Do kampane mohli vstúpiť tajní tretí sponzori

Rodič, priateľ podnikateľ, občianske združenie, ale aj vlastná firma. Aj rôzne bizarné prvky obsahuje množina takzvaných tretích strán, ktoré sú novinkou nadchádzajúcich parlamentných volieb.

16.02.2016 07:00
voľby, parlamentné voľby Foto: ,
Ilustračné foto.
debata (9)

V princípe vznikli preto, že nový zákon zakázal jednotlivým kandidátom robiť si kampane mimo materských strán, takpovediac na vlastnú päsť.

Čo sami politici nesmú, môže za nich urobiť práve tretia strana, ktorá povedie kampaň v ich mene. Zákon jej umožňuje minúť na to najviac 100-tisíc eur. Kandidujúce politické strany takto mali prísť o šancu „čarovať“ s účtovníctvom, keďže dosiaľ, odvolávajúc sa na individuálne kampane svojich kandidátov, zvykli vysoko prečerpávať zákonný limit tri milióny eur, za ktoré smú viesť stranícku kampaň.

Ako každá novinka, aj táto však už prechádza detskými chorobami. „Ak malo byť cieľom zákona sprehľadnenie peňažných tokov použitých vo volebnej kampani, splnil ho zatiaľ len čiastočne,“ mieni Eva Kováčechová, právnička spolupracujúca s Via Iuris. Celkovo však nový inštitút víta a pripomína, že sa využíva aj v iných krajinách.

Isté nedostatky pripúšťa aj riaditeľka odboru volieb ministerstva vnútra Eva Chmelová. „Počítali sme s tým, že nebude hneď od začiatku všetko ideálne. Po voľbách však získané poznatky vyhodnotíme, poučíme sa z nich a podmienky činnosti tretích strán prípadne zlepšíme,“ zdôrazňuje.

Do volebnej kampane sa cez štátnu volebnú komisiu zaevidovalo 73 tretích strán. V drvivej väčšine sú to fyzické osoby, v zozname je len zopár občianskych združení, eseročiek či nekandidujúcich politických strán. Každá z nich mala zo zákona povinnosť zriadiť si transparentný účet, z ktorého malo byť jasné, kto naň poukázal peniaze a v čí prospech a akým spôsobom boli využité.

Na webe dostupné údaje o účtoch niektorých tretích strán však požiadavku transparentnosti nespĺňajú ani s prižmúrením oka. Niektoré vlastne vôbec takýto účet vytvorený nemajú. Iné ho síce majú, ale prázdny, bez informácie, komu chcú robiť kampaň.

Na účtoch ďalších tretích strán sú síce už evidované vložené aj vyplatené položky, no bez udania účelu platby. Inde je účel známy, ale len v podobe „úhrada za letáky“ či „faktúra za inzerciu“, bez špecifikácie druhu a rozsahu objednaných služieb. Na účet tretej strany s názvom Imrich Mikuš bolo napríklad vložených 82 300 eur a vyše 32-tisíc sa už aj vyplatilo, platca však žiadny účel platby neuviedol a nie je známe, koho podporuje.

Chmelová predpokladá, že niektoré chýbajúce informácie tretie strany čoskoro doplnia. „Nie všetky napríklad fungujú počas celej volebnej kampane,“ pripomína. A dodáva, že cieľom ani tak nie je vyčísliť, či tretia strana „dala vytlačiť štyri alebo sedem bilbordov“, ale skôr sprehľadniť, kto a komu poskytol peniaze na kampaň. Jedna tretia strana môže pritom podporiť aj viacerých kandidátov. Môže dokonca robiť kampaň aj v prospech celej politickej strany či viacerých strán, čo niekdajší zákon zakazoval.

Treťou stranou však nemôže byť nijaký politický subjekt, ktorý vo voľbách kandiduje. No ukazuje sa, že aj túto podmienku možno obísť. „Zákon je síce postavený tak, že kandidát si už svoju osobnú kampaň robiť nemôže. V pozícii tretej strany ju však v jeho prospech môže robiť subjekt tesne s ním prepojený,“ upozorňuje Kováčechová. Ako dodáva, môže to byť trebárs aj politikova manželka, rodič či iný príbuzný.

Na účely kampane teda v podstate môžu ísť financie z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo ich kandidujúci politik môže poukázať svojmu otcovi, ktorý mu robí tretiu stranu. „Peniaze na účet tretej strany možno vložiť len bezhotovostným prevodom z iného účtu. Ďalšie obmedzenia však zákon nestanovuje,“ uvádza Chmelová.

Vlastný otec je napríklad aj treťou stranou Ľubomíra Fiksela, kandidáta strany Sieť s číslom 48. Z 5-tisíc eur vložených na transparentný účet odišlo zatiaľ na synove bilbordy necelých 600.

A treťou stranou môže byť aj firma, ktorú kandidát vlastní. Kampaň volebnej šesťdesiatdeviatky Siete Róberta Orsága takto financuje jeho firma Orlík Sk. Z firemného účtu previedol doteraz 2500 eur, z nich zaplatil menšie sumy za inzerciu, letáky či reklamu na facebooku.

Tretími stranami môžu byť dokonca aj politické subjekty, ktoré sa však na voľbách nezúčastňujú. Svoju vlastnú stranu Občania Slovenska si takto za tretiu zvolil poslanec Alojz Hlina, ktorý má číslo 70 na kandidátke KDH. Z 18-tisíc eur, ktoré na jej transparentný účet sám vložil, zostáva stále takmer 13-tisíc, no pri vyplatených peniazoch nie je uvedený žiadny účel platby.

Podobne je treťou stranou Občianska konzervatívna strana predsedu Ondreja Dostála, ktorý kandiduje na 20. priečke za liberálnu SaS. Drobné sumy si na jej účet opäť niekoľkokrát vkladal on sám, dvaja ďalší darcovia mu prispeli sumami 30 a 40 eur. Za peniaze mal v nespresnenom rozsahu inzerovať v týždenníku, aktuálne má na účte necelých päť eur.

Ak niekomu na sebaprezentáciu 100-tisíc eur nestačí, môže mať tretích strán aj viac. Exšéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne a expert KDH pre zdravotníctvo Marian Faktor sa napríklad v predvolebnom boji spolieha hneď na dve: občianske združenie Chceme zdravú spoločnosť a individuálnu darkyňu z Trenčína Máriu Urbanovskú Ďuranovú. „Najprv si odsúhlasíme, aké prezenty či bilbordy by mi mohli preplatiť, potom sa dohodneme a oni to následne vyplatia zo svojich transparentných účtov,“ uviedol. Podľa neho sa však zatiaľ zrealizovali len dohody s Ďuranovou a tá mu uhradila vyše 8-tisíc eur. Z jej transparentného účtu sa však nedá zistiť, za čo a komu peniaze išli. Účet združenia je zatiaľ prázdny.

Kandidátovi na individuálnu prezentáciu však tretia strana naďalej nemusí chýbať. Nemá ju ani Nataša Žembová, hovorkyňa kresťanských demokratov a zároveň ich kandidátka do volieb s číslom 100. Pritom na bratislavských výpadovkách možno vidieť jej obrovské podsvietené bigbordy, za aké si reklamné agentúry zvyknú účtovať aj niekoľko tisíc eur. „Zaplatili sa z transparentného účtu KDH,“ povedala Pravde kandidátka.

Na tomto účte naozaj 4. februára pribudlo 15-tisíc eur vložených pod Žembovej menom. Ona sama potvrdila, že ich tam dala v hotovosti. „Pochádzali jednak z úveru, ktorý som si vzala vlani, a jednak z peňažných darov mojich priateľov,“ spresnila. Kto tí „priatelia“ sú konkrétne, to však už bývalá rádová sestra, neskôr moderátorka verejnoprávnej televízie či aktivistka Aliancie za rodinu, ktorá vlani zorganizovala kontroverzné referendum, prezradiť nechcela. Vraj si to neprajú, chcú zostať v anonymite a vložené peniaze jej predtým dali „na ruku“. „Robia to tak mnohí,“ dodala.

Aj Kováčechová potvrdila, že zákon tento postup nijako nezakazuje a vkladané sumy neobmedzuje. Na argument, že by sa takto na účty mohli prípadne dostať i „čierne“ peniaze, odpovedala, že aj to je možné. Rovnako, ako dodala, však peniaze neznámeho pôvodu môžu byť vložené aj na účty tretích strán. „Ak ich tam vloží nejaká eseročka, odkiaľ sa dá zistiť, odkiaľ ich získala ona?“ pýta sa.

Prezentácia cez volebné kampane materských strán stačí aj iným kandidátom. V tom prípade sa však musia zmestiť do trojmiliónového straníckeho limitu.

Vládny Smer napríklad uviedol, že má kampaň koordinovanú centrálne a „primárne je kampaňou strany a nie jednotlivých kandidátov“. Podobne koná SNS, ani jej kandidátom nerobia podľa hovorkyne Zuzany Kohútkovej kampaň tretie strany.

V Moste-Híd zase zvolili stratégiu, že kandidáti môžu prispieť vlastnými peniazmi priamo na transparentný účet politickej strany a z neho sa potom hradia aj náklady na ich osobnú prezentáciu. Kandidáti na prvých dvadsiatich miestach môžu na ňu minúť najviac 20-tisíc eur, s nižším postavením táto suma klesá. „Každá osobná kampaň u nás podlieha konzultácii s centrálou. Máme určitý volebný manuál. Musíme spĺňať grafické a obsahové náležitosti,“ povedala kandidátka strany s číslom 11 Edit Pfundtner.

Najviac sa cez tretie strany dávajú propagovať politici KDH, Siete či OĽaNO. Podnikateľ Marek Vandrák zo Spišskej Novej Vsi napríklad v role tretej osoby podporil sumou 1800 eur kampaň Petra Polláka, vládneho splnomocnenca pre rómske komunity a čísla 142 na kandidátke OĽaNO.

Čo sú tretie strany

  • podľa zákona je volebná kampaň činnosť vedená v prospech aj v neprospech politických subjektov
  • takúto kampaň môžu viesť politické strany, hnutia, koalície, kandidáti, ale, čo je novinkou tohtoročných volieb, už aj takzvané tretie strany
  • tretia strana je subjekt, ktorý sa odlišuje od samotných politických subjektov či ich kandidátov usilujúcich sa o zvolenie, môže to byť napríklad fyzická (rodinný príslušník kandidujúceho, dobrovoľný darca jednotlivec a pod.) alebo právnická osoba (občianske združenie, eseročka a pod.)
  • treťou stranou nemôže byť štát, obec ani vyšší územný celok, právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je štát, alebo v ktorej má štát majetkovú účasť, verejnoprávna inštitúcia, fyzická osoba bez trvalého bydliska na území SR a pod.
  • tretiu stranu musí na základe jej žiadosti zaevidovať Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, musí mať zriadený osobitný transparentný účet v banke a nepretržite na ňom zobrazovať prehľad platobných transakcií, na kampaň smie pritom minúť najviac 100-tisíc eur
  • na stránke ministerstva vnútra je momentálne registrovaných 73 tretích strán, v drvivej väčšine sú to fyzické osoby
Zdroj: zákon o volebnej kampani, minv.sk

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #tretie strany #financovanie kampane