Napriek hlasným šumom z kuloárov a pochybnostiam opozície hlasovalo za jesenný termín 92 poslancov, a to napriek tomu, že dvaja koaliční poslanci Marek Hattas (SaS) a Peter Kremský (OĽaNO) boli na zahraničnej ceste. Išlo takmer o všetkých poslancov, ktorí hlasovali aj za zmenu ústavy. Svoje hlasy koalícii miesto Hattasa a Kremského dodali György Gyimesi z OĽaNO a nezaradený poslanec Martin Čepček (OĽaNO), ktorí pôvodne hlasovali proti zmene ústavy. V sále bolo prítomných 148 poslancov, proti bolo 54 poslancov a zdržali sa dvaja.
Ešte predtým sa hlasovalo aj o dvoch pozmeňovacích návrhoch z dielne dvoch opozičných strán. Obe strany chceli voľby skôr. Šéf Smeru Robert Fico chcel voľby 27. mája a líder Hlasu Peter Pellegrini 24. júna. Ani jeden z návrhov nezískal dostatočnú podporu, za oba hlasovalo zhodne 75 poslancov.
Čaputová to rešpektuje, no dvíha varovný prst
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) teraz musí predčasné voľby vyhlásiť. Podľa uznesenia ich môže vyhlásiť najskôr 130 a najneskôr 110 dní pred ich konaním. Miloš Svrček (Sme rodina) nakoniec svoj pozmeňovací návrh, aby sa mohli vyhlásiť už 242 dní pred voľbami (čiže už 1. februára), stiahol. Dňom vyhlásenia volieb sa začne predvolebná kampaň. Strany musia kandidátky do volieb zostaviť najneskôr do 2. júla. Dovtedy musia vytvoriť aj svoje stranícke orgány podľa toho, čo budú mať v stanovách.
Poslanci dnes 92 hlasmi schválili uznesenie, podľa ktorého budú predčasné voľby na jeseň tak, ako sa dohodla pôvodná koalícia.
Prezidentka Zuzana Čaputová v reakcii uviedla, že rešpektuje, že ústavná väčšina sa zhodla na termíne predčasných volieb. „Dnešné rozhodnutie parlamentu je nevyhnutným vyústením toho, že v decembri došlo k odvolaniu vlády a tá stratila legitimitu dovládnuť do konca riadneho volebného obdobia,“ napísala s tým, že hoci parlament rozhodol na poslednú chvíľu, úradnícku vládu nevymenuje.
„Pripomínam však, že v prípade zásadných zlyhaní dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera, som pripravená kedykoľvek na zostávajúci čas do volieb vymenovať úradnícku vládu,“ dodala. Podľa lídra SaS Richarda Sulíka išlo o jednoznačnú dohodu. „Takúto náročnú dohodu mi bolo milšie urobiť s našimi bývalými partnermi, najmä, keď vo vláde nie je Igor Matovič, ako so stranami, ktoré hovoria raz tak a potom trucujú,“ uviedol.
Vypočujte si podcast denníka Pravda k téme: