Analytici prvovoličov charakterizujú ako nespoľahlivých a bez jasných názorov. „Medzi nimi je veľká skupina takých, ktorí k voľbám nemajú žiadny vyhranený postoj. Značná časť z nich voliť nepôjde a tí, ktorí chcú ísť voliť, dodnes nevedia koho,“ zhodnotil sociológ Pavel Haulík. Ktoré strany prvovoliči uprednostňujú? Podľa Haulíka veľa hlasov z tejto skupiny získavajú nové subjekty a potom protestné strany, ktoré sú proti niečomu, ale konkrétny program neprinášajú.
V každých voľbách je to vždy iná strana, ktorú prvovoliči preferujú. Napríklad vo volebnom roku 2002 bol medzi prvovoličmi populárny Smer Roberta Fica a ANO Pavla Ruska. O štyri roky neskôr to bol opäť Smer a SDKÚ. Vo voľbách 2010 sa na scéne objavila nová strana SaS a naposledy v roku 2012 sa sociológovia vyjadrovali o strane 99 percent, ktorá by mohla zaujať hlavne mladých. Nakoniec sa však do parlamentu nedostala.
Mladí voliči sa o politiku veľmi nezaujímajú a volebné programy málokto z nich číta. „Ak sa zaujímajú o politiku, tak len v tých veciach, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú,“ povedal politický analytik Ján Baránek. Podľa neho donedávna mali na mladých vplyv rodičia, dnes sú to skôr sociálne siete a internet.
Aké plány majú prvovoliči, ktorých náhodne oslovil denník Pravda?
Ivana (20) z Brezna momentálne žije a študuje v Prahe. „Voliť sa chystám, už mám vybavenú voľbu poštou,“ uviedla. Má dve kritériá, ktorých sa chce držať, ale konkrétnu stranu si ešte nevybrala. „Plánujem si prečítať programy, s ktorými idú strany do volieb. Budem sa však rozhodovať aj na základe ich stability na politickej scéne,“ podotkla.
Martina (21) zo Starej Turej si ešte musí premyslieť, komu dá dôveru. „Predvolebné kampane nesledujem. Skôr ma ovplyvňuje internet alebo sociálne fanpage predsedov strán, kde uverejňujú svoje myšlienky, návrhy a podobne,“ prezradila.
Božidara Paprnáková (19) z Boľkoviec pri Lučenci sa mieni na voľbách zúčastniť, pretože bude aj členkou volebnej komisie. „Pri výbere strany ma neovplyvňujú priatelia ani rodina. Dokonca ani sociálne siete, ale vyjadrenia politikov si tam rada pozriem,“ podotkla.
Dnes je zložité predpovedať, koľko prvovoličov sa rozhodne voliť.
Podľa Haulíka sa volebná účasť ako taká veľmi ťažko prognózuje. Agentúry sa totiž na účasť pýtajú v čase, keď mnohí nevedia, kde budú a voľbami ani nežijú. „Ľudia začnú o účasti uvažovať, až keď je to na spadnutie, a to sa už obyčajne prieskumy nerobia. Z prieskumov určovať účasť je obrovská lotéria. Je to ťažšie, ako zisťovať preferencie strán. Preferencie sú relatívne stabilnejšie a majú akú-takú životnosť, ale pýtať sa na účasť, je na veštenie z nejakej kávovej usadeniny,“ poukázal Haulík.
Pri analýzach prvovoličov si tiež uvedomil, že snaha politikov znížiť vek na volebné právo je zrejme nerealistická. „Najmä tí úplne najmladší, 18– a 19-roční, nemajú absolútne predstavu o politike. Na dotazníku s takýmto mladým respondentom je väčšina odpovedí neviem. Ich to nezaujíma,“ uzavrel sociológ.
