V parlamente by malo byť v ďalšom volebnom období sedem politických strán. Zhodujú sa na tom posledné prieskumy agentúr MVK, Focus a Polis, rozchádzajú sa však v zisteniach, ktoré to budú. Ako sa bude hýbať verejná mienka do 5. marca, keď sa voľby uskutočnia, sa už nedozvieme. Prieskumy je totiž od soboty zakázané zverejňovať.
Posledné sondáže podľa politológa Michala Horského naznačujú, že v Národnej rade hrozí záplava strán, ktorá so sebou môže priniesť parlamentný nepokoj, destabilizáciu politickej scény a aj spoločnosti. „Nie je vylúčené, že napokon môže byť v parlamente aj viac ako sedem subjektov. Svedčí to nielen o fragmentácii politického spektra, ale aj o názorovej roztrieštenosti spoločnosti,“ povedal politológ.
V zásade sú v hre tri možnosti vytvorenia budúcej vlády. Prvou je dvojkoalícia Smeru a jedného partnera alebo trojkoalícia Smeru s ďalšími dvomi stranami. Prípadne široká vláda pravice bez Smeru, ak sa však dostane do parlamentu SNS, táto možnosť je prakticky vylúčená, pretože by musela byť vo vláde s Mostom-Híd. Početná pravicová vláda by vznikla iba v prípade, ak by Smer a SNS mali menej ako 75 mandátov. Podľa Horského si široká vláda zložená z veľkého počtu subjektov len veľmi ťažko zachová politickú stabilitu, čo „nevylučuje ani ďalšie predčasné voľby“.
„Či bude v parlamente päť, šesť, sedem subjektov, alebo viac, znamená výrazný zásah do možností, ako sformovať zmysluplnú koalíciu. Čím viac strán sa dostane do parlamentu, tým zložitejšie sa môže nová vláda zostavovať a ťažšie vytvárať funkčná nadpolovičná väčšina,“ uviedol sociológ Pavel Haulík z MVK. Hovorí, že istotu zostavenia vlády nemá ani Smer, ani pravica. Stále je však podľa neho najväčšia pravdepodobnosť vzniku koalície Smeru s jedným partnerom.
Prieskum MVK zo štvrtka znovu ukázal pokles Smeru, agentúra v rozmedzí niekoľkých týždňov dvakrát za sebou namerala podporu vládnej strany niečo vyše 32 percent. Naopak, agentúra Focus zistila zhruba o dve percentá vyššiu podporu, vyše 34 percent.
Čo sa týka SNS, Siete, Mostu-Híd, KDH, podľa prieskumov majú istú účasť v parlamente, otázkou je v akej sile. Veľká tlačenica je na hranici piatich percent, ktorá zaručuje strane vstup do parlamentu. Okolo tejto úrovne sa pohybujú OĽaNO-Nova, SaS, SMK.
Stranám zostávajú na mobilizáciu ich voličov už len necelé dva týždne. Aké nástroje zvolia? Len mítingy to nemôžu byť, pretože na ne chodia často presvedčení prívrženci. „Myslím si, že teraz to bude o televíznych debatách lídrov. Veľký rezervoár hlasov je medzi nerozhodnutými a je teraz na stranách, koľko z neho vyčerpajú dobrým zvládnutím záveru kampane," uviedol Haulík.
Novinkou je, že kým v roku 2012 nebolo možné zverejňovať prieskumy politických preferencii len v deň volieb, po novom zákon zakazuje prieskumy už 14 dní pred hlasovaním. Sociológ Haulík sa obáva, že sa môžu objaviť „kalné vody“, čo znamená, že prieskumy sa aj tak objavia a tie nemusia byť vždy férové.
Podľa neho sú kanály, ako ich zverejniť, či už na sociálnych sieťach, alebo v zahraničných médiách. Názory sa líšia aj v tom, či má mať občan právo na informácie vrátane prieskumov. Iné hovoria o tom, že prieskumy ľudí ovplyvňujú a občan by sa mal v pokoji rozhodovať. Haulík si však myslí, že zákaz prieskumov je krokom pred rok 1989. „Vtedy tiež politické špičky mali prieskumy, ale s pečiatkou prísne tajné,“ dodal sociológ.