Svoje volebné právo využíva 77 rokov. Vhodiť hlasovací lístok do urny sa chystá aj v sobotu. Koho bude voliť neprezradí, nazdáva sa však, že toto by mohli byť jej posledné voľby.
Rodáčka z Horného Tisovníka v okrese Detva sa od svojej osemnástky zúčastňovala všetkých typov volieb. „Vždy som to považovala za svoju občiansku povinnosť i možnosť ovplyvniť u nás dianie,“ hovorí bez rozmýšľania. Na svoje prvé voľby i voľby z čias mladosti sa už nepamätá, neplatí to ale o voľbách z posledných rokov. Na jej vek jej pamäť slúži celkom dobre. „Keď sú voľby, tak sa ešte snažím zájsť do volebnej miestnosti, ktorá je zriadená tu v domove. Nejako však slabnem, tak uvidím, či tentoraz nepožiadam, aby s urnou prišli ku mne na izbu,“ poznamenáva.
Keď sú voľby, tak sa ešte snažím zájsť do volebnej miestnosti, ktorá je zriadená tu v domove. Nejako však slabnem, tak uvidím, či tentoraz nepožiadam, aby s urnou prišli ku mne na izbu.Zuzana Vrbová
Sleduje správy v televízii a číta aj noviny. I keď horšie vidí, písmenká sa jej ako-tak podarí zdolávať. Vie, kto je vo vláde a kto v opozícii. Pozná premiéra Fica aj prezidenta Kisku aj ďalších politikov, kým si spomenie na ich mená, musí trochu popremýšľať. „To viete, s nami starými je to už tak,“ usmieva sa.
Zuzana Vrbová sa narodila v novembri 1920 a krúti hlavou nad tým, ako sa mohla dožiť takého vysokého veku. „Manžel bol odo mňa starší o tri roky a umrel ako 66-ročný. Mali sme jednu dcéru a tá nás opustila, keď mala 42 rokov. Stále sa však mám na koho tešiť. V Dobrej Nive pri Zvolene mám vnučku a pravnučku. Vnučka má krásny vzťah s manželom. Radosť mi robí aj sedemnásťročná pravnučka, ktorá študuje. Vždy sa teším, keď prídu za mnou na návštevu,“ rozpráva rozcitlivene. Pripomenula, že už dávno nemala žiť. „Keď som mala 34 rokov, ochorela som a lekár povedal, že mám pred sebou dva týždne života. Trochu sa pomýlil. Či to dotiahnem až do stovky, neviem. To nie je v mojich rukách.“
Svoj aktívny vek prežila ako žena v domácnosti. Manžel bol šofér autobusu, ona sa venovala hospodárstvu. Doma mali kravy, ošípané, hydinu. Vo voľnom čase rada vyšívala a háčkovala. Čo však je dôležité, a tomu vďačí za svoju dlhovekosť, nikdy sa nestresovala. „S manželom sme mali krásny vzťah. Jeho volali Zuzkin Janko a mňa Jankova Zuzka. Nemala som nikdy nepriateľov, s nikým som sa nehádala,“ povedala. Diétu nedržala a nedrží ani teraz. „Doma sme mávali zabíjačky, takže vždy boli aj klobásky a slaninka. Aj tu v domove zjem všetko, čo nám navaria. Len už menej ako voľakedy. Alkohol nepijem a ani som nepila. Výnimkou boli iba rodinné oslavy, kedy som si zvykla pripiť kalíškom likéru,“ vysvetľuje.
O voľbách, ktoré budú o pár dní, si myslí, že budú jej posledné. Niežeby sa už silou-mocou vyberala na onen svet, ale hovorí, nech už volia mladší. Ona sa za tie roky navolila dosť. Domov dôchodcov a sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši má 142 obyvateľov. Jeho riaditeľka Júlia Černajová hovorí, že nie všetci obyvatelia majú právo voliť, respektíve nemajú vo Veľkom Krtíši trvalé bydlisko. Niektorí sú zbavení svojprávnosti. „Tých, ktorí sa volieb u nás zúčastňujú, je okolo tridsať. K nim patrí aj pani Vrbová. Na voľby máme v domove zriadenú volebnú miestnosť. K imobilným prídu členovia volebnej komisie na izbu s urnou. Nájdu sa u nás však aj takí, ktorí nečakajú a hneď ráno sa vyberú do mesta do volebnej miestnosti v našom okrsku. Tých je však len zopár,“ dodala riaditeľka domova.