Krajne pravicoví nezaradení poslanci ĽS NS sa dokonca snažia zmeniť samotné podmienky referenda, vrátane potrebného kvóra, počtu podpisov, ale aj jeho predmetu. Ako spolu jednotlivé zmeny ústavy súvisia a čo si myslia odborníci?
Jedna zmena prešla
Minulý týždeň v stredu poslanci schválili pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej k návrhu Sme rodina, ktorý riešil zmenu ústavy v spojitosti s predčasnými voľbami. Svoj pôvodný návrh zároveň exministerka spravodlivosti stiahla, keďže sa v koalícii dohodli na kompromise. Z tohto návrhu však vyškrtli možnosť skrátiť si volebné obdobie referendom, s čím koalícia nesúhlasila.
Čítajte viac Politológ: Ak sa bude Dzurinda štylizovať do úlohy lídra, na úspech nech rýchlo zabudne
K novele počas diskusie predložili poslanci viacero pozmeňujúcich návrhov. Opozícia trvala na tom, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie parlamentu aj referendom. Nielen počas rozpravy, ale aj na tlačovkách to viackrát zopakoval šéf Smeru Robert Fico.
Aj preto podal poslanec Smeru Boris Susko pozmeňujúci návrh, ktorým chceli docieliť skrátenie volebného obdobia tak, ako to chceli docieliť v januárovom referende. Susko poukázal na to, že viac ako 1,2 milióna ľudí sa vyjadrilo za takúto zmenu. Ozrejmil, že pozmeňujúci návrh sa od referendovej otázky líši tým, že na skrátenie volebného obdobia by bolo potrebných 90 a nie 76 poslancov.
Parlament v utorok schválil pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej, a tým aj zmenu ústavy. Skrátiť volebné obdobie si bude môcť parlament len uznesením
V návrhu sa spomínali tri možnosti skrátenia volebného obdobia parlamentu, a to uznesením NR SR, ústavným zákonom alebo referendom. Pozmeňovák však neprešiel. Líder mimoparlamentného Hlasu Peter Pellegrini na margo referenda povedal, že iniciovať zmenu ústavy v súvislosti s referendom bude až vtedy, ak bude Hlas súčasťou vlády. Zatiaľ žiadnu iniciatívu na rozdiel od Smeru nedpodnikol. „Ak občan moc dáva, má ju právo aj brať,“ uviedol.
Ďalšie návrhy na zmenu ústavy
Referendum ako nástroj skrátenia volebného síce pozmeňovacím návrhom neprešlo, no hnutie Sme rodina sa nikdy netajilo tým, že nemá nič proti zakotveniu tejto možnosti do ústavy. Aj preto podpredseda parlamentu Peter Pčolinský predloží v parlamente návrh, aby si v budúcnosti mohli volebné obdobie aj takto.
Líder Sme rodina Boris Kollár očakáva od opozície, že tento návrh podporí. „Nech tu opozícia nevyskakuje, ja som za to, aby to tam bolo, tak nech sa páči, môžu nám za to zahlasovať. My na to dáme našich 18 hlasov, a keď sa nazbiera v pléne 90 demokratických poslancov, tak to bude platiť,“ povedal Kollár. Na túto zmenu môže nadväzovať ďalšia, s ktorou takisto prišli kollárovci.
Ak sa poslanci dohodnú, že predčasné voľby budú 30. septembra, prezidentka Čaputová nechá Hegerovu odvolanú vládu dovládnuť, čo viacerí kritizujú. Niekoľko mesiacov by museli vládnuť s obmedzeniami. Kollár sa preto plánuje s Čaputovou rozprávať o ďalšej zmene ústavy. Predseda parlamentu argumentuje najmä problémami pri čerpaní eurofondov a pláne obnovy.
Foto: Pravda, Ivan Majerský, Ivan Majerský
Predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO) ozrejmil, že úprava kompetencií odvolanej vlády by mohla prísť ako pozmeňujúci návrh k novele ústavy, ktorú na najbližšiu schôdzu predložil práve Pčolinský. Strana Za ľudí skonštatovala, že aktuálne znenie ústavy v tejto oblasti presadila vláda Smeru po páde kabinetu Ivety Radičovej. „Vrátenie ústavy do stavu spred Fica podporíme,“ uviedla strana.
Krajná pravica má plány, parlament ich už raz stopol
Pozmeňujúci návrh v rámci zmeny ústavy podali aj poslanci krajne pravicovej ĽS NS Rastislav Schlosár, Martin Beluský, Magdaléna Sulanová a Peter Krupa. Nakoniec síce neprešiel, no svojej snahy sa nevzdávajú a predložili ho ako návrh zákona, ktorým by sa takisto menila ústava. Zatiaľ nie je zaradený na najbližšej schôdzi. Ich návrh sa však týka zmeny celkových podmienok referenda. Návrh by tak dopĺňal nielen ten z dielne Smeru, keďže viacerí poslanci v pléne nepriamo kritizovali kvórum potrebné na platnosti referenda.
Pozmeňujúci návrh síce zamietli, no opoziční poslanci sa svojej snahy nevzdávajú a na schôdzu to predložili ako návrh zákona. Ich podmienky ostali rovnaké. Kotlebovci chcú zmeniť počet podpisov potrebných na vyhlásenie referenda zo súčasných 350-tisíc na 100-tisíc a zmeniť chcú aj kvórum potrebné na platnosť referenda. Aktuálne musí byť účasť vyššia ako 50 percent. Kotlebovci navrhujú nadpolovičnú väčšinu.
Foto: NR SR
„Výsledky referenda sú platné, ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda,“ píšu v návrhu. Meniť chcú aj predmet referenda, okrem základných práv a slobôd, daní, odvodov a štátneho rozpočtu chcú, aby predmetom nemohla byť ani „zmena štátnych hraníc, postavenie orgánov štátnej moci, jednotnosť a nedeliteľnosť územia Slovenskej republiky“.
Predvolebné „jatky populizmu“
Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera to nie je to dobrý nápad. „Sú to povestné predvolebné „jatky populizmu“, ktoré sa začali ako súčasť predvolebnej kampane. Obdobné nápady súvisiace so znížením kvóra pre platnosť referenda mávalo v predvolebných kampaniach aj OĽaNO,“ uviedol pre Pravdu. Líder OĽaNO Igor Matovič kritizoval Smer práve za to, že v minulosti oni sami nepodporili snahu OĽaNO o zrušenie či zmenu kvóra.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Podmienky by sa podľa Cirnera rozhodne meniť nemali. „Referendum by sa ešte viac stalo Nemali by sa meniť, ešte viac by sa referendum stalo iba nástrojom politických kampaní a straníckych záujmov. Každú chvíľu by nejaké politické strany organizovali referendum a menili by spoločensko-politické alebo hospodárske pomery v krajine, keďže každé referendum by bolo platné a záväzné,“ dodal s tým, že ide o čistý a nefalšovaný populizmus a pre stabilitu politického systému a štátu je to škodlivý návrh.
Aj sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik si myslí, že na Slovensku sa referendá príliš často používajú na politickú či stranícku mobilizáciu. „Nevidím dôvod, aby sa v tomto smere vychádzalo politickým stranám viac v ústrety, pokiaľ ide o podmienku 350-tisíc podpisov,“ zhodnotil pre Pravdu s tým, že na druhej stráne kvórum 50 percent všetkých oprávnených voličov pre platnosť referenda je nastavené vysoko.
„Otázka však je, aký zámer mal zákonodarca, aby ju nastavil takto vysoko. Myslím si, že dôvodom bolo, že referendum má byť nástroj na rozhodovanie o dôležitých spoločenských otázkach, akou bol napríklad vstup do EÚ,“ konštatuje Slosiarik. Znižovanie kvória si podľa neho vyžaduje odbornú diskusiu a nie politických „nadšencov“, ktorý pod vplyvom neúspechu konkrétneho referenda navrhujú meniť parametre demokratického inštitútu. „To by sa snáď v budúcnosti mohlo vypomstiť aj tým, ktorí takéto zmeny navrhujú,“ dodal.