Sami právnici pripúšťajú rôzne vysvetlenia, či sa moratórium začalo vo štvrtok 3. marca o polnoci, alebo až od siedmej hodiny ráno. Z logiky veci vyplýva, že ak sa skončila kampaň, nastupuje moratórium, teda by malo platiť, že o polnoci zo stredy na štvrtok.
Zákon jasne hovorí, že volebná kampaň sa končí 48 hodín predo dňom konania volieb. Na stránke ministerstva vnútra ešte vo štvrtok predpoludním visel oznam, že je to „3. marca 2016 o 00.00 h“. Znamenalo by to, že prvú sekundu vo štvrtok 3. marca nastúpilo moratórium. Ale podľa iného ustanovenia zákona zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách v ich prospech alebo neprospech v rozhlasovom, v televíznom vysielaní alebo v tlači je 48 hodín pred začiatkom volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania zakázané.
Keďže voľby sú v sobotu ráno od siedmej, výsledkom bolo, že napríklad niektoré denníky si vysvetlili moratórium tak, že sa začína vo štvrtok 3. marca až o siedmej hodine a vyšli s článkami aj s odporúčaniami, koho voliť, či s anketami lídrov vybraných politických strán. Chaotická situácia sa prejavila aj vo večernom vysielaní Správ RTVS v stredu 2. marca, keď moderátorka opravovala informáciu, odkedy je moratórium. „Ešte jedno upresnenie, v príspevku o volebnom moratóriu sme nesprávne uviedli, že začína platiť dnes o polnoci, volebné moratórium sa začína 48 hodín pred začiatkom volieb, teda od zajtrajšej (štvrtok – pozn. red.) siedmej hodiny ráno,“ povedala moderátorka.
Chyby sa pravdepodobne dopustil prezident Andrej Kiska. Hoci sa kampaň pre politické strany skončila v stredu o polnoci, Kiska pridal politikom pár hodín navyše vo svojom večernom príhovore v RTVS. „Politici by sa mali od zajtrajšieho (štvrtkového) rána zdržať aktivít a vyhlásení, ktoré by mohli ovplyvniť vaše rozhodovanie,“ povedal okrem iného. Ak by sa teda strany držali prezidentových slov, mohli ešte aj vo štvrtok po polnoci až do rána napríklad rozposlať do e-mailových schránok občanom svoje posolstvá. Lenže podľa prvého spomenutého ustanovenia tak už nemohli robiť od polnoci zo stredy na štvrtok.
Predseda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Eduard Bárány tvrdí, že doslovný výklad vedie k tomu, že moratórium platí od polnoci. „Keby som bol zmocnencom politickej strany, riadim sa tým, že od polnoci. Vedel by som si predstaviť aj výklady, že ráno od siedmej,“ uviedol Bárány.
Ústavný právnik Ján Drgonec povedal, že z hľadiska účelu, na čo moratórium je, by malo nastať v jednom okamihu, ako sa skončí kampaň. Na prvý pohľad si teda myslí, že v zákone je diera. „Žasnem predovšetkým nad deravosťou zákona. Určite sa to dá prinajmenšom vysvetľovať dvomi rovnocennými spôsobmi,“ uviedol Drgonec.
Otázkou je, či s tým mienia zákonodarcovia niečo urobiť, teda spresniť zákon tak, aby v budúcnosti takéto zmätky už nenastali.