Kým niektorí považujú moratórium v čase internetu a sociálnych sietí za prekonané, iní ho, naopak, nezatracujú. Politickým stranám, médiám, ako aj občianskym združeniam či fyzickým osobám hrozia mastné pokuty, ak by viedli kampaň najbližších 48 hodín, ako aj v deň volieb.
„Nejaké moratórium na upokojenie pred voľbami, aby si voliči mohli potvrdiť svoj názor, by mohlo byť,“ pripustil sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus. Nevie však, či by malo trvať 24 alebo 48 hodín.
Naopak, politický analytik Ján Baránek z agentúry Polis tvrdí, že v čase digitalizácie a globalizácie zmysel v moratóriu nevidí. „Nemá to nejaké opodstatnenie. Ide o pozostatok z analógovej doby. Môže sa stať, že niekto v predvečer moratória niečo zverejní voči protivníkovi a ten už nemôže reagovať,“ povedal Baránek. Tiež sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK uviedol, že ak by sa mali zaviesť rovnaké pravidlá, tak bez moratória. „Žijeme v roku 2016, kedy sú úplne iné komunikačné možnosti, ako boli pred dvadsiatimi rokmi. Toto je návrat späť,“ poznamenal.
Prvýkrát sa vo voľbách uplatňuje aj špeciálne 14-dňové moratórium na zverejňovanie prieskumov popularity strán. Sociológovia a analytik zhodne tvrdia, že dva týždne je dlhý čas. „Tu je ochrana voliča príliš prehnaná a úzkostlivá,“ mienil Slosiarik. Podľa neho sa veľa ľudí rozhoduje v poslednej chvíli a prieskumy tieto javy nedokážu odhaliť. „Keď je bežná kampaň politikov, nevidím dôvod, že by výskumné agentúry nemohli nastoľovať zrkadlo politikom z hľadiska ich popularity u voličov,“ uviedol Slosiarik.
Aj sociológ Haulík si myslí, že ak platí dvojdňové moratórium, malo by sa rovnako vzťahovať aj na prieskumy. Poukázal tiež na skutočnosť, že na internete sa citujú prieskumy v čase moratória, o ktorých pôvode sa nič nevie. „Je to vytváranie mútnej vody, kde sa čokoľvek dá podsunúť,“ podotkol. Haulík ďalej pripomenul, že ak sa posledné prieskumy zverejnili 14 dní pred voľbami a predtým sa ešte týždeň zberali dáta, tak ide o údaje staré až tri týždne. Poukázal tiež na to, že po každých voľbách sa opakuje rituál, keď sa rieši, ako sa prieskumy mýlili. Analytik Baránek doplnil, že prieskum platí v termíne, keď sa zverejnil, nie v čase volieb.
Faktom je, že ešte donedávna vládol vo volebných pravidlách chaos. Napríklad v posledných parlamentných voľbách v roku 2012 moratórium neplatilo, ale uplatňovalo sa pri župných či komunálnych voľbách. Dokonca prieskumy vo voľbách do Národnej rady bolo zakázané zverejňovať len v deň hlasovania. Pravidlá napokon zjednotil volebný kódex prijatý v roku 2014.
Zostali však pochybnosti v súvislosti so šírením informácií na internete. Predseda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Eduard Bárány Pravde povedal, že ani internet nie je imúnny voči moratóriu. Upozornil, že volebná kampaň je definovaná tým, za čo sa obvykle platí. „Ak si kliknete na stránku o počasí, ale najskôr sa objaví predseda nejakej strany, tak to je počas 48 hodín zakázané. Ak niekto rozpošle maily na 100-tisíc adries, to už nie je možné, lebo za to sa obvykle platí,“ uviedol Bárány.
Diskusia je aj okolo prieskumov na spravodajských internetových stránkach, ktoré sú na nich zverejnené aj počas zakázanej 14-dňovej lehoty pred voľbami. Podľa Bárányho staré prieskumy nie je potrebné zmazať, ale nie je možné ich dopĺňať novými. Otázkou je, či môžu noviny opätovne zverejňovať výsledky posledných prieskumov spred dvoch týždňov. Podľa Bárányho nie, je to však jeho vlastný názor, štátna komisia pre voľby túto vec neriešila.
Politická reklama počas volieb nemizne ani z bilbordov. Mali by sa pred moratóriom odstrániť? Týmto problémom sa v roku 2011 zaoberal aj Ústavný súd. Rozhodol, že bilbordová a plagátová kampaň neporušila volebné moratórium. Podľa neho by k porušeniu došlo až vtedy, ak by boli bilbordy inštalované v čase moratória.
Kým v minulosti sankcie za porušovanie moratória neboli, teraz môže vedenie kampane vyjsť politické strany draho. Zákon ráta s pokutou pre ne od 30-tisíc až do 300-tisíc eur. Tretím stranám v kampani, ktorými sú napríklad občianske združenia alebo fyzické osoby, hrozí sankcia od 1 000 až do 10-tisíc eur. Rovnakej pokute by mohli čeliť aj vydavatelia periodickej a neperiodickej tlače a tlačové agentúry.