Akú správu vydalo Slovensko voľbami o sebe?
Svet po novembri 89 zaregistroval na Slovensku troje voľby. Prvýkrát v roku 1990, keď sa volič demokratickým spôsobom rozišiel s komunistickou stranou. Druhýkrát to bolo v roku 1998, keď sa zbavilo autokratickej vlády Vladimíra Mečiara.
Tretíkrát je teraz Slovensko na prvých stránkach svetových médií, pretože do parlamentu vstúpila neonacistická strana. Môžeme hovoriť, že je to mimoriadne extrémne zoskupenie, ale vo svete je Slovensko na tom mieste, kde ho chceli vidieť jeho nepriatelia.
V parlamente bude až osem strán. Ako sa to podpíše na vytváraní novej vládnej koalície?
Len na prvý pohľad je pravdivé, že v parlamente bude osem strán. Ale málokto si uvedomuje, že v parlamente vďaka pánom Sulíkovi a Matovičovi je 11 predsedov politických strán. Richard Sulík vtiahol do parlamentu OKS, Igor Matovič strany Daniela Lipšica a Jána Budaja. Je to nebývalý chaos v Európe. V takomto zložení je čokoľvek iné ako úradnícka vláda len málo pravdepodobné.
Kto má väčšie šance na novú vládu, Smer alebo pravica na čele s SaS?
Sú len dvaja optimisti, ktorí hovoria, že môžu zostaviť vládu. Je to premiér Fico, ktorý chce osloviť päť strán. Okrem neho je to pán europoslanec Sulík, ktorý sa domnieva, že veľká koalícia drobných politických trpaslíkov môže pri dobrých dohodách prežiť štvorročné funkčné obdobie. Nepoznám politológa, ktorý by sa stotožňoval s tým, že jedna či druhá strana majú možnosť zostaviť funkčnú vládu.
Koho môže Smer osloviť ako potenciálnych partnerov?
Smer povedal, že ide o päť strán. Ide o subjekty, ktoré ako-tak spĺňajú kritériá strany. Potom sú tam dve antisystémové strany, ktoré nemajú členskú základňu, a to sú subjekty pánov Borisa Kollára a Igora Matoviča a napokon ide o absolútne reaktívnu stranu. Pravdepodobne s týmito tromi stranami Smer debaty viesť nebude. Domnievam sa, že takú roztrieštenosť ani takí politickí matadori ako Robert Fico a Richard Sulík nepreklenú.
Ako sa voľby prejavia na európskom vnímaní Slovenska?
Problém je, že nové strany v parlamente sú priamo alebo skryto antieurópske. Strana Sme rodina je antiimigračná, Sulík sa doma tvári, že je liberál, ale v Bruseli je konzervatívec, o Kotlebovi nehovoriac.
Ťažko vyhlásiť za probruselských politikov tých z SNS. Na Slovensku strany, ktoré by s čistým štítom niesli posolstvo predsedníctva EÚ, je Smer a ešte subjekt Bélu Bugára. Kto ďalší? Nech sa hlási na hasičskej stanici. Inú ani nevidím.
Slovensko je od 1. júla predsedajúcou krajinou EÚ. Budeme mať len dočasnú vládu počas predsedníctva?
Pán prezident je na ťahu. Zostavením vlády poverí víťaznú stranu, iné si ani neviem predstaviť. Pravdepodobne Robert Fico vyčerpá čas na zostavenie vlády a po ňom nastúpi Richard Sulík. Po týchto dvoch krokoch, ak nebudú úspešní, nemôžu strany urobiť nič iné, len hľadať v Európe dôveryhodných politikov, ktorí ich nemôžu bezprostredne v nastávajúcich voľbách ohroziť.
Za takých považujem našich šéfov diplomacie. Či už je to súčasný minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, alebo bývalí ministri Ján Kubiš alebo Eduard Kukan. Ak by mohol niekto s úspechom zostavovať úradnícku vládu, na ktorej by sa mohli strany dohodnúť, tak sú to títo ľudia. Takáto úradnícka vláda by dostala hlavne mandát previesť Slovensko cez predsedníctvo EÚ.
Politici zatiaľ nechcú hovoriť o predčasných voľbách, ale speje k nim krajina?
Domnievam sa, že speje. Musíme ešte vyčkať na niektoré kroky, akými sú poverenie na vytvorenie vlády pre Fica a Sulíka a ďalší krok je úradnícka vláda s obmedzeným mandátom a približne o rok predčasné voľby.
Ako si vysvetľujete, že v parlamente sú opäť nové strany?
Už tradične sa do Národnej rady dostali strany na jedno použitie, ktoré svoju účasť budujú na protestnom voličovi, a to je Sieť pána Procházku a Sme rodina. Strana pána Kotlebu je protestnou stranou z posledných župných volieb. Dnes maskáče vymenili za obleky.
Okrem očakávaného vypadnutia SDKÚ sa ocitlo mimo parlamentu aj KDH. Čo hovoríte na to?
Posledné dva roky fungovania SDKÚ v parlamente sú viac hodné analýzy psychiatrov ako politológov. Vyštvať zo strany všetky výrazné osobnosti a uzurpovať si ju a doviesť ju do totálnej politickej ničoty, sa nepodarilo nikomu.
Prípad KDH je iný. Zdá sa mi, ako by vedenie strany bolo znudené z večne sa opakujúceho volebného výsledku okolo 8 percent a podľahlo falošnej predstave, že niekto iný bol hýbateľom akcií, akým bola miliónová účasť na referende o rodine alebo mnohotisícová demonštrácia aktivistov pro-life.
KDH sa vybralo cestou otvoreného politického klerikalizmu. Predseda Ján Figeľ sa pokúsil o evanjelizáciu KDH, ktoré sa prejavilo v rade krokov až po trestanie umelého oplodnenia, čo navrhoval jeden z poslancov.
Kde vidíte zlyhanie politickej scény?
Najmä strednou Európou sa momentálne valí vlna antipolitiky. Lídri hovoria, že majú plné vrecká peňazí, kopu dobrých úmyslov, žiadne ideové hodnoty a programy a predovšetkým sú sami vojaci v poli, ktorí sa presadzujú vďaka politickému marketingu a médiám. Je to fenomén, ktorý sa valí od českého Ašu až po poľský Krakov.
Ďalším fenoménom je nezrelosť nielen politických elít, ale aj obrovská nezrelosť výraznej časti elektronických a tlačených médií. Tie celé týždne a mesiace robili z komárov somárov, ak škandalizovali každý možný vládny prešľap bez toho, aby upozornili na prešľapy strán, ktoré vládli v tejto krajine v minulom období.
Žiadne médium neupozornilo, že tým vedú krajinu do bezvýchodiskového stavu bezvládia. Nie je ťažké diskvalifikovať tú či onú časť politického spektra, ale ťažké je povedať, ktorá časť spektra môže byť alternatívou k vláde.
O to sa nikto ani len nepokúsil. Všetci sa vyžívali v deštrukcii, ktorá sa skončila tým, že do parlamentu prišli euroskeptické a antibruselské strany, hoci väčšina občanov je európska.