleží, ako sa bude ďalej s touto témou pracovať,“ poznamenal.
Podľa Koziaka je vždy významným prvkom, ktorý ovplyvní účasť ľudí pri urnách, veľká aféra. Posledné voľby boli v znamení kauzy Gorila. Poznačila najmä pravicové strany, keď mnohí jej voliči zostali doma. "Mobilizujúcim prvom je teraz otázka medzinárodného nepokoja, migračnej krízy a vojny v Sýrii. Vidieť, že strany preberajú tieto udalosti do svojej rétoriky. Po dlhej dobe tak môžu byť voľby aj o medzinárodnopolitických témach,“ dodal politológ.