Váha vyše milióna voličov

, 14.02.2016 15:00

Viac ako milión ľudí zatiaľ nevie, akú stranu si v marcových parlamentných voľbách vyberie a či vôbec bude voliť. Sociológovia Pavel Haulík i Martin Slosiarik pri tomto údaji vychádzajú z posledných prieskumov verejnej mienky.

Upozorňujú však, že vo voľbách to môže byť inak. V parlamentných voľbách 2012 napríklad neprišlo k volebným urnám takmer 41 percent ľudí, čo je necelých 1,8 milióna ľudí. V každom prípade ide o veľkú skupinu, ktorá je pre strany mimoriadne zaujímavá, a najbližšie tri týždne budú aj o ňu bojovať.

Čo sa týka prieskumov, sociológovia uvádzajú, že sú kategórie ľudí, ktorí hovoria, že chcú ísť voliť, ale nevedia koho. Ďalší aj uvedú stranu, ale výskumníkom odpovedia, že ešte nie sú úplne presvedčení a svoj názor môžu zmeniť. Haulík i Slosiarik sa zhodli, že ide o skupinu okolo 30 percent ľudí. Na Slovensku je 4,4 milióna voličov, celkovo tak všetkých kategórií ľudí, ktorí zvažujú svoje rozhodnutie, je zhruba 1,3 milióna.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne) Autor: Pravda

„Preto aj výsledky volieb môžu byť značne odlišné od toho, čo dnes ukazujú prieskumy. Niektoré strany môžu získať a iné zase stratiť. Teda aj rozhodnutie, komu dať hlas, sa bude vo väčšej miere utvárať až tesne pred voľbami,“ povedal Haulík.

Niektoré strany majú pevnejších a ďalšie „plávajúcich“ prívržencov. Podľa Slosiarika najväčší podiel voličov, ktorí svoj názor možno zmenia alebo určite zmenia, majú strany Sieť či Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Teda ide skôr o nové strany, respektíve subjekty, ktoré sú opakom štandardných strán. Vyššia pevnosť rozhodnutia je typická pre Smer, KDH, Most-Híd a SMK. Aj tie však majú váhavých voličov.

V prípade Smeru ako vládnej strany je váhavosť spojená s výsledkami vládnutia. „Keď sa pýtame na oblasti ako nezamestnanosť, tam to vychádza ešte dobre. Podobne to platí, keď sa pýtame, ako narábala vláda s verejnými financiami. Ale v prípade školstva, zdravotníctva, korupcie, súdnictva, sociálnej nerovnosti hodnotia výsledky ako nedostatočné aj voliči Smeru,“ povedal sociológ. Taký váhajúci volič sa môže podľa neho rozhodnúť pre inú stranu.

Pokiaľ ide o opozičné subjekty, sociológ uviedol, že ich priaznivci si ťažšie vyberajú. „Je to tým, že žiadna zo strán nevyužila štyri roky na to, aby sa výraznejšie pripravila na nové voľby a ponúkla ucelený program s kvalitným ľudským potenciálom. Stredopravý volič si nevie vybrať. Ponuka je široká, ale nie je tam dostatočná kvalita, a preto je veľa váhajúcich,“ zdôvodnil Haulík.

Viac ako milión nerozhodnutých považuje politológ Michal Horský za pochopiteľné číslo a dá sa podľa neho interpretovať vo svetle neúčasti občanov na posledných voľbách, keď ich neprišlo vyše 40 percent. „Nie je to povzbudzujúce číslo, ale v Európe nie je ojedinelé,“ poznamenal.

Fenomén nerozhodnutých voličov vrátane tých, ktorí môžu so svojím hlasom lavírovať, spôsobuje aj rozdiely vo výške podpory, ktorá sa premieta do prieskumov. „Jeden z dôvodov je, že rozhodovanie voličov je nestabilné a neisté. Toto až také výrazné v minulosti nebývalo. Veľký počet nerozhodnutých sa objavuje takmer vždy, ale tieto voľby budú z pohľadu rozhodovania sa do poslednej chvíle asi najextrémnejšie,“ mienil Haulík.

Napríklad v posledných voľbách v roku 2012 tiež bolo veľa ľudí nerozhodnutých. Agentúry volebnú účasť odhadovali plus-mínus 50 percent. Nakoniec sa vyhupla na 59 percent. V roku 2012 napríklad pätina voličov povedala, že sa pre konkrétnu stranu rozhodla až v deň volieb.

Keď sa agentúra MVK koncom januára tohto roka pýtala, aké je rozhodnutie ľudí zúčastniť sa na voľbách, 46,6 percenta opýtaných uviedlo, že sa na nich určite zúčastnia. Podľa Haulíka je otázkou, koľko váhajúcich sa ešte pridá. Aká však bude účasť, sa zmerať nedá.

„Odhadovať sa dá, ale presnosť je problematická. Je to jav, ktorý ešte len nastane, a nie je to ako zrážka dvoch vesmírnych telies, ktoré majú vypočítateľnú dráhu. Ľudia však majú slobodnú vôľu a rozhodujú sa do poslednej chvíle,“ dodal.

Agentúre Focus v poslednom prieskume pre RTVS zo začiatku februára 36 percent opýtaných povedalo, že určite pôjde voliť a ďalších 32 percent, že pôjde pravdepodobne. Sociológ Slosiarik si však nemyslí, že sa na voľbách zúčastní až 68 percent. Zatiaľ možno podľa neho hovoriť o intervale 55 až 60 percent. „Záleží, čo sa ešte pred voľbami bude diať. Môže prísť nejaká téma, ktorá vyvolá okamžitú reakciu,“ dodal.

Je teda pravdepodobné, že strany zabojujú o váhajúcich mobilizáciou a kampaň bude ešte hektická. Horskému uplynulé dni začínajú pripomínať prezidentskú kampaň, keď konkurujúce strany viaže ústredná myšlienka: hocikto z nás, len nie oni.

Otázky a odpovede

Aká podoba budúcej vlády je najpravdepodob­nejšia?
Podľa prieskumov volebných preferencií to zatiaľ vyzerá na koaličnú vládu s dvomi alebo tromi partnermi. Teda Smer plus jeden partner, či už v kombinácii so SNS, s Mostom-Híd alebo so Sieťou. V prípade trojkoalície by bolo v hre aj KDH.

Je možné, aby dlhoroční rivali – Smer, Most-Híd, KDH – spolu zostavili ľavopravú vládu?
Podobnú situáciu sme mali počas prvej Dzurindovej vlády, keď spolu s integrovanou pravicou pod hlavičkou SDK vládli ľavicová SDĽ, SOP a SMK. Po vzniku Smeru sa štandardná pravica stavia k Ficovej strane nezmieriteľne.

Po prepade SDKÚ je v tejto pozícii Most-Híd, ale najmä Figeľovo KDH. Bugárova strana však nepovedala, že so Smerom do vlády nepôjde. V kuloároch sa o povolebnej spolupráci týchto dvoch strán pomerne veľa špekulovalo. KDH síce vystupuje voči Smeru radikálne, ale Fica takisto jednoznačne neodmietlo.

Prichádza do úvahy dvojkoalícia Smer a Sieť?
Protirečivé vyjadrenia Radoslava Procházku, ktorý vládnu spoluprácu so Smerom zamieta, pripúšťa, zamieta, skôr naznačujú, že šéf Siete by do toho išiel. Otázka je, či aj Smer. Ak bude mať inú možnosť, so Sieťou nepôjde.

Za akých okolností by vládu vytvorili iba pravicové subjekty?
Ak sa SNS dostane do parlamentu, vláda pravice je nepravdepodobná. Aj keby všetky strany prečíslili Smer, SNS nepôjde do vlády s Mostom-Híd alebo s SMK. Je tiež veľmi otázne, či by Most-Híd a KDH išli do vlády s Matovičovými Obyčajnými ľuďmi a koľko by koalícia vydržala.

Takáto vláda je teda možná iba vtedy, ak by sa SNS do parlamentu nedostala, Smer by výrazne prepadol alebo by spolu získali len 74 mandátov zo 150. Pravicovú vládu by zostavovalo päť až šesť subjektov. Potom by sa zopakovala situácia z roku 2010, keď vládu Ivety Radičovej tvorili štyri pravicové strany, tie sa však postupne rozpadli na ďalšie subjekty.

Aká stabilná by bola takáto vláda?
Prvok nestability je pomerne vysoký. Ambiciózny Radičovej kabinet vydržal 18 mesiacov. Väčší problém ako počet by však v tomto prípade boli osoby. Nové subjekty vytvorili politici, ktorí pre nespokojnosť odišli z pôvodných strán, čo zakladá značnú mieru napätia. Zmysluplnejšiu spoluprácu vidno len medzi Mostom-Híd a KDH.

Béla Bugár vlani na jeseň prizval aj Sieť. Tá však nepovedala jasné áno ani nie. Výhodou je programová súhra týchto strán. Súčasťou vlády by museli byť aj Obyčajní ľudia, ktorí zase žiadny program nemajú. Nevýhodou by boli spomínané osobné animozity a konkurenčný boj medzi stranami.

Ak by vládu zostavila pravica, koho by postavila ako premiéra?
Spravidla je to predseda strany, ktorá získala v zoskupení budúcich koaličných subjektov najviac percent.

Bude sa pravica integrovať?
V horizonte najbližších rokov integráciu nie je možné očakávať, skôr môže pokračovať drobenie. Súvisí to s individuálnym nastavením politikov jednotlivých strán, ktorí viac riešia sami seba, zakladajú si stále nové strany.

Môže sa zopakovať jednofarebná vláda Smeru?
Je to vylúčené, inými slovami, táto možnosť je iba teoretická. Počas celého volebného obdobia si Smer udržiaval vysokú popularitu, čo sa iným vládnucim stranám v minulosti nikdy nepodarilo. Ficova strana sa posilnila aj na téme migračnej krízy. Popularitu Smeru najviac oslabujú škandály a situácia v zdravotníctve.

Prečo má téma migrácie na voliča výrazný vplyv?
Aj keď sa Slovensku darí, životná úroveň našich ľudí nie je rovnocenná životu v západnej časti Európy, máme vyše 10-percentnú nezamestnanosť, hladové doliny, sústredenú pomoc štátu potrebuje viacero sociálnych skupín. Vláda musí zlepšiť sociálny, zdravotný a školský systém, znížiť regionálne rozdiely.

Toto všetko nedáva mnohým ľuďom pocit, že Slovensko je krajina, ktorá sa má o čo deliť. Pre ľudí je to väčší problém ako pocit bezpečnostného rizika. Navyše vidia, že ani bohaté západné štáty nie sú schopné zvládnuť masovú migráciu a vzory integrácie nie sú ani zďaleka ideálne.

Rozhodujú vo voľbách viac programy alebo osobnosti?
Ak ide o zásadnú zmenu v spoločnosti, môže rozhodovať program. Napríklad zmena daňového a zdravotného systému. V minulosti takto rezonovala rovná daň. V zásade však u nás platí, že rozhodujúca je znalosť o politikovi, sympatie či antipatie k nemu a skúsenosť s tým, ako lídri obstáli pri vládnutí.

Menia prieskumy postoje voličov?
Vplyv, samozrejme, majú, najmä v predvolebnom období. Aj preto sú niekedy agentúry podozrievané z nekorektnej práce s údajmi. Treba však povedať, že nikdy im nič také nebolo dokázané. Výsledky si môže volič interpretovať rôzne, napríklad dôjde k tzv. efektu uspania voličov alebo, naopak, k ich mobilizácii.

Prvý prípad súvisí s tým, že ak má strana dlhodobo v prieskumoch veľa percent, jej volič môže nadobudnúť pocit, že má výsledok istý a nepotrebuje jeho hlas. Naopak, keď strana vykazuje menej percent, voliči sa môžu zmobilizovať. Ďalší prípad je, ak sa strana, ktorá je považovaná za outsidera, dostane v prieskumoch nad hranicu zvoliteľnosti, volič má pocit, že jeho hlas neprepadne a pôjde ju voliť.

Prečo v parlamentných voľbách nechodí voliť až 40 percent ľudí?
V regionálnych voľbách ide voliť oveľa menej ľudí, takže účasť okolo 60 percent v parlamentných voľbách sa považuje za slušnú. Účasť nikdy nebude 100-percentná, aj keď sú krajiny, kde je povinná. Vždy je výrazná časť ľudí, ktorá sa o politiku nezaujíma a nie je buď natoľko nespokojná, aby išla voliť, alebo, naopak, je znechutená politikou a má pocit, že si nemá z čoho vybrať.

Pre ktorých politikov môžu byť tieto voľby osudové?
Osudové by mali byť pre každého politika, ktorý neuspeje. U nás však pravidlo automatického vyvodenia zodpovednosti nemajú lídri zažité. Tieto voľby budú zrejme posledné pre bývalú najsilnejšiu vládnu stranu SDKÚ, voliči ju tak ako HZDS vymažú. Na hrane zvoliteľnosti do NR SR sa pohybuje SaS.

Voľby môžu otriasť KDH a Jánom Figeľom, prieskumy naznačujú možný pád z ich štandardných 8 percent. Zaujímavé pri tejto strane bude pozorovať aj to, či sa na kandidátke KDH do parlamentu neprekrúžkujú aktivisti za ochranu rodiny a vytlačia tak známe politické tváre hnutia zo snemovne.

Ďalší otáznik je nad Igorom Matovičom a Danielom Lipšicom, ak OĽaNO nezíska 7 percent, vyhlásili, že si neuplatnia mandát poslanca. Dôležitým momentom bude, keď sa SNS a SMK vrátia do parlamentu, pre tieto strany by to bol veľký úspech.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#parlamentné voľby #voliči
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku