Dve menšinové strany sa nikdy od roku 1990 samostatne do slovenského parlamentu nedostali. V prípade, že by si zabezpečili účasť SMK aj Most-Híd, išlo by o výnimočnú udalosť. Podľa politológa Juraja Marušiaka by táto skutočnosť asi znamenala skôr konkurenciu ako spoluprácu. "Možno by to viedlo aj k tomu, že by sa predbiehali, aké požiadavky v oblasti menšinovej politiky by nastoľovali. Ukázalo by sa, že naozaj je tu konkurencia, a ktovie, aké by to malo dôsledky pre Most-Híd a či by sa v tejto strane nezačala vyhraňovať slovenská a maďarská časť,“ povedal Marušiak.
Pre oba subjekty bude v nadchádzajúcich voľbách dôležité pritiahnuť k urnám čo najviac voličov. Zatiaľ najväčší počet ich prišiel voliť roku 2002. Vtedy SMK získala až 321 069 hlasov. Vo voľbách roku 2010 už medzi sebou zvádzali súboj SMK a Most-Híd. Kým Most-Híd mal aj vďaka podpore Slovákov až 205-tisíc hlasov, SMK podporilo 109 638 voličov. V posledných voľbách roku 2012 však podpora Mostu-Híd poklesla na 176-tisíc hlasov, čo predstavovalo 6,89 percenta. Naopak, SMK stratila len 155 hlasov a s výsledkom 4,28 percenta zostala mimo parlamentu.
Posledný prieskum agentúry Focus z decembra nameral Bugárovej strane 6,6 percenta a SMK 4,2 percenta. Podľa sociológa Martina Slosiarika z Focusu sa SMK dlhodobo pohybuje na hranici štyroch percent. "Počet jej voličov zásadne nenarástol a pravdepodobne ani neklesol. Pri nižšej účasti rastú šance SMK priblížiť sa k hranici 5 percent, prípadne ju prekonať,“ uviedol Slosiarik. Odhadol, že pri volebnej účasti okolo 50 percent by SMK mohla byť parlamentným subjektom.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Strana Most-Híd v posledných voľbách dokázala poraziť SMK vo všetkých krajoch vrátane regiónov so silným zastúpením maďarskej menšiny, ako sú Dunajská Streda, Galanta, Levice či Nové Zámky, s výnimkou Komárna.
Bugárovci sa profilujú ako strana, ktorá sa snaží o dobré spolužitie Slovákov a Maďarov. Most-Híd bral tak hlasy aj v regiónoch, kde sa o tom SMK mohlo len snívať. V Žilinskom, Trenčianskom a Prešovskom kraji mu dôveru dalo takmer 14-tisíc ľudí, SMK ani nie tri stovky. Most-Híd mal vyššiu podporu aj v Bratislavskom kraji, kde získal vyše 18-tisíc hlasov, SMK len necelých 1600. Aj na týchto číslach vidno, že politická DNA oboch strán je odlišná. Most-Híd hovorí o občianskej vízii Slovenska, na kandidačnej listine dáva priestor Slovákom či Rómom a aj samotný predseda Bugár presadzuje umiernenú politiku.
Bývalý poslanec László Nagy, ktorý do parlamentu nekandiduje, má však blízko k Bugárovi, povedal, že väčšie šance vo voľbách vidí na strane Mostu-Híd. „SMK je nútená ísť viac do nacionálneho radikalizmu a takýchto voličov až toľko na maďarskej strane nie je. Nedá sa očakávať zmena charakteru ponuky, či už zo strany Mostu-Híd, alebo SMK,“ povedal Nagy. Podľa neho veľký sponzor, Orbánov Fidesz, od SMK očakáva, že sa bude pohybovať po nacionálnej dráhe, lebo inak by táto podpora zanikla.
SMK má s Fideszom maďarského premiéra Viktora Orbána úzke vzťahy. Berényi však odmietol, že by Fidesz jeho stranu sponzoroval. „Pokiaľ ide o politickú podporu Fideszu, tak keď vyhlasujú, že je dôležité, aby sme sa dostali do parlamentu, nebudeme sa sťažovať,“ poznamenal. S podporou maďarských vládnych činiteľov vrátane Orbána však SMK podľa Berényiho na mítingoch nepočíta. „Nepozvali sme ho,“ podotkol Berényi. Šance svojej strany na vstup do parlamentu vidí optimisticky. Je presvedčený, že skutočná podpora SMK je vyššia, ako ukazujú prieskumy. „Optimistom som aj preto, lebo za štyri roky Most-Híd nepreukázal žiadny výsledok. Most neuspel s dvojjazyčnými nadpismi na železničných staniciach ani s fondom na podporu kultúry menšín,“ doplnil Berényi a dodal, že SMK sa pokúsila o spoločný postup do volieb aj s bugárovcami, ale z ich strany nebol záujem.
Rozišli sa pred šiestimi rokmi
Od prvých slobodných volieb maďarské strany vždy kandidovali spoločne, a tak sa aj dostali do parlamentu. Najskôr Spolužitie s MKDH vo voľbách 1990 a 1992, v roku 1994 to bola Maďarská koalícia, ktorú tvorili tri strany – MKDH, Spolužitie a MOS. Od roku 1998 vznikla z týchto troch subjektov SMK. Zlom nastal v roku 2009. Vtedy z SMK odišiel bývalý šéf Béla Bugár spolu s ďalšími poslancami. Dôvodom bol nesúhlas s predsedom Pálom Csákym, ktorý Bugára na čele strany vystriedal v roku 2007. V tom čase sa v strane presadilo radikálnejšie krídlo podporované podpredsedom strany Miklósom Durayom. Od volieb v roku 2010 už SMK na rozdiel od Mostu-Híd v Národnej rade chýba. (SU)
Súperenie Mostu-Híd a SMK bude v nadchádzajúcich týždňoch podľa všetkého najurputnejšie na juhu Slovenska, kde je ich hlavný rezervoár hlasov. „SMK má bližšie k Viktorovi Orbánovi, zrejme bude mať priamu podporu z Maďarska. Nie je jasné, do akej miery má silné pozície Jobbik na južnom Slovensku v prostredí mladých voličov, o ktorých sa bude takisto súperiť,“ pripomenul politológ Marušiak. Podľa neho pre SMK pôjde o dôležité voľby, pretože sa bude chcieť vrátiť do parlamentu.
Otázka je, do akej miery sú voliči maďarskej národnosti vybudení ísť voliť. V oblasti menšinovej politiky sa v tomto volebnom období neviedol tuhý boj. Rovnako vzťahy Slovenska a Maďarska boli pokojné, neotvárali sa citlivé témy, lebo premiéri Robert Fico a Viktor Orbán ich vytesnili na okraj. „Slovensko-maďarský konflikt sa z našej politiky vytratil. Aj samotnou skutočnosťou utečeneckej krízy sa otázky súvisiace s maďarskou menšinou potlačili do úzadia. Ten tzv. nepriateľ je iný a inak definovaný,“ uzavrel sociológ Slosiarik.